Nový výskum: Vieme, že nič nevieme

Nový výskum: Vieme, že nič nevieme

Gay Pride v meste Bogota v Kolumbii. Ilustračné foto: flickr.com/Diego Cambiaso

Podľa vedcov len veľmi málo súčasného „poznania“ v oblasti ľudskej sexuality a rodovej identity skutočne podporujú silné vedecké dôkazy.

Tohtoročné jesenné vydanie časopisu The New Atlantis: A Journal of Technology and Society prináša výsledky podrobného analytického prieskumu vedeckej literatúry. Tento prieskum sa týka ľudskej sexuality a rodu.

Autori Lawrence S. Mayer a Paul R. McHugh sú poprední odborníci s nesporným kreditom a dostatočnou kvalifikáciou na to, aby vydali takú zásadnú správu, ako je táto. Správa starostlivo skúma literatúru a poctivo vyhodnocuje, čo dostupná veda o týchto dôležitých aspektoch nášho bytia hovorí a čo nie. Alebo presnejšie, aké závery súčasná veda podporuje a aké nie.

Každý čitateľ si všimne, že správa sa zaoberá problémami, ktoré patria do centra súčasnej diskusie o sexuálnej orientácii a rodovej identite. Cynickí kritici sa ju pre postranné úmysly pravdepodobne pokúsia zhodiť zo stola. Ale keďže témy obsiahnuté v správe naozaj patria do oblastí, kde veda býva zapriahnutá do politiky a kde vedci a laici robia premrštené závery, pričom sa dovolávajú vedeckej autority, práve preto tieto oblasti potrebujú spoľahlivú, dôslednú a podrobnú vedeckú odpoveď. Ako píšu Mayer a McHugh:

Keď sa výskum dotýka kontroverzných tém, je obzvlášť dôležité mať jasno v tom, čo veda preukázala a čo nie. Pri komplexných a komplikovaných otázkach týkajúcich sa prirodzenosti ľudskej sexuality existuje prinajlepšom dočasný vedecký konsenzus. Veľa zostáva neznámeho, keďže sexualita je nesmierne zložitou súčasťou ľudského života, ktorý vzdoruje našim pokusom definovať všetky jeho aspekty a presne ich študovať.

Autori Lawrence S. Mayer a Paul R. McHugh sú poprední odborníci s bezchybným kreditom a dostatočnou kvalifikáciou na to, aby vydali takúto zásadnú správu. Zdieľať

Dobrí vedci nasledujú dáta tam, kam ich vedú. Sú neustále otvorení alternatívam a dbajú na vedeckú a intelektuálnu precíznosť. Odmietnuť túto vedeckú správu ako úplne politickú znamená cynicky a nevedecky ju nepochopiť. Správa so značným množstvom analýz a zistení stojí nohami na zemi a pre serióznych bádateľov celkom určite poskytuje dostatok materiálu na štúdium a následnú odpoveď. Aj seriózni cynici majú povinnosť vysporiadať sa s dátami.

Kľúčové zistenia

Stojí za to prečítať si celú správu. Tu začnem tým, že zhrniem štyri z jej hlavných zistení. Na základe dát zo stoviek recenzovaných vedeckých štúdií dochádza správa k týmto záverom:

1. Tvrdenia, že sexuálnu orientáciu nezmeniteľne určuje biológia, nepodporujú vedecké dôkazy.

2. Tvrdenia, že rodová identita je niečo pevné a vrodené a tiež nezávislé od biologického pohlavia, taktiež nepodporujú vedecké dôkazy.

3. Pretože veľkej väčšine detí, ktoré prežívajú rodovo-netypické myšlienky, sa to po období dospievania nestáva, povzbudzovanie takých detí alebo usilovanie sa o invazívne a niekedy drastické a nezvratné medicínske zákroky sa neopiera o vedecké dôkazy.

4. Zistenie, že neheterosexuálni a transgenderoví jednotlivci majú vyšší výskyt psychických problémov, podporujú vedecké dôkazy. Všeobecné spájanie týchto zistení s efektom spoločenskej stigmy alebo tlaku ako jedinej alebo hlavnej príčiny však vedecké dáta nepodporujú.

Tvrdenia, že sexuálnu orientáciu nezmeniteľne určuje biológia, nepodporujú vedecké dôkazy. Zdieľať

Podľa autorov sa niektoré otázky, ktoré sa týkajú sexuality a rodu empiricky preskúmali lepšie ako iné. Jedno také zistenie, ktoré autori zoširoka preverili, je, že sexuálne menšiny „vykazujú v porovnaní s bežnou populáciou vyššiu mieru depresie, úzkosti, drogovej závislosti a samovrážd“.

Najbežnejšie vysvetlenie známe ako „model spoločenského tlaku“ hovorí, že takéto dôsledky zapríčiňujú stigmatizáciu a diskrimináciu, ktoré takíto jednotlivci zažívajú. Aj keď je táto teória veľmi rozšírená, Mayer a McHugh tvrdia, že „veda nepreukázala, že všetky a dokonca ani väčšinu zdravotných rozdielov medzi neheterosexuálnymi a transgenderovými subpopuláciami a všeobecnou populáciou spôsobujú iba tieto faktory“.

Pri otázkach rodovej identifikácie a biologického pohlavia došli autori k takémuto záveru:

Skúmaním vedeckej literatúry sme zistili, že nevieme dobre biologicky vysvetliť, čo vedie niektorých jednotlivcov k vyhláseniu, že ich rod nezodpovedá ich biologickému pohlaviu.

Autori dodávajú, že „napriek vedeckej neistote sa pacientom predpisujú a vykonávajú drastické zásahy“. Za obzvlášť znepokojujúce považujú to, „keď pacientmi, ktorí podstupujú tieto zásahy, sú deti“. Na základe chýbajúcich dát o dlhodobých dôsledkoch týchto zásahov Mayer a McHugh dôrazne odporúčajú opatrnosť, pokiaľ ide o praktiky, ako sú operácie s cieľom zmeny pohlavia a hormonálne terapie.

Jesenné číslo rešpektovaného časopisu The New Atlantis. A Journal of Technology and Society

Veda vyžaduje kritické a podrobné sebaskúmanie

V závere autori volajú po väčšom a kvalitnejšom vedeckom výskume všetkých oblastí, ktorých sa týkala správa. Taktiež zdôrazňujú hodnotu vedeckého úsilia podobného tejto správe. Uvedomujú si, že ich text je kritikou aj výzvou pre paradigmu „tak sa narodili“ (v zmysle chápania sexuality).

Takáto starostlivá kritika a výzva nám podľa nich „umožňuje klásť dôležité otázky o sexualite, sexuálnom správaní, rode, individuálnych a spoločenských dobrách v inom svetle“. V súčasnej dobe však nepopierateľne existuje „veľká priepasť medzi väčšinou spoločenskej diskusie a tým, čo preukázala veda“.

V súčasnej dobe nepopierateľne existuje veľká priepasť medzi väčšinou spoločenskej diskusie o ľudskej sexualite a rode a tým, čo preukázala veda. Zdieľať

Celkovým posolstvom správy je, že veľmi málo tvrdení a súčasných „vedomostí“ v oblasti ľudskej sexuality a rodu naozaj podporujú silné vedecké dôkazy. Musím povedať, že ma to vôbec neprekvapilo. Počas svojho vzdelávania pred 30 rokmi som sa naučil, že mnohých vedcov vie omámiť spoločenská dôležitosť.

Neodolateľný vie byť aj jej závan. Žiaľ, disciplíny spoločenských vied neboli nikdy vystavené kritickému a dôslednému sebaskúmaniu. Táto nová správa naznačuje, že to isté môže rovnako platiť aj pre niektorých odborníkov exaktných vied.

Zisteniami a závermi špeciálnej správy som nebol prekvapený z troch hlavných dôvodov. Sú to tiež hlavné príčiny toho, prečo ide o veľmi dôležitú správu, ktorá si zaslúži pozorné štúdium a širokú propagáciu. Prvý dôvod sa opiera o pomerne dobre zdokumentovanú súčasnú polemiku v rámci spoločenských vied: potreba opakovania meraní. Hoci vzdelaním nie som filozof, ďalšie dva dôvody sú filozofickejšie: vzťah medzi fyzickým a nefyzickým a otázka biologickej predurčenosti. Tieto problémy sa týkajú povahy vedy ako takej a otázky, čo znamená byť ľudskou bytosťou.

Kríza opakovania meraní

V posledných rokoch akademickí aj klinickí psychológovia začali venovať úzkostlivú pozornosť „kríze opakovania meraní“. Zjednodušene povedané: vedci zistili, že úspešná miera zopakovania meraní je v spoločenských vedách alarmujúco nízka.

Je to znepokojujúce, keďže reprodukovateľnosť bola vždy skúšobným kameňom vedeckej precíznosti. Mayer a McHugh poznamenávajú, že starostlivý výskum vedeckých dôkazov poukazuje na nekonzistentné nálezy, zlyhania v zopakovaní dát a rozporuplné výsledky.

Veľký historik psychológie Sigmund Koch si už v roku 1959 všimol, že psychológia je medzi vedami jedinečná v tom, že si volí metódy predtým, než si stanoví otázky. Vzhľadom na to, že jej metódy sú prevzaté z prírodných vied a otázky z ľudského sveta, zosúladenie medzi nezaujatou metodológiou a javom takým citlivým, angažovaným a hlboko zmyselným, ako je sexuálne cítenie a správanie, jednoducho nie je také ľahké ani samozrejmé.

Starostlivý výskum vedeckých dôkazov v témach LGBT poukazuje na nekonzistentné nálezy, zlyhania v zopakovaní dát a rozporuplné výsledky. Zdieľať

Jasné je toto: bežne uvádzané závery o biologickej kauzalite a nemennosti sexuálnej orientácie a o hypotéze spoločenského tlaku sú veľmi povrchné. Hovorí sa, že oblasťami, v ktorých je vedecký výskum najjasnejší a najkonzistentnejší, sú tie, ktoré sa samy priamo ponúkajú k empirickému bádaniu, napríklad pri vzťahu medzi sexuálnymi praktikami a merateľnými problémami fyzického a psychologického zdravia. Súhlasím s Mayerom a McHughom, že v tejto dôležitej oblasti treba vykonať omnoho väčší a lepší výskum.

Môžu fyzické veci zapríčiniť nefyzické javy?

Základným dôvodom, prečo tieto zistenia neprekvapujú, je to, že neexistuje – ani nikdy neexistovalo – žiadne vysvetlenie toho, ako by mohol taký citlivý, komplexný, spoločensky dôležitý, cielený psychologický jav (nefyzická vec) vzniknúť alebo pochádzať z tela (fyzickej veci).

Podobne neviem o žiadnom príklade konkrétneho, zmysluplného a účelného druhu správania, o ktorom by bolo preukázané, že by ho spôsobovala určitá fyzická biologická vlastnosť alebo zloženie. Obyčajne sa hovorí o tom, že nejaký druh abnormality nervového systému alebo mozgu bráni nejakému konkrétnemu, zmysluplnému a účelnému správaniu. Ale zabránenie nie je kauzalitou a logika jednoducho nepustí. Ak poškodená fyzická štruktúra bráni istému správaniu, potom pri zdravej fyzickej štruktúre možno predpokladať zodpovedajúce zdravé správanie.

Vedecké dôkazy tiež preukazujú, že ak niečo robím, robí to aj môj mozog; tiež poukazujú na to, že zdravý mozog je vždy zapojený do môjho zmysluplného cieleného správania, ale nie sú dôkazy, že by toto správanie (alebo cítenie) vytváral môj mozog. Je pravda, že keď mozog prestane pracovať, zastaví sa aj myslenie. Takisto aj keď prestanú pracovať pečeň a pľúca, zastaví sa aj myslenie. Rozmýšľame svojím mozgom; naše mozgy nerozmýšľajú.

Preto neprekvapuje, že veda neposkytuje dôkazy o tom, že sexuálna orientácia alebo rodová identita majú biologickú príčinu a nemennú povahu. Jednoducho nie je žiadny koncepčný alebo filozofický dôvod očakávať, že by to tak mohlo alebo malo byť.

V tomto svetle je jasné, prečo správa konštatuje, že vedecké metódy sú najefektívnejšie v tých oblastiach, v ktorých sú údaje jasne empirické a neobsahujú tvrdenia kauzality medzi dvomi oddelenými ontologickými sférami – psychologickou a fyzickou. Najjasnejšie pozitívne vedecké zistenia v správe sa zaoberajú vzťahom medzi javmi súvisiacimi so sexuálne relevantnými pocitmi a správaniami, a klinicky relevantnými duševne zdravými pocitmi a správaniami.

Bežné presvedčenia o sexualite a rode sú zabalené do problematického a vnútorne nekonzistentného chápania toho, čo znamená byť človekom. Zdieľať

Predpoklad, že každý aspekt zmysluplnej ľudskej sexuality – nad úroveň jednoduchej biologickej funkcionality – by mal mať svoj pôvod v biologickom substráte, pochádza z metafyzického záväzku, nie z vedy. Takýto metafyzický záväzok k nejakej forme redukčného alebo vznikajúceho materialistického naturalizmu nie je vyžadovaný vedou ako takou, tá vyžaduje iba poriadok vo vesmíre a kapacitu vedcov pozorovať a chápať ho. Naturalistický predpoklad teda nie je nevyhnutný pre vedu, je však základným predpokladom pre scientizmus.

Biologická predurčenosť robí život bezvýznamným

Správa poukazuje na to, že je málo vedeckých dôkazov podporujúcich súčasný názor na sexualitu a rod, ktorý preniká našu kultúru. Pôjdem dokonca až tak ďaleko, že poviem, že tento vedou nepodložený názor je intelektuálne nekoherentný.

Sexualitu a rod podáva ako v podstate nezmyselné. Ak sexuálna motivácia, príťažlivosť a správanie sú biologicky nemenné, strácajú zmysel. Ak moja sexuálna motivácia, príťažlivosť a účel sú nezmeniteľne predurčené mojou biológiou, potom takou musí byť aj moja schopnosť čokoľvek skrz nich robiť vrátane konania alebo zdržania sa konania. To by malo problematické dôsledky v otázkach znásilnenia či sexuálneho zneužívania. Prečo by sme si mali myslieť, že orientácia alebo príťažlivosť môžu byť biologicky predurčené, ale sklon, túžba alebo skutok už nie?

A ak sú orientácia, príťažlivosť, túžba či dokonca aj skutok biologicky dané, prečo by takým nemalo byť aj potešenie? Ak sú sexuálne javy biologicky dané – pokiaľ ide o pociťovanie potešenia alebo lásky počas sexu, v skutočnosti ich necítim – radosť ani láska nie sú ničím viac, len biochemickou reakciou.

Nová správa Mayera a McHugha je dôkladná, nestranná a poctivá. Dúfam, že sa bude čítať, citovať a používať ako pre svoju jasnosť, tak aj objaviteľskú hodnotu. Zdieľať

Pri pokuse pochopiť sexuálne javy z hľadiska biologickej predurčenosti sa ony nakoniec stávajú nezmyselnými. Zmysel vyžaduje našu konajúcu spoluúčasť na tomto jave. Naša prirodzenosť koná v jadre ľudskej sexuality, rovnako ako aj v jadre inej zmysluplnej ľudskej činnosti. Občas to získava podobu vedome premyslenej racionálnej voľby, ktorá vnáša do našich životov morálny zmysel a cieľ.

Inokedy sa naše konajúce bytie prejaví viac v tom, že sa „niečomu zasvätí“ alebo „prijme“ niektorú zo zmysluplných možností. Pri takýchto voľbách a skutkoch nachádzame svoju ľudskosť.

Je zrejmé, že bežné kultúrne presvedčenia o sexualite a rode sú zabalené do problematického, nekoherentného a vnútorne nekonzistentného chápania toho, čo znamená byť človekom. Na základe Mayerovej a McHughovej správy dochádzame k záveru, že potrebujeme opätovné preskúmanie toho, čo si myslíme o sexualite a rode. Možno by sme mali znovu preskúmať aj naše chápanie ľudskej osoby.

Nová správa Mayera a McHugha je dôležitý dokument. Objasňuje stav vedeckého poznania v dôležitej a kultúrne závažnej oblasti. Je dôkladná, nestranná a poctivá. Dúfam, že sa bude čítať, citovať a používať ako pre svoju jasnosť, tak aj pre objaviteľskú hodnotu.

Richard N. Williams
Autor je riaditeľom Wheatley Institution na Brigham Young University v štáte Utah, USA.

Pôvodný text: A Victory for Science over Scientific Propaganda: A New Report on Sexuality and Gender bol uverejnený v magazíne Public Discourse: Ethics, Law and the Common Good, uverejnené s jeho súhlasom. Preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo