Uzatvorenie Hormuzského prielivu Ceny ropy by prudko narástli, ale Irán by si strelil do vlastnej nohy

Aktualizované 1. 3. 2026

Po útokoch USA a Izraela na Irán Zbor islamských revolučných gárd varoval, že plavba cez Hormuzský prieliv je pre útoky USA a Izraela nebezpečná, a preto je pre lode uzavretý.

Najmenej 150 tankerov aktuálne kotví v otvorených vodách Perzského zálivu za prielivom a ďalšie desiatky lodí stoja na druhej strane tejto strategickej morskej úžiny.

Teherán už roky hrozí zablokovaním tejto úzkej vodnej cesty v prípade útoku na svoje územie.

Ide síce o úzky pás mora medzi Arabským polostrovom a ázijskou pevninou, no má celosvetový význam a jeho zablokovanie by sme na cenách pocítili aj na Slovensku. 

Dôležitá dopravná tepna

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a je dôležitou námornou trasou, po ktorej prúdi značná časť svetovej ťažby ropy a skvapalneného plynu, približne pätina.

Hormuzský prieliv má 161 kilometrov a v najužšom bode má šírku 33 kilometrov. Zároveň je dostatočne hlboký na to, aby cezeň plávali najväčšie tankery, ktoré vyvážajú ropu z Perzského zálivu.

Prúdi tadiaľ pätina svetovej ťažby ropy a tretina svetovej spotreby skvapalneného plynu. Hlavnými odberateľmi sú ázijské krajiny, najmä Čína, India a Japonsko, mesačne ním prejde okolo tritisíc lodí.

Irán si dôležitosť prielivu veľmi dobre uvedomuje a už v minulosti ho chcel uzatvoriť – naposledy v roku 2011, keď boli na krajinu uvalené sankcie.

Zamínovanie alebo útoky dronmi

Podľa expertov, ktorých oslovila britská televízna stanica BBC, by bolo jednou z najefektívnejších ciest, ako prieliv zablokovať, jeho zamínovanie. 

Iránske námorníctvo, prípadne námorníctvo iránskych islamských revolučných gárd by mohlo potenciálne napádať zahraničné bojové aj obchodné lode.

Tento stav by podľa expertov netrval dlho, Spojené štáty a ich spojenci by totiž mohli odpovedať a prieliv odblokovať vojenskými prostriedkami.

Ako upozorňuje BBC, niečo podobné sa už v minulosti stalo počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch.

Jej súčasťou bola aj takzvaná vojna tankerov: obe strany konfliktu vtedy napádali obchodné lode plaviace sa pod vlajkou protivníka. Útokom sa nevyhli ani lode neutrálnych krajín. Ani vtedy však doprava v prielive nebola zastavená úplne.

Ako upozorňuje agentúra Bloomberg, Irán má tentoraz aj iné možnosti, ako prieliv zablokovať. Môže tak urobiť pomocou malých hliadkových člnov, dronov či odpálením rakiet z pobrežia.

Čo by zablokovanie prielivu znamenalo?

Ak by Irán pristúpil na blokovanie prielivu, mohlo by to podľa Basila Germonda z Lancasterskej univerzity viesť k zatiahnutiu ostatných krajín regiónu do konfliktu, keďže by tým boli priamo narušené ich záujmy. 

Hormuzský prieliv využíva na prepravu svojej ťažby aj Saudská Arábia, Omán či Katar.

Ako píše Germond v článku pre portál The Conversation, je dôležité myslieť na to, ako by sa tieto krajiny zachovali a či by ich to nepriblížilo k Spojeným štátom, čo by viedlo k ešte väčšej osamotenosti Iránu.

V každom prípade zablokovanie či obmedzenie dopravy cez prieliv by znamenalo rast cien ropy a LNG na trhoch, a teda aj vyššie ceny benzínu či nafty pre bežných ľudí.

Analytici ešte pred útokom Spojených štátov varovali, že prípadné uzatvorenie prielivu by mohlo vytlačiť ceny ropy až o tridsať percent vyššie.

Investičná banka Goldman Sachs upozornila, že možné obmedzenia v doprave cez prieliv by viedli k významnému rastu cien ropy a plynu. Podľa odhadov banky by ceny ropy mohli na nejaký čas prekročiť hranicu 110 dolárov za barel. Po nejakom čase by sa cena ustálila na 95 dolároch.

Banka pritom počítala iba s poklesom prepravy na polovicu počas jedného mesiaca a následným poklesom o desať percent, nie s úplným uzatvorením prielivu.

Blokovanie prielivu by nemalo dosah iba na ceny energetických surovín. Nahor by pre zvýšené riziko išli poistné sadzby, čo by zvýšilo náklady pre firmy prepravujúce tovar po mori.

Proti vlastným záujmom

Pred uzatvorením prielivu varoval v minulosti Irán aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Túto možnosť označil za „ekonomickú samovraždu“ pre Irán, keďže prielivom prúdi aj ropa vyťažená na jeho území.

Rubio vyzýval Čínu, ktorá je hlavným odberateľom ropy prúdiacej cez prieliv, aby zasiahla a odradila Irán od uzatvorenia prielivu.

Irán môže uzatvorením prielivu máločo získať a príliš veľa stratiť, uviedla pre BBC energetická analytička Vandana Hariová.

„Irán riskuje, že si zo svojich susedov v Perzskom zálive, ktorí produkujú ropu a plyn, urobí nepriateľov a narušením dopravy v prielive vyvolá hnev svojho kľúčového trhu, Číny,“ dodala.

Táto epizóda opäť raz ukazuje krehkosť dopravného ekosystému. Spojené štáty si to uvedomujú už dlhšie a aj preto v posledných rokoch znížili svoju závislosť od ropy z Blízkeho východu a stali sa najväčším producentom ropy na svete.