Roztrhnuté rodiny aj deportovaní americkí občania Trumpovu migračnú politiku charakterizuje svojvôľa aj spochybňovanie práva na spravodlivý proces

Jednou z hlavných predvolebných tém v Spojených štátoch bola otázka migrácie.

Pred voľbami začala pritvrdzovať už Bidenova administratíva a Trump v tomto úsilí ešte pritvrdil. Ale po štyroch mesiacoch od návratu Donalda Trumpa do úradu sa ukazuje, že nová vláda znovu raz prestrelila.

V centre pozornosti stojí imigračný úrad ICE, ktorý podľa novej administratívy bojuje proti nelegálnej migrácii a trestnej činnosti. V praxi však často šikanuje turistov, arbitrárne a bez riadneho procesu uväzňuje imigrantov, ignoruje nariadenia súdov a deportuje dokonca manželky a manželov amerických občanov alebo deti s americkým občianstvom.

Sporné využitie starého zákona

Donald Trump nový postup v migrácii zdôvodnil zákonom Alien Enemies Act (o nepriateľských cudzincoch) z roku 1798, ktorý rozširuje právomoci federálnej vlády proti cudzím štátnym príslušníkom v prípade vojny.

Alien Enemies Act bol pritom v amerických dejinách uplatnený len trikrát – počas britsko-americkej vojny v roku 1812 a v oboch svetových vojnách.

Jeho najznámejšou aplikáciou boli takzvané japonské internačné tábory, v ktorých bolo počas druhej svetovej vojny uväznených asi 120-tisíc „nepriateľských cudzincov“. Bez riadneho procesu tak mali byť zadržaní potenciálni nepriateľskí špióni, vyše 60 percent uväznených však boli americkí občania japonského pôvodu. Internačné tábory sú preto dnes všeobecne považované za temnú škvrnu v amerických dejinách.

Podľa viacerých právnikov je pochybné, či je možné zaviesť Alien Enemies Act mimo vojnového stavu, a americký Najvyšší súd už zamietol možnosť deportácie migrantov bez riadneho procesu na jeho základe. Odmietavo sa k nemu postavili aj Trumpom nominovaní sudcovia Amy Coney Barrett a Brett Kavanaugh.

Trumpova administratíva navyše podnikla kroky, aby obmedzila aj legálnu migráciu, napríklad zrušila dohodnuté termíny pre uchádzačov, ktorí chceli do USA prísť legálnou cestou, a zrušila status dočasnej ochrany pre Venezuelčanov, ktorí utiekli pred Madurovým socialistickým režimom.

100-tisíc úmrtí na predávkovanie ročneKríza návykových látok v USA si žiada zásahy voči farmafirmám, Mexiku či Číne

Ján Cipár

Bizarné zdôvodnenia

Je pritom faktom, že USA čelia gangovej kriminalite vo výrazne väčšej miere, než je bežné v Európe, a tieto gangy sú často previazané s Latinskou Amerikou, napríklad prevažne salvádorský gang MS-13 alebo venezuelský Tren de Aragua. Že sa úrady pokúšajú proti tomu niečo podniknúť, je preto úplne prirodzené.

V mnohých prípadoch však bola argumentácia úradov, prečo niekto predstavuje bezpečnostné riziko, viac než pochybná.

Úrady medzi znakmi gangovej príslušnosti uviedli napríklad tetovania s korunou, v praxi však deportovali ľudí s tetovaním loga futbalového klubu Real Madrid (ktorého súčasťou je koruna) alebo človeka, ktorý mal tetovanie symbolu povedomia o autizme, ktoré venoval svojmu bratovi s touto poruchou.

Samotná americká vláda priznáva, že v dôsledku „administratívnej chyby“ deportovala salvádorského občana Kilmara Garciu do väznice v El Salvadore, kam umiestnila vyše tristo údajných členov gangov. Teraz však tvrdí, že ho nemôže dostať späť na slobodu, pretože zaňho zodpovedajú salvádorské úrady, ktoré ho odmietajú prepustiť.

V prinajmenšom štyroch prípadoch ICE deportoval Venezuelčanov, Salvádorčanov alebo Guatemalčanov, ktorých deportáciu zamietli americké súdy.

Postup ICE opakovane naráža na kritiku zo strany súdov, vicešéf štábu Bieleho domu Stephen Miller preto pre prípady migrantov navrhol suspendovať habeas corpus, teda právo uväznených na to, aby súd preveril ich väzbu.

USA od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu deportovali vyše 30-tisíc ľudí.

Obeťami šikanózneho správania alebo deportácie zo strany amerických úradov sa stávajú aj bežní turisti. Stalo sa to aj dvom nemeckým študentkám, ktoré USA navštívili ako turistky ešte v marci. Charlottu Pohl (19) a Mariu Lepere (18) na letisku v Honolulu úradníci niekoľko hodín vypočúvali, vykonali im telovú prehliadku a na noc ich uväznili, než ich v nasledujúci deň poslali do Japonska.

Zdôvodnením zadržania a deportácie oboch turistiek bolo, že nemali nájdené ubytovanie na celý pobyt, pretože chceli cestovať po ostrove. Úradníci ICE argumentovali, že to vraj predstavuje indíciu, že v skutočnosti chceli na ostrove nelegálne pracovať.

Škandál vyvolal aj prípad francúzskeho vedca, ktorému imigračné úrady našli v mobile správy kritické voči Trumpovi a ktorému následne zabránili vo vstupe do krajiny. Kauza tak skarikovala americkú kritiku Európy za obmedzenia slobody prejavu.

Ale zatiaľ čo prípady nemeckých študentiek či francúzskeho vedca zrejme nebudú mať dlhodobý vplyv na dotyčné osoby, mnohé iné prípady majú omnoho temnejšie následky.

Silnejúce drogové kartely vo svete110 ton kokaínu v Antverpách a tisíc mŕtvych v USA týždenne. Kam to povedie?

Ján Cipár

Deportovaní americkí občania

Medzi ne patrí v prvom rade deportácia amerických občanov, zväčša detí, ktorých rodičia americké občianstvo nemajú a sú deportovaní spolu s nimi.

Ako píše The Hill, deportácie znamenajú, že rodičia sa často v zlomku okamihu musia rozhodnúť, či vezmú svoje malé deti so sebou alebo ich zanechajú neistému osudu v cudzích rukách.

Výsledkom tak napríklad je, že ICE deportoval ženu z Hondurasu, ktorej obe deti sú americkými občanmi. Jej štvorročný syn trpí rakovinou vo štvrtom štádiu a v Hondurase mu hrozí, že nedostane adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

„Matka v žiadnom okamihu neposkytla žiadny súhlas. V žiadnom okamihu nič nepodpísala. Matka tiež nemala možnosť hovoriť s právnym zástupcom, hoci právnik bol v tom čase v tej istej budove,“ cituje The Hill poslanca Setha Magazinera, ktorý hovoril s právnikom deportovanej rodiny.

Podobný je aj prípad manželov mexického pôvodu so šiestimi deťmi, z ktorých päť sú občania Spojených štátov. Manželia, ktorí z bezpečnostných dôvodov v médiách používajú pseudonym Hernandez, so svojou desaťročnou dcérou cestovali do nemocnice v Houstone. Dcére, ktorá má americké občianstvo, bol pritom len prednedávnom odstránený nádor na mozgu, no napriek tomu bola rodina zadržaná na hranici a vyhostená z krajiny.

„Rodičom nebola ponúknutá žiadna zmysluplná voľba, čo robiť so svojou dcérou alebo s ktorýmkoľvek zo svojich detí, ktoré sú občanmi USA. CBP opakovane hovorí: ‚Všetci rodičia dostali na výber, čo sa má stať.‘ Ale v tomto prípade boli rodičia opakovane nútení podpísať dokumenty o deportácii a v podstate im bolo povedané: ‚Máte dve možnosti: vziať všetky svoje deti späť do Mexika alebo ich odovzdať do starostlivosti vlády a už ich nikdy neuvidíte,‘“ vysvetľuje právnik Danny Woodward.

Sto dní stabilného géniaTrump spravil z chaosu svoju pracovnú metódu a oslabil Ameriku

Lukáš Krivošík

Roztrhnuté rodiny

Ďalším problémom sú uväznenia alebo dokonca deportácie manželov a manželiek amerických občanov.

Príkladom sú manželia Bradley Bartell a Camila Muñoz z Wisconsinu. Zatiaľ čo Bartell je americkým občanom, jeho manželka pochádza z Peru. Po ich dovolenke v Portoriku bola Muñoz zadržaná na letisku a následne strávila 49 dní vo väzbe v zariadení ICE, len vďaka právnikom a pozornosti médií o chlp ušla deportácii.

Muñoz v Spojených štátoch žije od roku 2019 a počas pandémie zostala pre cestovné obmedzenia v krajine dlhšie, než jej pôvodné víza povoľovali, čo teraz ICE považoval za dôvod, aby ju pri návrate z dovolenky zadržal.

Počet podobných prípadov neustále narastá. Len minulý týždeň sa obeťou ICE stala Austrálčanka Nicolle Saroukos, ktorá je manželkou amerického vojaka z Iowy.

Pri svojom úplne legálnom vstupe do USA sa nedopustila žiadneho trestného činu, vzbudila však pozornosť ICE, pretože vraj mala „priveľa oblečenia v kufri“. V dôsledku toho ju ICE obvinil, že by mohla plánovať zostať dlhšie než uvedené tri týždne.

Imigračný úradník „prešiel z úplne pokojného stavu do kriku z plných pľúc a hovoril mojej mame, aby sa postavila na koniec radu a (...) držala hubu“, rozpráva Austrálčanka. Saroukos čelila prehliadke s vyzlečením, následne strávila noc vo väzbe a na ďalší deň ju ICE poslal späť do Austrálie.

„[Imigračný úradník] povedal: ‚Takže v podstate vás pošleme cez noc do väzenia, kde zostanete.‘ Nie detenčné centrum, povedal väzenie a ja som sa automaticky znova rozplakala,“ spomína Saroukos. Ako píšu austrálske noviny The New Daily, o svojom osude nemohla informovať manžela ani rodičov, jej manžel ju čakal na letisku niekoľko hodín bez informácií o tom, kam sa podela.

Obzvlášť vážne sú prípady, v ktorých sú od svojich rodičov oddelené deti. Napríklad koncom apríla bola počas štandardného rozhovoru s ICE zadržaná a následne deportovaná matka jednoročného dieťaťa, Kubánčanka Heydi Sánchez Tejeda, ktorej manžel je americkým občanom. 

V USA žila na základe víza I-220B, čiže s „príkazom dohľadu“, po tom, čo bola po svojom prvom príchode deväť mesiacov zadržaná. Odvtedy sa vydala za Valleho, ktorý je občanom USA a žije v krajine od roku 2006. Pár má bábätko, ktoré Tejeda ešte dojčila. „Bábätko je nepokojné a nechce jesť,“ hovorí otec dieťaťa, ktorý sa usiluje o návrat svojej manželky.

Trump vs. HarvardElitné univerzity dlhodobo strácajú podporu verejnosti. Zahraniční študenti dopadli ako rukojemníci

Ján Cipár

Sporné väznenia

Vážnym problémom je aj svojvoľné väznenie ľudí, ktorých ICE chce deportovať. Často ani nespáchali trestný čin a ocitli sa v zariadeniach podobných tým pre odsúdených kriminálnikov.

Na rozdiel od zločincov, ktorí prešli riadnym súdnym procesom so stanovením viny a trestu, väznení v zariadeniach ICE nevedia, či tam zostanú pár dní, týždňov alebo dokonca mesiacov.

Britku Rebeccu Burke poslali do USA kanadské úrady po tom, ako usúdili, že na návštevu krajiny potrebuje iný typ víz. ICE ju uväznil na 19 dní. Burke pritom nikdy do USA ísť nechcela a ICE ju spočiatku odmietal prepustiť, hoci si chcela kúpiť letenku a odletieť domov do Británie.

V mnohých prípadoch pritom ani nejde o ilegálnych migrantov, ale o ľudí, ktorí prekročili lehotu platnosti svojich víz. To však nie je trestným činom, ale len takzvaným civil violation, aj podľa interných pravidiel ICE by preto so zadržanými nemalo byť zaobchádzané ako s kriminálnikmi. 

ICE navyše niekedy postupuje aj na základe rasistických kritérií. Napríklad 20-ročný Juan Carlos Lopez-Gomez strávil 48 hodín vo väzbe po tom, čo ho polícia zastavila za prekročenie rýchlosti a ICE sa začal usilovať o deportáciu „neautorizovaného cudzinca“. Lopez-Gomez sa pritom narodil v USA a je americkým občanom, ale so svojím hispánskym vzhľadom mal problémy presvedčiť úrady.

Ešte extrémnejší osud zažil 19-ročný Jose Hermosillo z Tucsonu, ktorý strávil vo väzení až desať dní, kým sa jeho rodine podarilo preukázať jeho americké občianstvo. V Novom Mexiku a Arizone polícia alebo imigračné úrady až v 15 prípadoch požadovali dôkaz od domorodých Indiánov z kmeňa Navajo, že sú americkými občanmi.

Deportácia do komunistickej krajiny

A aj v prípade, ak je z právneho hľadiska s deportáciou dotyčných osôb všetko v poriadku, miesto ich deportácie môže byť viac než pochybné.

Príkladom je 37-ročná Wisconsinčanka Ma Yang, ktorá takmer celý svoj život prežila v Spojených štátoch. Patrí k etnickej menšine Hmongov, jej rodičia pred útlakom zo strany komunistickej vlády v Laose utiekli do Thajska a pár mesiacov po jej narodení v Bangkoku sa presťahovali do Spojených štátov.

Odvtedy žila v Milwaukee a od svojich siedmich rokov mala status „lawful permanent resident“, čo síce nie je občianstvo, ale človeku umožňuje bývať a pracovať v USA bez časového obmedzenia. V dôsledku odsúdenia za predávanie marihuany v roku 2022 o tento status prišla. Po dva a pol roku vo väzení ju ICE deportoval do Laosu, teda krajiny, v ktorej nikdy nežila a kde stále vládne komunistická strana.

Doma vo Wisconsine má Yang so svojím partnerom Michaelom päť detí. Michael, ktorý má zdravotné postihnutie, sa po jej deportácii pokúša deti sám vychovať.

O láske k blížnemuPrevost verzus Vance?

Roman Joch

Kritika od pápeža aj z vlastných radov

Migračnú politiku Trumpovej administratívy kritizovali americkí biskupi, pápež František a ešte ako kardinál aj Robert Prevost, súčasný pápež Lev XIV. Na sieti X pred niekoľkými mesiacmi zdieľal článok s nadpisom JD Vance sa mýli. Ježiš nás nežiada, aby sme určovali poradie vo svojej láske k druhým.

Excesy znepokojujú už aj časť Trumpových podporovateľov. Pravicový podcaster Joe Rogan, ktorý pred voľbami podporil Donalda Trumpa, označil prípady deportácií za „hrozné“ a vyhlásil: „Je strašné, že ľudí, ktorí nie sú zločincami, chytajú lasom, deportujú a posielajú do väzníc v Salvádore.“