Prečo by konzervatívci mali chcieť ombudsmana

Prečo by konzervatívci mali chcieť ombudsmana
Tlačová konferencia Jany Dubovcovej o postojoch k právam LGBTI ľudí na Slovensku. Foto: TASR/ Štefan Puškáš.

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Jana Dubovcová končí a nie je jedno, kto ju nahradí.
6 minút čítania 6 min
Vypočuť článok
Prečo by konzervatívci mali chcieť ombudsmana
0:00
0:00
0:00 0:00
Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.
Ďalšie autorove články:

Týždenný výber Jozefa Majchráka Čo urobiť, aby sme Poliakom stále len nezávideli

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš Určite máme na to, aby sme vybudovali veľké Múzeum totality

Suskov Občiansky zákonník Ďalšia diera vo Ficovej hrádzi proti progresivizmu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Ombudsmanke Jane Dubovcovej vyprší v marci funkčné obdobie. Keďže sa už nechystá opätovne kandidovať, parlament bude o krátky čas voliť jej nástupcu.

O tom, kto by mohol Dubovcovú nahradiť, začínajú uvažovať už aj politické strany. „Viem, že na úrovni vedenia strany sa o tom už bavilo, ale o konkrétnych menách ešte neviem,“ povedal pre Postoj poslanec za SaS Martin Poliačik. Predseda SaS Richard Sulík však už verejne avizoval, že strana na tento post navrhne vlastného kandidáta. O možných kandidátoch sa rozbieha diskusia aj v OĽaNO Igora Matoviča.

Poslanec za koaličný Most Gábor Gál tvrdí, že pre jeho stranu to zatiaľ nie je téma dňa. Na otázku, či vo vnútri koalície existuje dohoda, že tento post obsadí niektorá z vládnych strán, odpovedal, že o žiadnej takejto dohode nemá vedomosť. Smer dal už v minulosti viackrát najavo, že súčasnú ombudsmanku nepovažuje za nezávislú, podľa poslanca za túto stranu Jána Podmanického sa však v strane o jej možnom nástupcovi zatiaľ ešte nediskutuje.

O zmysluplnosti inštitútu obmudsmana sa dá viesť dlhá filozofická debata. Realitou však je, že je súčasťou nášho ústavného systému a neexistuje vôľa na tom nič meniť. Aj preto je produktívnejšie hovoriť o tom, čo tento úrad robí, nerobí alebo robiť mal.

Problém Jany Dubovcovej

Jana Dubovcová bola určite výraznejšou ombudsmankou ako jej predchodca Pavel Kandráč. Už ako sudkyňa sa nebála verejne kritizovať pomery v justícii a praktiky Štefana Harabina. Ocitla sa za to v jeho nemilosti, so všetkými dôsledkami.

Vo funkcii ombudsmanky otvorila niekoľko užitočných tém. Verejne napríklad upozornila na to, že deti v polepšovniach dostávajú nedostatočnú stravu, aj na zlú situáciu v niektorých väzniciach. Nebála sa ísť do konfliktu s politikmi a kvôli kritike policajného zásahu v Moldave nad Bodvou sa jej niektorí politici Smeru dokonca vyhrážali presťahovaním jej úradu z Bratislavy. Zároveň však dokázala políciu aj pochváliť. Napríklad za zásah pri výtržnostiach v Huncovciach.

Kým Jana Dubovcová zostávala v priestore konkrétnej pomoci ľuďom, ktorým sa zo strany štátnych úradov a verejných inštitúcií deje príkorie, teda pri tom, čo by malo byť skutočnou úlohou ombudsmana, počínala si dobre. Problémom je, že nezostávala len pri tom, ale posúvala sa do problematických vôd ľavicového ľudskoprávneho aktivizmu. Od ochrany tradičných a nespochybniteľných práv človeka k presadzovaniu ideológie takzvaných nových ľudskych práv. V rámci ktorej sú základné práva človeka relativizované právami novými. Napríklad právo na život právom na potrat či eutanáziu.

Jana Dubovcová bola v tomto pomerne aktívna. Hneď na druhý deň potom, ako Aliancia za rodinu odovzdala podpisy za referendum, ombudsmanka verejne napadla súlad referendových otázok s ústavou. A to s dosť problematickým argumentom, že sa ukazuje ich silná väzba na konkrétne náboženstvo. „Ak sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, tak potom tieto otázky je možné z ústavnoprávneho hľadiska spochybniť,“ napísala vo svojom stanovisku.

Keď sa tento rok v Bratislave konal Dúhový pride, Dubovcová z okna svojho úradu vyvesila dúhovú zástavu a požiadavky LGBTI komunity podporila aj osobnou účasťou.

Neustále spochybňovanie prirodzených ľudských práv právami novými nás doviedlo k smutnej realite, že o tom, čo považovať za ľudské právo, sa dnes aj medzi demokratmi musí viesť verejná diskusia a konflikt medzi „tradicionalistami“ a „progresivistami“ sa stal súčasťou politického procesu. Pričom druhá skupina má silnú mediálnu, finačnú aj politickú podporu.

To je aj dôvod, prečo by konzervatívci nemali voľbu ombudsmana vypustiť. Je medzi nimi veľa ľudí, ktorí ochrane ľudských práv zasvätili celý život. Pomáhajú obetiam násilia, ženám aj deťom, rodinám v kríze, prenasledovaným pre vieru či politické názory. Postaviť kvalitného kandidáta na post ombudsmana by preto nemalo byť pre konzervatívny tábor problémom.

Je dosť dobre možné, že táto iniciatíva stroskotá na realite politických dohôd a straníckych obchodov. Aj tak však stojí za to sa o to pokúsiť. 

Zobraziť diskusiu
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Verejný ochranca práv Jana Dubovcová
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť