Politici v diskusiách Demokrati a PS si už rozdeľujú miesta na kandidátke, tvrdí Gröhling. Za darovanie techniky Ukrajine podľa Kaliňáka Bruselu zaplatíme

Referendum, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati, je drahý prieskum verejnej mienky. Povedal to predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling v nedeľnej diskusnej relácii Politika 24 na Joj 24. Sám sa však na ňom plánuje zúčastniť. 

„Budem zdržanlivý, pretože si myslím, že referendum je veľmi drahý prieskum verejnej mienky,“ skonštatoval Gröhling. Referendum bude podľa neho stáť štát viac ako prípadná doživotná renta premiéra Roberta Fica, ktorej sa týka jedna z referendových otázok. Na referende sa šéf SaS plánuje zúčastniť, avšak do referendovej kampane sa nezapojí.

Do budúcoročných parlamentných volieb chce ísť strana SaS samostatne, s jasnou a čitateľnou ponukou pre obyvateľov. O možnom spájaní sa zatiaľ hovoriť nechce. Zástupcovia PS a Demokratov sa podľa Gröhlinga dlhodobo rozprávajú o spájaní vrátane rozdelenia miest na kandidátkach. Pre SaS takéto spájanie podľa Gröhlinga nie je vhodné, hoci by bolo pohodlné.

„Ja by som mohol súhlasiť s takýmto spojením, mal by som možno vysoké miesto na kandidátke vrátane prísľubu miesta v budúcej vláde, to by však reálne opozícii nepomohlo,“ povedal predseda SaS.

Demokrati po republikovej radeVymeniť Fica chcú aj s Matovičom. Je najvyšší čas prestať sa hrať s lopatkami na pieskovisku, vraví Naď

TASR

Na jeseň chce SaS prezentovať kompletný program reštartu pre Slovensko. Obsahovať má konkrétne opatrenia, návrhy i čísla. Osloviť chcú aj nerozhodnutých či váhavých voličov. Už čoskoro plánujú spustiť aj „radar proti zdražovaniu“, pomocou ktorého chcú ukázať, kde sa „rozkrádajú peniaze“ a dalo by sa ušetriť.

Atmosféru v strane po odchode Jany Bittó Cigánikovej označil za „výrazne pracovnú, kľudnejšiu a upokojenú“. Spolupráca s Luciou Ďuriš Nicholsonovou bude podľa šéfa SaS pokračovať, nerozmýšľa však, či bude na kandidátnej listine.

Osloviť chce aj maďarských voličov. Za partnera považuje Gröhling skôr Maďarské fórum, s ktorým spolupracuje. Na kandidátnej listine si vie predstaviť aj bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana. Naopak, voči Maďarskej aliancii je líder SaS kritický. Ak by si musel vybrať, pred Gubíkom z Maďarskej aliancie by dal radšej prednosť Matovičovi, hoci ho nepovažuje za „vysnívaného partnera“. Na stretnutie s Gubíkom dôvod nevidí. Podľa Gröhlinga sa správa podľa príslovia „kam vietor, tam plášť“.

Do tohtoročných jesenných komunálnych volieb ide SaS aj v spolupráci s opozičnými stranami vrátane mimoparlamentných Demokratov. Ak by v niektorých regiónoch neuspeli, nebude to považovať za pohorenie, ale skôr poučenie, teda pozretie na to, kde sa urobili prípadné chyby a ako sa ich vyvarovať pri parlamentných voľbách.

Pri téme dôchodkov by preferoval skôr 12 plnohodnotných dôchodkov. Dôležité bude podľa neho naštartovanie ekonomiky, zrušenie transakčnej dane aj zavedenie rovnej dane na úrovni 19 percent. Nechcel by radikálne pokračovať v politike stimulov a dotácií pre zahraničné firmy. Investorov síce podľa neho treba, no podporiť by chcel najmä rodinné firmy, malé a stredné firmy a živnostníkov.

Pri otázke rozširovania EÚ je za to, aby každá krajina pred vstupom musela splniť nastavené podmienky kritérií. Ak by prezident SR Peter Pellegrini vymenoval za veľvyslancov Petra Kmeca a Miroslava Radačovského, bola by to podľa Gröhlinga „diplomatická hanba prezidenta“. Líder SaS zároveň odkázal, že vládu „nebude chváliť za nič“.

Kaliňák tvrdí, že v Prešove sa už pracuje

Na stavbe prešovskej nemocnice sa podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru už opätovne pracuje. Intenzita prác sa má v najbližšom období zvýšiť. Kaliňák to uviedol v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. 

„Práce pokračujú, intenzita začne narastať od budúceho týždňa, ale vlastne už sa funguje. Museli sme ešte starým zhotoviteľom umožniť vybrať si vzorky, aby sa vedeli brániť proti našim zisteniam, že ten betón bol nekvalitný, ale už sa funguje,“ vyhlásil minister.

Kaliňák jasne nepovedal, koľko bude celkovo nemocnica stáť. Samotná stavba podľa neho vyjde na približne 600 miliónov eur. Nadzemná časť má stáť asi 540 miliónov eur a podzemná utajovaná vojenská časť okolo 60 miliónov eur. Vybavenie nemocnice by malo byť podľa neho vysúťažené približne za 100 až 120 miliónov eur. Deväťdesiat miliónov eur z toho by mala stáť medicínska časť.

Minister obrany sľubuje, že napriek problémom bude stavba prešovskej nemocnice pre štát výhodná. „Budeme v cene na štvorcový meter i v cene za lôžko najefektívnejší,“ hovorí.

Slovensko má podľa ministra obrany vrátiť tri milióny eur z peňazí, ktoré už dostalo z Európskeho mierového nástroja za darovanú vojenskú techniku Ukrajine z čias bývalých vlád. Dôvodom má byť, že Slovensko už dostalo viac peňazí, ako v skutočnosti malo. Zaplatená časť hodnoty darovanej techniky sa rokmi znižovala.

Zníženie objemu finančných tranží sa podľa ministra týka aj iných štátov. „Nie sme to len my, ale sú to aj ostatné krajiny, ako napríklad Poľsko a mnohé ďalšie, ktoré v tom majú miliardy, čiže nie je to o zlom alebo dobrom Ficovi, ako by ste radi naznačili, nie je to vôbec, samozrejme, pravda,“ vyhlásil. Myslí si, že všetky krajiny s tým budú nespokojné, no Európska komisia peniaze už použila.

Kaliňák zároveň poukázal na to, že protivzdušné systémy KUB, ktoré ministerstvo obrany predalo súkromnej firme, boli nefunkčné. Argumentoval tým, že nikto na Slovensku ani nepožiadal o vývoznú licenciu na takýto zbraňový systém. Transakciu obhajuje tým, že technika si vyžadovala nákladné opravy. Podľa ministra sa ju zatiaľ nepodarilo predať ďalším zákazníkom, preto jej predaj za cenu šrotu považuje za adekvátny.