Sankcie proti Rusku Slovensko opäť odmietlo podporiť 18. balík, garancie pri plyne označil Fico za nedostatočné

Slovensko ani na druhý pokus nepodporilo 18. sankčný balík Európskej únie voči Rusku. Podvečer agentúra Reuters informovala, že podľa štyroch nemenovaných diplomatických zdrojov odmietavý postoj Slovensko zopakovalo po utorkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí aj na stredajšom stretnutí Výboru stálych predstaviteľov členských štátov (COREPER).

Okrem Slovenska s balíkom sankcií podľa zdrojov Reuters nesúhlasí ani Malta, ktorá má však obsahový problém s navrhovanou úrovňou cenového stropu na dovoz ruskej ropy. Tento ostrovný štát v Stredozemnom mori je extrémne závislý od dodávok danej suroviny ropnými tankermi.

Robert Fico to potvrdil aj v liste, ktorý zaslal predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen a následne ho zverejnil na sociálnej sieti.

Šéfke Komisie nepíše priamo o obsahu 18. sankčného balíka – slovenský premiér sa viackrát vyjadril, že s jeho obsahom nemá problém a nijako sa priamo nedotýka hospodárskych záujmov Slovenska, čo by vláde podľa uznesenia parlamentu dávalo mandát sankcie nepodporiť.

Tento sankčný balík je pre Roberta Fica len vyjednávacou pozíciou, v ktorej sa snaží vymôcť od Európskej komisie úpravu legislatívy známej ako REPowerEU, ktorou chce Komisia najnovšie nastaviť mechanizmus úplného zastavenia dodávok plynu a ropy z Ruska do členských krajín EÚ od roku 2028.

V navrhnutej podobe ho podľa Fica Slovensko nikdy nepodporí. O jeho obsahu sme na Postoji podrobne písali v čase, keď ho Európska komisia zverejnila.

Koniec ruského plynu a ropy v EÚKohútiky sa majú definitívne zavrieť 1. januára 2028. Slovensko je proti, o rizikách hovorí aj SPP

Erik Potocký

Táto legislatíva bude na rozdiel od sankčných balíkov v hlasovaní zástupcov členských štátov schvaľovaná kvalifikovanou väčšinou. Slovensko však nemá v tejto veci dostatok spojencov, aby sa podarilo vytvoriť tzv. blokačnú menšinu.

„Plne si uvedomujem, že SR nemôže pri návrhu REPowerEU využiť právo veta. Tento návrh považujeme za sankciu, a preto ho prirodzene spájame s návrhom 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii. Očakávame preto, že k hlasovaniu o 18. balíku môže dôjsť až po vyriešení podstatnej časti rizík spojených s REPowerEU v oblasti dodávok plynu od roku 2028,“ píše Fico.

Fico chce ruský plyn až do roku 2034

Premiér v ostatných dňoch niekoľkokrát uviedol, že uspokojivým ústupkom, resp. výnimkou pre Slovensko, by bola možnosť riadne dokončiť trvanie zmluvy o dodávkach plynu s ruským Gazpromom, ktorá vyprší v roku 2034.

Existujú totiž obavy, že by ukončenie odberu k 1. januáru 2028 viedlo k arbitráži, ktorú by inicioval Gazprom. V prípade prehry by Slovensko muselo za neodobratý plyn zaplatiť niekoľko miliárd eur. Európska komisia v tejto veci pred časom navrhla, aby takéto ukončenie zmluvy bolo definované ako zásah „vyššej moci“, teda okolnosti, ktorú zmluvné strany nemôžu ovplyvniť. Z tohto hľadiska by bolo pre Slovensko napokon taktické, aby za zastavenie dodávok nehlasovalo na žiadnom fóre.

Existujú obavy, že by ukončenie odberu k 1. januáru 2028 viedlo k arbitráži, ktorú by inicioval Gazprom.

Utorkovému stretnutiu ministrov zahraničných vecí predchádzal list, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen adresovala Robertovi Ficovi. Jeho obsahom údajne boli garancie toho, že zastavenie dodávok plynu po roku 2028 nebude mať na slovenskú ekonomiku negatívne dôsledky. Jedným z navrhovaných mechanizmov je aj úprava cezhraničných taríf, teda de facto tranzitných poplatkov, keďže Slovensko by sa v novej situácii ocitlo na konci dodávateľských reťazcov, čo by zvýšilo konečnú cenu suroviny.

Fico však v stredajšej odpovedi Ursule von der Leyen argumentoval, že na slovenskej politickej scéne neexistuje v otázke garancií zhoda, jej list totiž preposlal predsedom všetkých parlamentných strán vrátane opozičných, keďže termín 1. január 2028 je za horizontom najbližších parlamentných volieb.

Fico upozornil, že mimoriadne negatívny postoj k obsahu listu zaujali predstavitelia podnikateľského sektora, a podľa premiéra za ním nestoja ani opozičné strany, ktoré inak so zastavením dodávok ruského plynu po 1. januári 2028 súhlasia. „Považoval by som za pitoreskné, ak by som vzhľadom na môj jasný odmietavý postoj k stratégii REPowerEU bol na Slovensku jediný zodpovedný za prijatie vašich garancií, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za málo konkrétne,“ uviedol premiér v liste.

„Za daných okolností si vás dovoľujem požiadať, aby nasledujúce hodiny a dni boli využité na pokračovanie dialógu medzi vládou SR a EK predovšetkým v záujme jasnej interpretácie záväzkov, ktoré na politickej úrovni EK preberá na seba a ktoré sú formulované vo vašom liste z 15. júla 2025. Dovtedy bude SR žiadať o odklad hlasovania o 18. sankčnom balíku,“ uzavrel Fico.

Je to politické divadlo, odkazuje Ficovi opozícia

Opozičné strany mu však odkázali, aby ako predseda vlády prijal zodpovednosť a nehádzal ju na tých, ktorí pri moci nie sú. Podľa SaS a PS mal vo funkcii dosť času na to, aby už dávno pracoval na dostatočnej diverzifikácii dodávateľov plynu, Slovensko by tak nebolo v takej miere odkázané na dodávky z Ruska.

KDH označilo žiadosť premiéra o stanovisko k zastaveniu ruského plynu za politickú hru. „Ak chcel Robert Fico seriózne poznať naše názory, mal tak urobiť predtým, než začal svoju politiku na štyri svetové strany, ktorá reálne znamená iba politiku na jednu svetovú stranu, a to na východ,“ uviedlo hnutie.

Sankcie proti RuskuFico sa chváli ústupkami pri zákaze dovozu ruského plynu a ropy, opozícia hovorí o divadle

Erik Potocký

Najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallas po utorkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí konštatovala, že ju mrzí, že sa sankčný balík nepodarilo schváliť.

„Musím povedať, že sme boli naozaj blízko k tomu, aby sme Slovensko uistili. Komisia im poskytla všetko, čo požadovali. Teraz je loptička na strane Slovenska a túto dohodu musíme dotiahnuť. Už to trvá dva mesiace,“ vyhlásila Kallas.

Zároveň zdôraznila, že sankcie sú nevyhnutné na to, aby sa Rusku odobrali prostriedky na pokračovanie vojny na Ukrajine. V súvislosti s aktuálnou situáciou upozornila, že ruské bombardovanie dosiahlo rekordné úrovne a Moskva čoraz častejšie používa zakázané chemické zbrane. „Všetko toto ukazuje, že Rusko nemá záujem o mier,“ skonštatovala.

Miernym optimistom bol pred dnešným stretnutím Výboru COREPER český minister zahraničia Jan Lipavský. Ten očakával, že v stredu nastane posun a diplomatom sa podarí slovenských zástupcov presvedčiť. Dodal, že veľký tlak bol na Slovensko vyvíjaný už počas utorkového stretnutia.

„Samozrejme, nemôžem hovoriť za to, čo urobí Európska komisia a ako sa zachová slovenská strana,“ povedal Lipavský a vyzval na konštruktívne riešenie

Fico zablokoval sankcie proti RuskuRokovania budú pokračovať v stredu. Teraz je loptička na strane Slovenska, tvrdí Kallasová

TASRAdam Takáč

Čo je v 18. balíku

Sankčný balík, ktorý uplynulý týždeň zverejnila Európska komisia, zahŕňa návrh na zníženie cenového stropu ropy zo 60 na 45 dolárov za barel, to znamená, že bude zakázaný obchod so surovinou, ak cena presiahne hodnotu stropu. Doterajšia úroveň sa stala neúčinnou po tom, ako svetové ceny ropy klesli k úrovni 70 dolárov za barel.

Takisto obsahuje zákaz používania plynovodov Nord Stream na prepravu plynu medzi Ruskom a Nemeckom.

Dotknúť sa má aj ruského bankového sektora – ďalších 22 ruských bánk bude vyradených z medzinárodného bankového systému SWIFT, ktorý slúži na cezhraničné bankové operácie, pričom súčasný čiastočný zákaz sa rozšíri na úplný zákaz transakcií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri predstavení balíka uviedla, že zákaz dovozu ruskej ropy sa rozšíri aj na ropné produkty rafinované v tretích krajinách. Má ísť podľa nej o nástroj určený proti obchádzaniu sankcií a EÚ bude tiež ďalších 77 registrovaných plavidiel (ropných tankerov) považovať za súčasť ruskej „tieňovej flotily“ a budú mať zakázaný vstup do európskych prístavov.

Podľa Ursuly von der Leyen sankcie fungujú – do roku 2022 zarábalo Rusko na energetických surovinách vyvážaných do EÚ 12 miliárd eur mesačne, dnes je to 1,8 miliardy mesačne.

Zákaz vývozu do Ruska v hodnote 2,5 miliardy eur sa rozšíri na stroje, kovy, plasty a chemikálie, ktoré sa využívajú ako priemyselné suroviny. Zasiahne aj tovary tzv. dvojakého využitia, ktoré môžu slúžiť pri výrobe dronov, rakiet a iných zbraňových systémov, čím chce Komisia zabrániť, aby „Rusko modernizovalo svoju výzbroj pomocou európskych technológií“.

Sankcie sa majú dotknúť aj Ruského fondu priamych investícií, čo je štátny investičný nástroj, ktorý slúži aj na financovanie zbrojenia.

Sankcie podľa predsedníčky Komisie fungujú – uviedla údaj, podľa ktorého Rusko do februára 2022, keď napadlo Ukrajinu a nasledovali viaceré sankcie, zarábalo mesačne 12 miliárd eur na predaji energetických surovín do krajín EÚ. Tento objem sa jednotlivými sankčnými balíkmi znížil na súčasných 1,8 miliardy eur mesačne a po ďalšom balíku má ďalej klesnúť.