Iránsky jadrový program IAEA konštatovala, že Irán nedodržiava záväzky, Teherán chce urán obohacovať ešte rýchlejšie

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu IAEA v rezolúcii odsúdila Irán za nedodržiavanie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Tá signatárom zakazuje vývoj a výrobu jadrových zbraní.

Za rezolúciu hlasovalo 19 z 22 štátov, okrem iného USA, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Argentína, Kanada a Ekvádor, proti hlasovali Rusko, Čína a Burkina Faso.

Irán rezolúciu nazval „nespravodlivou“ a oznámil, že chce zriadiť tretie zariadenie na obohacovanie uránu. Okrem toho chce zariadenie v obci Fordo vybaviť pokročilými centrifúgami.

Spojené štáty a rad ich spojencov už dlhšie Irán podozrievajú z vývoja jadrových zbraní, Bezpečnostná rada OSN preto už od roku 2006 krajinu viackrát vyzvala na zastavenie ďalšieho obohacovania uránu.

OSN, USA aj EÚ proti Iránu zaviedli sankcie, ktoré ho mali prinútiť, aby zmenil svoju politiku. Tieto sankcie mali byť postupne zrušené po podpise dohody JCPOA vo Viedni v roku 2015.

Dohodu JCPOA s Iránom vyrokovali štáty P5+1 (USA, Francúzsko, Veľká Británia, Rusko, Čína a Nemecko), ale Spojené štáty sa z nej po nástupe Donalda Trumpa v roku 2018 stiahli a na Irán uvalili nové sankcie.

Kritici dohody vtedy namietali, že zmluva získanie jadrových zbraní Iránom spomalí, ale principiálne ho neznemožní a že nerieši aktivity proiránskych militantov v Sýrii, Libanone či Jemene. Kriticky sa k nej staval najmä Izrael, Saudská Arábia aj americkí republikáni. Zástancovia dohody tvrdili, že Irán sa dohodou vzdáva svojich vtedajších zásob obohateného uránu a kontroly IAEA zabránia, aby nepozorovane dokázal vyvinúť jadrovú zbraň.

Po zrušení dohody Irán obnovil obohacovanie uránu výrazne nad limity stanovené v JCPOA. V súčasnosti obohacuje na úroveň 60 percent uránu ²³⁵U, čo je síce menej než zhruba 90-percentné obohatenie potrebné pre jadrové zbrane, ale výrazne presahuje 3,67 percenta pôvodne stanovených v dohode.

V decembri 2023 Medzinárodná jadrová agentúra IAEA odhadovala, že Irán produkuje asi 9 kilogramov vysoko obohateného uránu (na úroveň 60 percent) mesačne. Na výrobu jadrovej zbrane je pritom potrebných asi 5 až 10 kilogramov uránu obohateného nad hranicu 90 percent.

Z pohľadu odborníkov na jadrové zbrane je to problém, pretože je výrazne jednoduchšie ďalej koncentrovať už obohatený urán. Irán by tak dokázal pomerne rýchlo dosiahnuť hranicu potrebnú na výrobu jadrových zbraní, ak by sa pre to rozhodol.

V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi o novej dohode, ktorá by spor vyriešila. Strany sa však nevedia dohodnúť na tom, či by Irán smel pokračovať v obohacovaní uránu – zatiaľ čo Irán chce zachovať túto spôsobilosť, USA požadujú, aby urán vôbec neobohacoval.

Donald Trump včera priznal, že je výrazne pesimistickejší, že sa podarí nájsť diplomatické riešenie.

Americký prezident voči Iránu nevylučuje ani vojenský postup. „Ale bolo by krajšie urobiť to bez vojny; bez toho, aby ľudia umierali, je to oveľa krajšie. Ale nemyslím si, že u nich vidím rovnakú úroveň nadšenia pre uzavretie dohody,“ vyhlásil Trump.