Tlačiť Európanov do výdavkov na obranu? Je to Trumpova povinnosť

Tlačiť Európanov do výdavkov na obranu? Je to Trumpova povinnosť

Angela Merkelová a Donald Trump počas neformálneho rokovania na summite G7 v kanadskom La Malbaie 9. júna 2018. Foto: TASR/AP

Nadchádzajúci summit NATO v Bruseli sa môže ľahko stať najočakávanejším stretnutím transatlantického bezpečnostného orgánu od založenia organizácie v roku 1949.

Ak vám to pripadá ako zveličenie, všimnite si vyjadrenia európskych diplomatov a politikov z posledných dní. Takéto summity normálne bývajú jednotvárnymi a nudnými udalosťami, spoločenskými stretnutiami, na ktorých predstavitelia 29 štátov prednášajú siahodlhé prejavy o tom, aké je NATO skvelé, ako napomáhalo a bude napomáhať svetovému mieru. Tohtomesačná schôdzka však bude pravdepodobne omnoho vzrušujúcejšia a nervóznejšia. Keď sa na túto tému pýtali európskeho diplomata, odpovedal poukázaním na neistotu spôsobenú Donaldom Trumpom. „Dobrým summitom by bol summit bez novinových správ,“ povedal tento úradník pre Foreign Policy. „Ale v tomto bode sme všetci strašne predposratí.“

Európania sú vystrašení úplným právom. Biely dom pravdepodobne vydá zvyčajné vyhlásenia o opätovnom potvrdení záväzkov Washingtonu voči Aliancii. Je tu ale aj jeden problém, že Trump nie je roztlieskavačkou NATO, akou boli jeho predchodcovia. Prezident nazval Alianciu „zastaranou“, čo je poznámka, ktorá vystrašila zahraničnopolitickú komunitu vo Washingtone z prostredia republikánov aj demokratov a naďalej prezidenta prenasleduje ako nejaký zápach. A hoci Trump mohol tento posudok odvolať, užitočnosť organizácie naďalej kritizuje.

Európske armády sú s výnimkou britskej a francúzskej v žalostnom stave. Bundeswehr je v troskách, nemá ani jednu vlastnú ponorku či dopravné lietadlo, ktoré by boli schopné boja. Zdieľať

Jednou z Trumpových obľúbených kratochvíľ je (okrem očierňovania Hillary Clintonovej) opisovanie európskych vlád ako lakomcov a parazitov. Vo svojom prvom prejave v sídle NATO v minulom roku sa Trump tvrdo pustil do európskych lídrov pre to, že malicherne šetria na svojich obranných rozpočtoch a očakávajú, že účet zatiahnu USA. Toto, samozrejme, nebolo niečo, čo chceli počuť Emmanuel Macron, Theresa Mayová, Jens Stoltenberg, Matteo Renzi (odvtedy odstúpil z funkcie) a zahraničnopolitickí intelektuáli.

Z tejto otázky Trump neustupuje ani po roku. Všetkým európskym členom, ktorí nespĺňajú úroveň 2 percent výdavkov na obranu, zaslal list a pripomenul im záväzky, ku ktorým sa prihlásili v roku 2014. V jednom takom liste pre nórsku vládu napísal: „Americkým občanom sa bude čoraz ťažšie vysvetľovať, prečo niektoré krajiny naďalej zlyhávajú v plnení záväzkov našej kolektívnej bezpečnosti.“ V diplomatickej reči to znamená „zaplaťte, inak bude zle“.

Európania takúto reč nepočúvajú od amerických prezidentov radi. Takáto správa skutočne vyznieva ako skrytá hrozba: buď vynaložíte peniaze tak, ako ste ich sľúbili vynaložiť, alebo my, USA, začneme prehodnocovať našu ústrednú úlohu v NATO – a možno dokonca z tejto skupiny úplne vystúpime. Zahraničnopolitickí experti sú úprimne zmätení z toho, prečo je Trump voči Aliancii taký kritický. Ona predsa Spojeným štátom pomohla vyhrať studenú vojnu a po najhoršom teroristickom útoku na USA v histórii im stála plece pri pleci. Trumpovo vnímanie Aliancie je podľa nich úplne skreslené.

Trump len veľmi slabo chápe, ako NATO funguje. Zdá sa, že je presvedčený, že Aliancia pracuje s jedným kolektívnym rozpočtom a že jeho väčšinu napĺňajú Spojené štáty. Podľa prezidentovho vnímania sú USA bohatým strýkom, od ktorého sa očakáva, že po každom rodinnom výlete zaplatí účet, zatiaľ čo všetci ostatní buď len pridajú niekoľko dolárov ako sprepitné alebo sa pohodlne ospravedlnia návštevou toalety. Financovanie NATO takto, samozrejme, nefunguje.

Podstatou však je, že Trump sa úplne nemýli – a tvrdenie, že robí z komára somára, sa dá brať ako ospravedlnenie najvyššej dôležitosti. Bez Spojených štátov by NATO bolo prázdnou škrupinou neschopnou ubrániť európske územie pred Rusmi či nasadiť vierohodný protiútok v prípade, ak by Moskva v Pobaltí vysadila zopár mechanizovaných oddielov (pripusťme, že je to extrémne nepravdepodobný scenár, ale je to niečo, čím sa RAND Corporation vážne zaoberala). Európske armády sú s výnimkou britskej a francúzskej v žalostnom stave. Bundeswehr je v troskách, nemá ani jednu vlastnú ponorku či dopravné lietadlo, ktoré by boli schopné boja. Keď nezávislý komisár pre nemecké ozbrojené sily dospeje k záveru, že nemecká armáda „nie je schopná slúžiť kolektívnej obrane“ a keď sa objavujú správy o tom, že vojaci musia počas cvičení používať namiesto guľometov násady metiel, potom je Berlín zodpovední za vážne štrukturálne chyby.

Trumpova správa skutočne vyznieva ako skrytá hrozba: buď vynaložíte peniaze tak, ako ste ich sľúbili vynaložiť, alebo my, USA, začneme prehodnocovať našu ústrednú úlohu v NATO – a možno dokonca z tejto skupiny úplne vystúpime. Zdieľať

Dokonca ani Spojené kráľovstvo, jeden z ôsmich členov NATO, ktorí spĺňajú 2-percentné minimum výdavkov na obranu, nie je na tom veľmi dobre. Obranný výbor pri Dolnej snemovni len minulý týždeň vydal správu, v ktorej varuje, že Londýn môže prísť o štatút privilegovaného člena v USA, ak vláda neposkytne Ministerstvu obrany viac financií. Britské obranné kruhy sa vážne obávajú, že ich spojené ozbrojené sily nemusia byť pripravené pre možnosť totálnej vojny, čo je pre krajinu hrdú na svoje postavenie špičkovej vojenskej mocnosti neprijateľná predstava.

Po dvoch po sebe nasledujúcich desaťročiach, počas ktorých v Európe klesali výdavky na obranu, sa čísla konečne prehupli opačným smerom. Od roku 2014 sa neamerické príspevky do NATO zvýšili o 87 miliárd dolárov. Môžeme za to poďakovať Vladimírovi Putinovi (a asi aj Donaldovi Trumpovi).

Ale aby tento trend pokračoval, Washington musí udržať tému výdavkov na obranu v popredí aliančnej agendy. Prezident Trump by mohol zvážiť zmenu svojho tónu a spôsob, ako pristupuje k problému rozpočtu NATO, ale je jeho plným právom zamerať sa na nerovnováhu v rozdelení bremena. Ak by Trump túto tému nezdôrazňoval, zanedbal by svoje povinnosti. Pokiaľ sa vojenská aliancia tak veľmi spolieha na jedinú krajinu, dovtedy je to nielen neférové k americkým daňovým poplatníkom, ale aj dlhodobo neudržateľné.

Daniel R. DePetris
Autor je zahraničnopolitickým analytikom, komentátorom agentúry Reuters a častým prispievateľom pre The American Conservative.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: It’s Trump’s Duty to Press the Europeans on Defense Spending​. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo