Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
29. júl 2022

Skautský tábor

Ako to, že neprestáva fascinovať

Svet je plný záhad. A patrí k nim aj tajomný fenomén skautských táborov. Hoci sama ich mám za sebou vyše tucta, predsa nepoznám jasné odpovede na tieto otázky.

Ako to, že neprestáva fascinovať

Ranný nástup v skautskom tábore pri Bajerovciach 2020. Foto: Slovenský skauting, archív 68. zboru Biele vrany Košice.

Čím to je, že deti, ktoré zažili skautský tábor, sa doň chcú neustále vracať? Prečo je skautský tábor témou nekonečných rozhovorov počas školského roka i počas prázdnin? A ako je možné, že tieto tábory aj vedúci milujú a opakovane chodia deťom slúžiť, zažívať pri tom táborové stresy a drieť ako kôň bez finančnej odmeny?

Celta alebo obloha

Klasické skautské tábory tvoria podsadové stany postavené na lúke a kuchynsko-jedálenský hangár (zriedkavejšie chata). Deti žijú dva až tri týždne pod celtou alebo pod holým nebom. Tam spia, jedia, hrajú sa, pomáhajú s rôznymi táborovými prácami.

Keď je zima, musia sa lepšie obliecť, keď slnko pripeká, musia sa pred ním chrániť, keď prší, vytiahnu si pršiplášte.

Po táborisku počas dňa nachodia kilometre. Všetko je tam totiž ďaleko. Napríklad cesta z hangára na WC alebo zo stanu k vodovodu má niekoľko desiatok metrov. Všetci to však považujú za prirodzené a normálne.

Spravodlivá príroda

Deti, tie v skautskom tábore nevynímajúc, vedia byť kruté, neposlušné či rebelantské a aj skautské tábory majú svoje drámy. Zároveň však vychovávajú.

Pravdepodobne sa za tým skrýva sila prírody, ktorá takisto vie byť krásna aj krutá. A z ktorej tiež možno vydolovať všeličo dobré a to zlé využiť vo vlastný prospech. Príroda má neobyčajnú schopnosť zomknúť všetkých bez ohľadu na vek alebo povahu.

„My si tam vlastne vytvoríme vlastný svet, našu bublinu. A najlepšie na tom je spojenie s prírodou. Sme tam len my a ona,“ hovorí skúsená táborníčka Tamarka.

Skautský tábor Rejdová 2021. Foto: Slovenský skauting, archív 68. zboru Biele vrany Košice.

Príroda spája deti a ich vedúcich. Keď je zima, zubami drkotajú všetci. Aj v daždi moknú spolu. Spolu sa šmýkajú v blate aj fučia od horúčavy. Fyzický diskomfort je všetkým spoločný a paradoxne sa rýchlo stáva základom psychickej pohody.

„Skautský tábor nie je ako klasický detský tábor,“ hovorí 14-ročná Sima. „Sme v prírode a každý každému pomáha. Nie je to ako v iných táboroch, že tu sú deti a tam dospelí.“

Tento fakt dáva vedúcim zaujímavý priestor na výchovu a formáciu. Deti majú totiž zmysel pre spravodlivosť a na všetko, čo sa mu vymyká, reagujú typickým „to nie je fér“. Spravodlivosť a formačná moc prírody v skautskom tábore je nesmierna a pôsobí aj bez aktívneho pričinenia vedúcich.

A opäť príroda

Lord Baden-Powell, zakladateľ skautského hnutia, vo svojej knihe Skauting pre chlapcov píše: „... dokonca som zistil, že muži, ktorí žijú ďaleko od civilizácie – nám ich život môže pripadať drsný a divoký –, patria medzi najšľachetnejších a najrytierskejších ľudí národa, hlavne vo vzťahu k ženám a slabším ľuďom. Kontakt s prírodou z nich robí džentlmenov.“

Keď túto efektivitu prírodnej samovýchovy zvýšia táboroví vedúci svojou vlastnou charizmou, výsledok môže byť nad všetky očakávania. Niekedy sa ukáže hneď, niekedy o pár rokov neskôr. A toto je zrejme hlavná motivácia, prečo do toho skautskí vedúci idú opäť.

Urob si sám, ale nech to poslúži aj iným

Tábor fascinuje aj svojou technickou stránkou. Každý skautský zbor má vlastné zvyklosti, no mnohé tábory vynikajú dômyselnými stavbami z dostupného prírodného materiálu, neraz pospájanými bez jediného klinca (vo väčšine prípadov sú viazané).

Inzercia

Skautský tábor Bajerovce 2020. Foto: Slovenský skauting, archív 68. zboru Biele vrany Košice.

„Naše stavby a vodovod sú geniálne premyslené,“ hovorí Klárka, ktorá má za sebou desať táborov. A Tamarka dodáva: „Z prázdnej lúky vznikne domov na viac ako dva týždne. A to našimi rukami.“

Starší skauti, ktorí si tábor sami stavajú, sa zrazu na jeho vybavenie začnú pozerať inými očami. Spať v stane, ktorý som sám zmontoval, jesť na stole, ktorý som sám vymeral a postavil, chodiť po mostíku, ktorý som sám zhotovil, a vidieť, ako všetky tieto veci slúžia aj iným, je skúsenosť, ktorá s tínedžerom prechádza do dospelosti a dokáže prevrátiť jeho hodnoty.

Piesková mandala

No a čo je na tom najfantastickejšie – po niekoľkých týždňoch si skauti všetko to, čo prácne postavili, zbúrajú. Tábor sa stavia na zelenej lúke a zelená lúka musí zostať aj po ňom.

Skauti sa učia pripraviť bezpečné ohnisko, Bajerovce 2020. Foto: Slovenský skauting, archív 68. zboru Biele vrany Košice.

Celé to pripomína mandalu z piesku. S tým rozdielom, že mandala sa ťažko tvorí a ľahko odstraňuje. Skautský tábor však vyžaduje aj pri stavbe, aj pri rozoberaní značnú námahu. A skauti sú neraz ochotní sa aj pobiť, len aby sa na týchto činnostiach mohli zúčastniť.

Po skončení tábora na lúke nezostane nič, možno udupaná tráva, ale v zmýšľaní mladého človeka, ktorý si týmto procesom prešiel, sa často usídli trvalá zmena.

Toto ma asi nikdy neprestane fascinovať.

„Nedostatok“, ktorý priťahuje

Človek by povedal, že skautský tábor by mali deti vnímať skôr ako trest.

Samozrejme, nájdu sa aj také, ktoré tento štýl táborenia neláka. No väčšina skautov sa tam veľmi rýchlo udomácni a odchádza domov s ľútosťou. „Pamätám sa na smútok v duši, keď prišiel koniec a musela som sa vrátiť domov, a to znechutenie z mesta, hluku, rýchlosti, zvláštnej reality a túžbu vrátiť sa na táborisko,“ spomína Simona, ktorá už dnes vychováva vlastné deti.

Skautský rodič Andrej si jedinečnosť skautského tábora vysvetľuje takto: „Možno je skautský tábor jedna z tých zriedkavých životných udalostí, ktoré bez nadbytku atraktivity sprostredkujú hlbšiu skúsenosť so sebou, s priateľmi, prírodou, Tvorcom.“

Presnú odpoveď, prečo je to celé také jedinečné a atraktívne, však stále nepoznáme. Skôr iba tušíme.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.