Vládnuca strana Sebaurčenie zvíťazila v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách v Kosove. Ide o tretie voľby za uplynulých 18 mesiacov. Strana premiéra Albina Kurtiho získala 43,09 percenta hlasov.

Vyplýva to z čiastkových výsledkov založených na sčítaní hlasov vo vyše 72 percentách volebných miestností. 

Na druhom mieste skončila Demokratická strana Kosova (DPK), ktorá dostala 21,82 percenta hlasov. Treťou najsilnejšou stranou je Demokratická liga Kosova (LDK) so ziskom 17,98 percenta.

Strana Sebaurčenie si tak bude musieť opäť hľadať koaličných partnerov, aby mohla zostaviť vládu a prelomiť patovú situáciu pri voľbe prezidenta.

Účasť voličov dosiahla 36,9 percenta, čo je o osem percent menej ako vlani v decembri a najmenej z posledných piatich volieb, uviedla volebná komisia.

V decembrových voľbách získala Kurtiho strana 51,1 percenta hlasov, čo bolo viac oproti 42 percentám z februára 2025, no nedokázala sa dohodnúť s ostatnými stranami na kandidátovi na prevažne reprezentatívny prezidentský post. Patová situácia viedla v apríli k rozpusteniu parlamentu a ďalším predčasným voľbám.

Kosovo sa usiluje o vstup do Európskej únie, no už takmer rok je bez funkčnej vlády. Pretrvávajúce rozdelenie parlamentu znemožnilo voľbu predsedu parlamentu aj novej hlavy štátu, na ktorej zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina.

Európska komisia vyzvala kosovských politikov, aby vytvorili stabilné inštitúcie schopné realizovať reformy potrebné pre členstvo v EÚ. Opakované voľby tieto reformy brzdia a spomaľujú aj čerpanie európskych fondov.

O 120 parlamentných kresiel sa uchádzalo viac ako 900 kandidátov zo 17 strán a troch koalícií. Registrovaných bolo približne 2,1 milióna voličov, čo presahuje počet obyvateľov Kosova (1,6 milióna) a je odrazom veľkej diaspóry v západnej Európe, ktorá zvykne podporovať Kurtiho.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad ju však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Nezávislosť Kosova neuznávajú ani Slovensko a ďalšie štyri členské štáty Európskej únie. Je preto jediným západobalkánskym štátom, ktorý nemá štatút kandidátskej krajiny EÚ.