Povstanie v Srbsku Na pohrebe 19-ročného študenta Vukašina, obete korupcie z provládnej dediny

Medzinárodný vývoj praje autokraciám. Najnovším príkladom je Turecko, kde Recep Erdogan, ktorý je pri moci už 23 rokov, napriek 15 miliónom podpisov vyradil a uväznil svojho najsľubnejšieho súpera.

Erdogana podporuje aj jeden z najznámejších svetových ochrancov slobody prejavu: Elon Musk nechal na svojej sieti X vzhľadom na turecké masové protesty zablokovať účty tureckej opozície.

Pod najväčším tlakom svojej kariéry sa ocitol srbský vladár Aleksandar Vučíć so svojou národnopopulistickou štátostranou SNS. Na rozdiel od očakávaní, N v SNS neznamená „národný“, ide o „Srpsku naprednu stranku“, „Srbskú pokrokovú stranu“.

Má to isté opodstatnenie, lebo kombinuje nacionalistickú rétoriku a zdanlivo suverenistickú politiku na všetky svetové strany s rýchlou modernizáciou krajiny: keď SNS tvrdí, že iba za 12 rokov vládnutia postavila 505 kilometrov diaľnic, kým predchádzajúce vlády za 67 rokov iba 589 kilometrov, je to iba sčasti vďaka kreatívnej aritmetike „naprednákov“. Niet pochýb o tom, že niekoľko stoviek kilometrov diaľnic Vučič naozaj vybudoval.

Je pre neho typické, že láka veľké investície z ďalekých diktatúr: Emiráty za miliardy postavili novú belehradskú štvrť a Číňania železničnú rýchlotrať z Belehradu cez Nový Sad do Subotice, ktorá má v budúcnosti viesť až do Budapešti.

Keďže Vučić pestuje dobré vzťahy aj s Trumpovou administratívou, zať amerického prezidenta Jared Kushner dostal ikonickú národnú kultúrnu pamiatku v centre Belehradu, zrúcaninu budovy generálneho štábu zbombardovanej pri útoku NATO v roku 1999. Kushner tam chce napriek protestom postaviť luxusný hotel s komerčnými priestormi a viac ako 1 500 bytovými jednotkami.

Vučić sa nemusel báť beznádejne roztrieštenej a neobľúbenej opozície. Proti obvineniam zo strany EÚ o jeho posadnutej kontrole médií a neférových voľbách sa poistil tým, že osobne prisľúbil nemeckému kancelárovi Scholzovi voličsky nepopulárnu ťažbu lítia v Srbsku a že od francúzskeho prezidenta Macrona za 2,7 miliárd eur kúpil 12 stíhačiek Rafale.

Kauza Prístrešok

Vyzeralo to tak, že Vučíć – v mladosti minister informácie Slobodana Miloševića – môže vládnuť, ako dlho len chce. Časté protesty v opozične naladenej metropole Belehrad ho vážne neohrozovali. Potom však padol prístrešok čerstvo rekonštruovanej stanice v Novom Sade. Veľkolepý megaprojekt čínskej rýchlotrate padol Srbom doslova na hlavu.

Bolo viac ako zrejmé, že zodpovednosť za katastrofu nesie celoštátne a mestské prostredie SNS. Zákazku na prestavbu stanice získali Číňania, tí však odovzdali značné časti práce neprehľadnému množstvu srbských subdodávateľov, medzi nimi aj práce na prístrešku. Hlavný inžinier Zoran Djajić už rok pred katastrofou varoval, že práce boli vykonané neprofesionálne, zvlášť upozornil na arogantné správanie subdodávateľskej firmy Starting previazanej so SNS.

Ako to má Vučić vo zvyku, padli niektoré hlavy, naposledy musel odstúpiť premiér, doteraz však nebola zverejnená celá dokumentácia vykonaných prác. Špekuluje sa, že vláda to nerobí pre možné osobné zapletenie samotného prezidenta: Vučić podľa kritikov tlačil na predčasné otvorenie rekonštruovanej stanice. Bolo pred voľbami.

Prístrešok sa zrútil už 1. novembra, doteraz však nevyfučalo protestné hnutie proti vládnej korupcii, ktorá tragédiu umožnila. Hlavní nositelia protestov sú študenti aj profesori veľkých univerzít, štrajkujú piaty mesiac. Nepríjemnosť pre Vučića spočíva v tom, že študenti si na rozdiel od parlamentnej opozície získali aj isté sympatie vo vidieckom elektoráte SNS – a že nevytvorili žiadnych verejne známych vodcov, na ktorých by Vučićove médiá mohli útočiť.

Videozáznamy z protestu v Belehrade z 15. marca, na ktorom srbská vláda proti demonštrantom údajne použila zvukové delo. Vláda to popiera.

Zvukové delo?

Študenti si udržiavajú odstup od znemožnených opozičných politikov a sústreďujú sa na smrteľnú kauzu Prístrešok. Žiadajú nezaujaté vyšetrenie a právny štát. Takmer každý deň zorganizujú pochod alebo dopravnú blokádu. Blokády trvali v minulých mesiacoch 15 minút, jednu minútu za každú obeť. Pripájajú sa aj mnohé iné vrstvy spoločnosti, občas aj traktoristi.

Hnutie predposledný víkend kulminovalo v najväčšej demonštrácii v novodobej histórii Srbska, podľa organizátorov naplnilo centrum Belehradu okolo 300-tisíc ľudí. Keďže z neznámych dôvodov hrozila masová panika, študenti predčasne toto zhromaždenie rozpustili. Vyčítajú vláde, že použila proti protestu „zvukové delo“. 

Je to ťažko detekovateľné zariadenie, ktoré dokáže vyvolať akustický vnem, ktorý jeden z účastníkov demonštrácie opísal takto: „Znelo to, akoby sa na nás plnou rýchlosťou rútil kamión.“ Vláda to rezolútne popiera, ministerstvo vnútra sa však zaplietlo do protirečení o tom, či zvukové delo vlastní alebo nie.

Naposledy došlo k výtržnostiam v Niši zo strany opozičníkov a v Čačku zo strany sympatizantov SNS. Vučić stavil na miestami zmierlivý tón voči študentom, „my sa musíme zmeniť“, v posledných dňoch to však skôr vyhrocuje. On a jeho ľudia obviňujú prozápadnú opozíciu, že sa „na chrbte“ študentov pokúsi o štátny prevrat.

Bývalá premiérka a terajšia predsedníčka parlamentu Ana Brnabićová, prívetivá prozápadná tvár SNS, opozícii dokonca odkázala, že jej „fašizmus“ neprejde.

Najväčší protest v dejinách SrbskaV Belehrade proti korupcii demonštrovalo 300-tisíc ľudí

Christian Heitmann

Provládne dediny s obeťami z prístreška

Vnútrosrbská polarizácia pripomína Gruzínsko aj Slovensko. Aj keď študenti pôsobia disciplinovane a nenásilne, násilie môže vzplanúť každú chvíľu.

Všimol som si, že iba jedna z medzitým už 16 obetí pádu prístreška pochádzala z opozične naladeného jadra veľkomesta Nový Sad. Hneď 12 zo 16 obetí bolo z bášt SNS v okolí hlavného mesta autonómneho regiónu Vojvodina.

Predmestia a dediny ako Kovilj, Kać, Bukovac alebo Stepanovićevo majú spoločné, že v opozičných médiách sa to len tak hemží správami o tamojších volebných manipuláciách. Reč je napríklad o prihlásení tam nebývajúcich voličov krátko pred voľbami a odhlásenie tých istých voličov krátko po voľbách. Zrejme je bežné, že potenciálni sympatizanti SNS dostavajú pred voľbami potravinové balíčky s olejom, fazuľou, cestovinami, múkou a cukrom, v niektorých dedinách aj meter kubický dreva na osobu, reč je aj o malých sumách hotovosti. 

Pýtal som sa, ako vnímajú Vučićovi voliči v týchto dedinách smrť svojich susedov v Novom Sade. Odvrátili sa od „naprednikov“ alebo stále veria v pokrok á la SNS?

V piatok zomrela 16. obeť staničného prístrešku, 19-ročný Vukašin Crnčević, ktorý v Novom Sade študoval za kuchára. V ten deň 1. novembra bol ťažko zranený, medzitým sa mal už lepšie, vedel komunikovať s frajerkou, potom sa mu stav zhoršil. Jeden jeho známy mi rozprával, že Vukašin sa dostal do depresie, keď zistil, že ak prežije, bude musieť žiť bez nôh.

Vukašin v deň nešťastia vlastne nemal školu. Učitelia totiž z iných ako politických dôvodov štrajkovali, chalanisko aj tak išiel do Nového Sadu, aby si dohodol hodiny v autoškole. Prístrešok za zrútil, keď čakal pred stanicou na autobus domov. Štrajk učiteľov tak zabránil ešte väčšej katastrofe: keby tam čakali húfy študentov a učiteľov a keby ešte aj pršalo a čakajúci by sa uchýlili pod prístrešok, mohlo zomrieť oveľa viac ľudí.

Nápisy na novej stanici čínskej rýchlotrate v srbskom Zmajeve. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Zmajevo s čínskymi nápismi

Vukašin bol obyčajný chalan s obyčajným účesom a s obyčajnými snami. Jeho rodičia sa rozviedli, mama si založila rodinu s iným mužom, Vukašin tak zostal bývať v dome oproti u svojho starého otca. Jeho dedko bol Vučićov zarytý fanúšik.

Takmer celá dedina bola taká. Zmajevo je dokonca považované za jedinú dedinu v širšom okolí Nového Sadu, kde sa nikdy neodohral protest. Ide o mestskú časť Vrbasu, má však svoje miestne zastupiteľstvo, pozostáva z deviatich poslancov. Všetci sú už tradične z SNS.

V nedeľu som išiel do Zmajeva.

Je to veľká živá dedina, z ktorej komunisti na konci vojny odsunuli vojvodinských Nemcov. Dnes tam žijú prisťahovaní Srbi s troma významnými menšinami: Čiernohorci, Maďari a Rómovia. 

Na okraji dediny som našiel novú viacprúdovú železničnú rýchlotrať. Čínsky megaprojekt, na ktorom podľa miestnych pracovali prevažne čínski robotníci, je hotový. Vlaky do Subotice na maďarskej hranici by mali už dávno premávať, v dôsledku pádu prístrešku sa však na otvorenie nenašla odvaha. Kritici hovoria, že rýchlotrať bude rovnako nebezpečná ako novosadská stanica.

Číňania postavili veľký automost nad nové železnice a veľkolepú stanicu „Zmajevo“. Nadpisy sú tam v čínštine, s menším písmom v srbčine a angličtine, riadnych parkovacích miest vybudovali iba päť. Jedna 59-ročná susedka považovala novosadskú tragédiu za nešťastie, ktoré sa, žiaľ, môže stať kdekoľvek. Potvrdila, že je hrdá na novú stanicu: „Keby už konečne začali jazdiť vlaky!“

Protesty v Srbsku a cirkviBelehradský kardinál na strane študentov, väčšina pravoslávnych biskupov mlčí

Ján Krupa

Smútok za Vukašina

Keď som v nedeľu došiel do Zmajeva, náhodou práve pochovali Vukašina. Bola tam celá dedina, jeho kolegovia stali zoradení v bielych košeliach, plakali desiatky mladých žien, jeho kríž bol pochovaný pod stovkou vencov.

Jeho úmrtím žilo v nedeľu celé Srbsko, futbalisti národného tímu na začiatku zápasu s Rakúskom za neho držali minútu ticha. Na pohrebe však nebola žiadna televízia, rodina si to zrejme nepriala. Keď som po pohrebe oslovil smútiacich, samozrejme, nie z rodiny, odmietli sa s médiami rozprávať. Novinar… ništa…

V centre dediny si ľudia na mieste, kde kedysi boli termálne kúpele, ako vždy nabrali žltú teplú vodu. Pred prameňom bol spontánny pomník pre Vukašina so sviečkami, s plyšovými hračkami, s čokoládkami, so zapaľovačmi.

Hneď vedľa, v kaviarni Queen, sedela smútiaca dedinská mládež. Ako to po pohreboch býva, bolo prehnane veselo, len keď televízia pred zápasom národného tímu ukázala oznam „Vukašin Crnčević, 2006 – 2025“, jedna jeho práve ešte usmiata rovesníčka sa rozplakala.

V kaviarni sa zastavilo aj sedem cudzích mladých ľudí. Bolo na prvý pohľad vidieť, že nepatria do dediny, pôsobili elegantnejšie a ušľachtilejšie. Nosili odznaky študentského hnutia. Boli to študenti a študentky z Belehradu a z moslimsko-srbskej metropoly Novi Pazar. Prišli špeciálne na to, aby v Zmajeve vyjadrili svoju sústrasť.

Povedali mi, že v tejto „SNS dedine“ radšej nikoho neoslovili, iba sa mlčiac zúčastnili na pohrebe. Boli milo prekvapení, že dostali jednu pozitívnu reakciu: majiteľ Queens, zarytý odporca naprednákov, im na dlhú cestu venoval tašku plnú plechoviek s ľadovým čajom. Krátka výmena slov, potom rýchlo odcestovali.

Spomienka na Vukašina pred prameňom termálnej vody v Zmajeve. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Pohreb Vukašina v Zmajeve. Foto: Postoj/Martin Leidenfrost

Dva prieskumy s rôznymi výsledkami

Z prieskumov ťažko povedať, či sa ľady v Srbsku po páde prístreška pohli. Korešpondent Frankfurter Allgemeine Michael Martens nedávno citoval z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý si SNS nechala robiť pre interné potreby: podľa tohto prieskumu by v prípadných predčasných voľbách získala stále 49 percent, to však do veľkej miery vďaka vernosti dôchodcov, ktorí predstavujú 40 percent pravidelných voličov.

Pre mladých predstavuje najväčší problém Srbska „korupcia“, pre 60 percent voličov nad 60 sú to „študentské protesty, situácia v Kosove, správanie opozície a zahraničné vplyvy“. Šesťdesiat percent generácie vo veku 18 až 29 rokov si myslí, že Srbsko sa uberá nesprávnym smerom, 72 percent početne významnejšej skupiny ľudí vo veku nad 60 rokov si však myslí presný opak – že krajina ide správnym smerom.

Pre opozíciu dopadol lepšie čerstvý prieskum, ktorý vykonala agentúra NSPM. Podľa toho sa súčasná vláda (SNS plus SPS a satelity) teší podpore 32,8 percenta voličov, zvyšok pripadá na odporcov vlády (41,3 percenta), ako aj na „nerozhodnutých“ (25,9 percenta). Takmer 60 percent dospelých občanov Srbska podporuje študentské protesty.

Znepokojivo znie výsledok otázky o vstupe Srbska do Európskej únie. To je cieľ, o ktorý sa Vučić pri svojej inak pročínskej a proruskej rétorike oficiálne usiluje. Teraz po prvý raz zvíťazila možnosť „proti“ (43,2 percenta), pričom 38,9 percenta bolo „za“.

V pondelok som sa bavil so Zmajevčanmi, hoci to zďaleka nestačí na to, aby som vyvodil ďalekosiahle závery. Majiteľ spomínanej kaviarne si zmenu nálady všimol iba u niektorých sympatizantov SNS, riešenie videl v demografii. Podľa neho mladí začali chodiť voliť a starí pomaly vymrú. Ten fanúšik EÚ veril, že čínskou rýchlotraťou raz pôjde do Budapešti na kávu, vôbec si však nebol istý, či zažije odstránenie SNS od moci. Mal pritom iba 51 rokov.

„Ja sám rusofil,“ povedal mi v srbčine údržbár zajevskej školy, ktorý v pondelok kosil trávu. Bol to Vučićov volič. Dlhovlasý 56-ročný chlap sa v súlade so straníckou líniou vyslovil za vstup do EÚ, „no oni nás aj tak nikdy nevezmú“. Keďže európske krajiny „dávajú mimovladkárom stovky miliónov eur, aby nám tí zničili Srbsko“, za EÚ mu ľúto veľmi nebolo.

Na príčiny pádu novosadského prístrešku mal údržbár zajevskej školy originálnu odpoveď: problém bol v údržbe. Zbytočná smrť 16 ľudí bola podľa neho vinou všetkých juhoslovanských a srbských vlád: „Šesťdesiat rokov tam zanedbávali údržbu.“