Niekoľko týždňov po tom, čo prezident Trump oznámil stiahnutie 2-tisíc vojakov zo Sýrie, zostali washingtonskí politici v šoku. Zahraničnopolitická elita sa z prezidentovho rozhodnutia zhrozila a či už v televíznom vysielaní, alebo v novinových komentároch maľovala scenáre návratu Islamského štátu.
Odchod amerických vojsk by podľa nich zvrátil dosiahnuté víťazstvo. Penzionovaný generál John Allen, bývalý špeciálny vyslanec Obamovej vlády pri koalícii armád zameraných na porážku ISIS, v komentári pre Washington Post napísal, že hoci ISIS prišiel o takmer celé územie, ktoré predtým v Sýrii kontroloval, „odchod amerických síl doširoka otvorí dvere pre oživenie tejto skupiny“.
Ak sa Američania zbalia a vrátia sa domov, získa ISIS svoju predošlú silu? Ťažko.Zdieľať
Do akej miery sú takéto obavy opodstatnené? Ak sa Američania zbalia a vrátia sa domov, získa ISIS svoju predošlú silu?
Ťažko. O tom by sme nemali pochybovať. Vo Washingtone existuje rozšírené úzkozamerané (a nesprávne) povedomie, že všetky problémy sú aj americkými problémami a že žiadny problém sa nevyrieši, ak sa do toho Amerika zásadne nezapojí. V argumente o návrate ISIS však existuje zvlášť veľká diera, stojí totiž na predpoklade, že zvyšok oblasti umožní takýto návrat.
Mali by sme si pripomenúť, že nikto na Blízkom východe nepovažoval ISIS za svojho partnera. V skutočnosti je pravdou to, že ak existuje niekto, kto sa snažil, aby sa ISIS rozbil na zvládnuteľnú úroveň, boli to práve ľudia žijúci v tejto oblasti.
Ak by sme mali veriť ľuďom ako generál Allen alebo senátor Lindsey Graham, ISIS je na ceste návratu k moci a arabské vlády sedia so založenými rukami. To sa však nedeje, práve naopak. Namiesto toho, aby sa štáty v tejto oblasti chveli od strachu, rozširujú svoje taktické opatrenia namierené proti teroristickej skupine, ktorá ich všetkých ohrozuje.
Asad povolil Iraku použiť vojenskú silu na ciele ISIS na sýrskom území bez výslovného súhlasu Damasku. Bagdad, ktorý útočil na ISIS v Sýrii už predtým, to prijal s veľkým potešením.Zdieľať
Niekoľko dní po Trumpovom oznámení sa vlády Iraku a Sýrie dohodli na posilnení svojich vojenských a spravodajských vzťahov namierených proti spoločnému nepriateľovi – ISIS. Bašár Asad podľa sýrskych štátnych médií povolil Iraku použiť vojenskú silu na ciele ISIS na sýrskom území bez výslovného súhlasu Damasku. A Bagdad, ktorý útočil na ISIS v Sýrii už predtým, to prijal s veľkým potešením. Krátko po Asadovom súhlase iracké F-16 zbombardovali budovu vo východosýrskom meste Souseh, v ktorej sa stretávali členovia ISIS. Prítomnosť ISIS pozdĺž iracko-sýrskej hranice je významným bezpečnostným problémom oboch štátov, Bagdad a Damask preto vytvorili logické a vzájomne prospešné partnerstvo.
Stovky kilometrov ďaleko pretrváva podobné pragmatické partnerstvo medzi Izraelom a Egyptom, dvomi krajinami, ktoré majú dlhú a nepríjemnú históriu horúcich vojen a chladného mieru. No Jeruzalem a Káhira už najmenej dva roky spolupracujú na Sinajskom polostrove proti teroristom napojeným na ISIS.
New York Times v marci 2018 zverejnili dohodu, ktorá zahŕňa všetko od zdieľania informácií o vzájomných cezhraničných bezpečnostných rizikách až po formálny egyptský súhlas pre izraelské letecké útoky najvyššej úrovne vykonávané na Sinaji. Neoznačené izraelské stíhačky v koordinácii s egyptskou armádou zaútočili na teroristické ciele pri najmenej 100 rôznych príležitostiach. Z pohľadu egyptských aj izraelských predstaviteľov je protiteroristické partnerstvo iniciatívou spoločných záujmov – Káhira s pomocou najsilnejšej armády v oblasti znásobila svoje sily a Jeruzalem získal viac slobody vo svojich operáciách.
V prípade, ak by mal niekto o tejto dohode pochybnosti, egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi ju potvrdil v relácii televízie CBS 60 minút. Káhira má podľa jeho slov „širokú škálu spolupráce s Izraelčanmi“. Niet iného nepriateľa, proti ktorému by takáto spolupráca mohla byť cennejšia, než je ISIS a jeho plány na zavedenie kalifátu.
Neoznačené izraelské stíhačky v koordinácii s egyptskou armádou zaútočili na teroristické ciele pri najmenej 100 rôznych príležitostiach.Zdieľať
Je to užitočná lekcia. Štáty – dokonca aj tie, ktoré sa v iných veciach zásadne sporia – so Spojenými štátmi alebo bez nich nakoniec zistia, že je v ich vlastnom záujme zapchať si nosy a uzavrieť ad hoc spojenectvá, len aby pokorili spoločných protivníkov.
Tak funguje veľmocenská politika. Štáty vytvárajú nevyhnutné a krátkodobé spojenectvá, aby ochránili svoju bezpečnosť a prosperitu. Je to práve Washington, kto už neuprednostňuje svoje záujmy, keď sa venuje zahraničným záležitostiam, čo má od konca Studenej vojny ničivé dôsledky.
Po tom, čo americká armáda úspešne oslobodila územie ovládané ISIS, prezident Trump oprávnene žiada, aby región prevzal väčšiu zodpovednosť za jeho rozpustenie. Prezident očakáva, že arabské vlády budú pokračovať v americkej práci a vyčistia každú oblasť, ktorú ešte ISIS kontroluje. Napriek hyperznepokojeniu vo Washingtone existujú všetky dôvody na to, aby to Blízky východ aj urobil. A ak sa udalosti z nedávnej minulosti potvrdia, je to presne to, čo sa stane.
Daniel DePetris
Autor je blízkovýchodným analytikom a spolupracovníkom inštitútu Defense Priorities vo Washingtone, DC.
Copyright: The American Conservative, pôvodný text: The Middle East Will Crush ISIS’s Remnants Without the U.S. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.
Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.