Matúš Šutaj Eštok kritizoval predchádzajúce vlády za to, že v rokoch 2022 až 2023 žiadali Facebook a iné platformy o vymazanie nepohodlných príspevkov proti vláde či proti „progresívnej ideológii“. „Prebiehal tu pokus o kontrolu myslenia celej krajiny,“ povedal minister vnútra.
Odvolával sa pritom na zistenia portálu Marker. Úradníci za vlády Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora a sčasti aj Roberta Fica podľa nich žiadali spoločnosť Meta o vymazanie tisícok príspevkov, ktoré sa týkali napríklad ideológie LGBT, Ukrajiny, zelených politík, pandemických opatrení či nelegálnych imigrantov.
„Toto sú ukážkové praktiky totalitnej deštrukcie slobody slova počas minulých vlád,“ povedal Šutaj Eštok na tlačovej konferencii. „Tí, ktorí na tribúnach protestujú a skandujú, že chcú žiť v slobodnej krajine, tu zaviedli pomaly totalitnú spoločnosť.“
Podľa šéfa Hlasu sa tomu bude venovať koaličná rada. Má vraj prijať kroky, ktoré ochránia slobodu slova.
Šutaj Eštok chce tiež urobiť audit v Rade pre mediálne služby. „Je dôležité zistiť rozsah cenzúry, ktorý sa tu v týchto rokoch dial. Treba zistiť presný počet cenzurovaných osôb, príspevkov a tém, na ktoré sa predchádzajúca garnitúra zamerala,“ priblížil.
Chce tiež prehodnotiť, či nenahradiť Centrum boja proti hybridným hrozbám „špičkovými špecializovanými útvarmi“. Navrhuje, aby agendu hybridných hrozieb riešili len ľudia s najvyššími bezpečnostnými previerkami, „aby sa tu nezopakovala situácia, že za štát budú riešiť túto významnú obrannú agendu rôzni progresívni aktivisti s previerkami nízkeho stupňa“.
Bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor pre TASR zdôraznil, že vláda ani štátne orgány nikdy nemali možnosť rozhodnúť o zmazaní príspevkov na sociálnych sieťach.
„Celý čas išlo len o odporúčania pre spoločnosť Meta, ktorá si zachovala právo rozhodnúť sa,“ povedal. „Ak sa štátne orgány domnievali, že bol porušený zákon alebo pravidlá sociálnej siete, mohli poslať spoločnosti Meta návrh na odstránenie príspevku.“
Išlo podľa neho najmä o príspevky, ktoré šírili nenávisť alebo ohrozovali verejné zdravie.
Rada pre mediálne služby podľa portálu Marker za nenávistný prejav označila aj status Igora Matoviča, ktorý odkazoval na článok denníka Postoj o tom, že americký súd nezakázal biologickým mužom súperiť so ženami. „Majú plné huby nediskriminácie… ale prepnutí aktivisti pre hlúposti takto na hulváta diskriminujú ženy. Odsúdiť zvrátenosť typu, aby muž hrajúci sa na ženu mohol ‚férovo súťažiť‘ so ženami, nie je homofóbia, ale zdravý rozum,“ napísal k nemu.
Sociálna sieť Matovičov status neodstránila.
Šutaj Eštok svoju kritiku údajného cenzorstva súčasnej opozície spojil s pripomienkou 17. novembra. „Aj pre nás je jedným z najdôležitejších sviatkov v modernej histórii Slovenskej republiky, pretože vtedy sme si vybojovali našu slobodu a možnosť sa verejne rozprávať a vyjadrovať názory s rešpektom,“ povedal. „O slobode nestačí iba hovoriť, za slobodu sa treba aj pobiť.“
Kritizoval prejav Jaroslava Naďa na proteste 17. novembra v Bratislave. „Ak tu chce niekto niekoho vykúriť zo Slovenska iba pre vyjadrenie vlastného názoru, tak je to veľmi nebezpečné,“ povedal s odkazom na Naďove slová o tom, že z našej vlasti treba „vykúriť všetkých tých komunistov, eštebákov, rusofilných kolaborantov a ich pohrobkov“.
Šéf Demokratov zdôraznil, že to nie je výzva na násilie, ale výzva na spravodlivosť.
„Tí ľudia, ktorí protestujú na zhromaždeniach, aby si pripomenuli význam 17. novembra, zároveň jedným ťahom popierajú slobodu slova, slobodu prejavu, slobodu názorov,“ komentoval to predseda Hlasu.
Šutaj Eštok v septembri 2023 na adresu policajtov zo skupiny takzvaných čurillovcov napísal, aby si „pobalili a spakovali svoje veci“. „Kade ľahšie zmiznite zo Slovenska a prestaňte trepať nezmysly o mafii, pretože skutočná mafia ste vy, matovičovci, lipšicovci, hamranovci, mikulovci a čurillovci,“ dodal.

Minister vnútra Šutaj Eštok odmietol opätovné otvorenie vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po ktorom včera volal Robert Fico.
Premiér sa pritom odvolával na „nové okolnosti na medzinárodnej scéne“, ktoré súvisia s komunikáciou Jeffreyho Epsteina. „Dajte konečne pravdu slovenskému národu o tom, ako to s novinárom a jeho priateľkou bolo,“ odkázal ministrovi vnútra a generálnemu prokurátorovi.
Šutaj Eštok premiérovu výzvu na dnešnej tlačovke komentoval s tým, že vyšetrovanie prípadu je uzavreté a ani technicky nie je možné ho znova otvoriť. „Dnes je to na súde. Neviem, čo iné je možné procesne urobiť,“ povedal.
„Treba sa pozrieť dopredu a možnože nemať toľkú zášť,“ odkázal Ficovi. „Aj keď chápem, ani vy si neviete predstaviť, čo by sa odohrávalo vo vašej mysli, keby na vás strieľali a chcel vás niekto zabiť.“
Ak má premiér informácie o prípade, podľa Šutaja Eštoka má v rámci súdneho konania možnosť doplňovať dôkazy. Rozhodnúť o tom musí dozorový prokurátor. „Veď máme predsa SIS, ak ona má nejaký materiál, ktorý by hovoril o tom, že sú tu zásadné dôkazy, ktoré pomôžu objasniť, kto stál za touto ohavnou vraždou, tak sme pripravení konať,“ dodal.
„Myslím si, že táto krajina má dosť starostí a výziev, o ktorých by sme sa mali rozprávať, a že už možno sa treba aj povzniesť nad všetky tie krivdy,“ dodal Šutaj Eštok. Treba sa podľa neho sústrediť na budúcnosť.
Šéf Hlasu Ficovi odkázal aj to, že rovnakým metrom ako pri končiacom vicepremiérovi Petrovi Kmecovi má merať aj v prípade Samuela Migaľa a Jozefa Ráža. Tak podľa neho dokáže, že naozaj nastavuje novú politickú kultúru.
„Peter Kmec rovnako ako Jozef Ráž ponúkol svoju demisiu. V prípade pána ministra dopravy ju neprijal. Pýtam sa – ak by bol pán minister Ráž z Hlasu, konal by rovnako?“ povedal Šutaj Eštok. „Ako predseda vlády predsa musíte mať pre všetkých svojich nominantov latku nastavenú rovnako.“
Neodpovedal na otázku, či Hlas bude tlačiť na Rážov či Migaľov koniec vo vláde. Zdôraznil však, že Fica na nič také verejne vyzývať nebude, aj keď u Ráža vidí rovnaké podozrenia, ako sú tie, pre ktoré ponúkol demisiu Kmec. Pri Migaľovi zase upozornil, že je „na ňom“ viacero podozrení.
„Nechávame mu priestor, aby uplatnil rovnakú latku politickej kultúry,“ povedal na Ficovu adresu. „Nebojte sa, budeme vás potom informovať o ďalších krokoch,“ dodal novinárom.
V Hlase podľa neho momentálne debatujú o tom, kto Kmeca vo vláde nahradí. Majú vraj viaceré dobré alternatívy a verí, že sa rozhodnú v krátkom čase. Odmietol, že by Kmeca mal nahradiť poslanec Michal Bartek, aj keď je podľa neho „perspektívny človek, ktorý má určite politickú budúcnosť“.
Šutaj Eštok polemizoval aj s Ficovým vyjadrením, že by bolo dobré obmedziť počet politických strán. „Nemôže 31 strán kandidovať,“ povedal včera premiér s tým, že príliš veľa politických strán je problém pre efektívne fungovanie štátu.
„Nemyslím si, že obzvlášť deň po 17. novembri je na mieste baviť sa o tom, že by tu mala byť zase iba jedna vládna strana alebo niečo podobné,“ povedal šéf Hlasu.
Zdôraznil dôležitosť demokratickej súťaže. „Neviem, ako chceme obmedzovať právo ľudí byť volení,“ dodal.
Súhlasil s tým, že o Ficových nápadoch na zvýšenie volebného kvóra alebo volebnej kaucie sa dá diskutovať. „Ja by som si želal stabilný politický systém, pretože ten je viac predvídateľný,“ dodal.
Šutaj Eštok odmietol, že by uvažoval nad svojím koncom na čele Hlasu, aj keď podľa prieskumov strana od jeho nástupu do funkcie prišla o 45 percent voličov. Agentúra NMS jej v poslednom prieskume namerala podporu len 7,5 percenta.
Šéf Hlasu pripomenul, že rovnaká agentúra im krátko pred voľbami ukazovala len desaťpercentný výsledok, napokon však dostali takmer 15 percent.
„Sme v období ťažkých časov, aj pre vládnu koalíciu. Myslím si však, že sa skôr sústreďujeme na to, čo ideme najbližšie dva roky urobiť – jednak vo vládnej koalícii, ale aj moji kolegovia na svojich ministerstvách,“ povedal Šutaj Eštok.
Verí vraj, že Hlas svojou „poctivou sociálnodemokratickou politikou“ presvedčí ľudí, že má miesto na politickej scéne.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.