Sto dní stabilného génia Trump spravil z chaosu svoju pracovnú metódu a oslabil Ameriku

Trump má za sebou prvých sto dní svojho druhého prezidentského obdobia na čele Spojených štátov. Pred svojimi priaznivcami na zhromaždení v Detroite bombasticky vyhlásil, že ide o „najúspešnejších prvých sto dní akejkoľvek administratívy v dejinách našej krajiny, a to podľa mienky veľkého množstva ľudí.“

Chybičkou krásy je, že v rovnakom čase vyšli dáta o vývoji americkej ekonomiky, ktorá namiesto rastu za prvé tri mesiace tohto roka poklesla o 0,3 percenta. Ide o prvý kvartálny pokles za tri roky. Pre porovnanie, ešte počas posledného štvrťroka 2024 americká ekonomika rástla o 2,4 percenta.

Trump vzápätí napísal na sociálnej sieti Truth Social, že ekonomický pokles je dedičstvom po Bidenovi, lebo on nastúpil do Bieleho domu až 20. januára, s clami to vraj nesúvisí a Američania majú byť trpezliví, lebo rozmach je za dverami. No fakt je, že za Bidena ešte ekonomika rástla.

Len pre doplnenie súvislostí: za recesiu sa považuje, ak hospodárstvo namiesto rastu klesá dva kvartály po sebe. Pokiaľ sa situácia do leta neotočí, opoziční demokrati môžu začať oprávnene hovoriť o „Trumpovej recesii“.

Nejde o to, že by sa srdcovka prezidenta, teda hrozenie vysokými clami, nedalo použiť na vyjednanie výhodnejších a rovnovážnejších obchodných dohôd s inými krajinami. Niektoré štáty naozaj podvádzajú alebo neprimerane chránia svoje trhy necolnými bariérami. Rovnako je možné, že hrozba ciel donúti niektoré nadnárodné spoločnosti presunúť svoju výrobu do Spojených štátov, aby mali na trh s 340 miliónmi amerických spotrebiteľov bezbariérový prístup.

No problém je chaos, ktorý od začiatku sprevádza Trumpovu colnú politiku: niečo s fanfárami oznámi, potom pozastaví alebo náhle zmení... Sme v štádiu, keď firmám škodí a spôsobuje náklady samotná neistota o tom, čo vlastne platí alebo bude platiť o mesiac a o rok. V takomto prostredí permanentnej neistoty majú totiž firmy problém kalkulovať svoje náklady.

Tím pritakávačov

Dobrý dojem nebudí ani odborná úroveň súčasnej administratívy. Tá (správne) pristúpila k útoku na rôzne programy na podporu diverzity a inklúzie. O kariérnom napredovaní človeka majú rozhodovať meritokratické kritériá, teda charakter a výkon, nie to, či má určité pohlavie alebo farbu pleti.

Na druhej strane, ani samotný Trump meritokraciu vo svojom okolí neuplatňuje. Nevyberá si tých najlepších ľudí, ale tých najlojálnejších. Oni sa následne snažia včas vytušiť akýkoľvek prezidentov rozmar, prípadne hovoriť, čo chce počuť, no ešte radikálnejšími slovami.

Aký to kontrast súčasného republikánskeho osadenstva Bieleho domu oproti historicky prvému americkému prezidentovi, ktorého zvolili za Republikánsku stranu. Reč je o Abrahamovi Lincolnovi.

Historička Doris Kearns Goodwinová o jeho kabinete pred dvadsiatimi rokmi vydala knihu, ktorú príznačne nazvala Tím rivalov. Lincoln si totiž vyskladal kabinet, v ktorom to iskrilo, lebo v ňom mali miesto aj ľudia s diametrálne odlišnými názormi a tie sa nerozpakovali prezidentovi povedať do očí. Naproti tomu, až raz bude historik písať knihu o súčasnom Trumpovom kabinete, neurobí chybu, ak ju nazve Tím pritakávačov.

Úpadok vidieť aj na výstupoch tejto administratívy. Napríklad čísla o tom, ako iné krajiny údajne zaťažujú americké exporty, ktoré Trump prezentoval počas „dňa oslobodenia“ 2. apríla, sa ukázali ako faktické hausnumerá.

Problém tiež je, že Trump nerešpektuje ani obchodné dohody, ktoré sám vyrokoval počas svojho prvého prezidentského obdobia. Iné krajiny si teda kladú otázku, akú trvácnosť budú mať prípadné dohody, ktoré podpíšu s Trumpom teraz.

Američania prestávajú Trumpovi dôverovať

Z pohľadu slovenského čitateľa je možno zaujímavejšia zahraničná politika Trumpovej administratívy, jeho vzťah k Rusku, NATO či Ukrajine. No ekonomickým vývojom sme začali, pretože práve ten najviac ovplyvňuje, ako je prezident vnímaný americkými občanmi.

Keď mal Trump v roku 2017 za sebou svojich prvých sto dní v úrade počas svojho prvého prezidentského obdobia, schvaľovalo jeho prácu 44 percent Američanov. V súčasnosti je ich podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila televízia CNN, len 41 percent. Pritom ešte tento rok v marci bolo s prezidentom spokojných 45 percent Američanov.

Spokojnosť s Trumpom klesá aj v čiastkových oblastiach, kde bol dlho silný: v colnej politike poklesol súhlas Američanov s politikou prezidenta z 39 percent v marci na aktuálnych 35 percent, v boji proti inflácii klesol zo 44 percent na 35 percent a v celkovom zvládaní ekonomických výziev zo 44 na 39 percent.

Biely dom sa hrdí aspoň strmým poklesom ilegálnych pokusov o prekročenie amerických hraníc z približne 50-tisíc mesačne počas záveru minulého roka na asi 7-tisíc v marci. No medializácia rôznych smutných príbehov deportovaných či dojem, že Trumpova administratíva nerešpektuje rozhodnutia súdov o prípadoch deportácií, ktoré boli nezákonné, obracia aj v tejto otázke verejnú mienku proti prezidentovi.

Kým ešte v marci Trumpovu tvrdú imigračnú politiku schvaľovalo 51 percent Američanov, v súčasnosti ju schvaľuje už len 45 percent ľudí.

Ak to s preferenciami Donalda Trumpa pôjde takto ďalej, ani sa netreba obávať jeho kandidatúry na prípadné tretie obdobie. To síce americká ústava neumožňuje, no v jeho online obchode sa pred pár dňami objavila šiltovka s nápisom „TRUMP 2028“, čo je zrejmý odkaz na najbližšie prezidentské voľby a dá sa vykladať ako sondovanie terénu pre kandidatúru na prípadné tretie prezidentské obdobie.

S tým by však podľa ďalších prieskumov súhlasilo len 18 percent Američanov a 38 percent republikánov. Trumpovo tretie obdobie odmieta aj 70 percent bielych evanjelikálnych voličov.

Ešte je možnosť, že okrem sondovania terénu pre tretie obdobie alebo proste len trollovania opozičných demokratov Trump pripravuje pôdu pre prezidentskú kandidatúru niektorého zo svojich detí. No to by asi nepotešilo viceprezidenta JD Vancea, ktorý by bol politicky logickejším nástupcom.

V každom prípade, štýl súčasného prezidenta USA zrejme postupne povedie k dopytu voličov po návrate k pokojnejšiemu a predvídateľnejšiemu líderstvu.

Nedôveryhodný spojenec

Menej Američanov tiež súhlasí so zahraničnou politikou súčasného prezidenta (pokles oproti marcu zo 42 na 39 percent). Trump sľuboval veľmi rýchle ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Putin však jeho šarmu zatiaľ odoláva.

Popri tom Trump zásadne zhoršil vzťahy USA so spojencami. Kým vo svojom prvom období úspešne dotlačil európskych členov NATO k zvýšeniu obranných výdavkov, čo v praxi často znamenalo nakupovanie amerických zbrojných systémov, po odstrihnutí Ukrajiny od vojenskej podpory si veľa európskych štátov rozmyslí nákup zbraní v Spojených štátoch.

Nehorázny nátlak na Dánsko, aby predalo Spojeným štátom Grónsko, či reči o Kanade ako o 51. štáte USA rozčarovali aj najväčších spojencov Ameriky vo svete. Ide pritom o ciele, ktoré podľa prieskumov nepodporuje väčšina Američanov ani väčšina republikánskych voličov. To už nie je „Amerika na prvom mieste“, ale len „Amerika proti všetkým“.

Vzkriesi Trump progresívnu ľavicu?

Apropo Kanada! Tento týždeň tam mali voľby a Trump si neodpustil reči o pripojení severného suseda ani len v tento deň. Americký prezident tým prispel k porážke ešte pred pár mesiacmi favorizovanej Konzervatívnej strany a k víťazstvu Liberálnej strany, ktorej stačilo vymeniť nepopulárneho woke-progresívca Justina Trudeaua za technokrata Marka Carneya.

Ten nasadol na vlnu znovu oživeného kanadského vlastenectva a vzdor voči Trumpovi stelesňoval presvedčivejšie než konzervatívny kandidát Pierre Poilievre, ktorého politický štýl občas s Trumpovým porovnávali.

A toto môže byť tiež jeden z nezamýšľaných dôsledkov trumpizmu: súčasný americký prezident svojím víťazstvom nad Kamalou Harrisovou zdanlivo porazil ľavicový progresivizmus a poslal ho na smetisko dejín.

No tento smer ľahko môže opäť povstať k životu, ak sa pod jeho vlajkou začnú zhromažďovať nielen skalní ideológovia, ale všetci, ktorým prekáža chaotické a deštruktívne vládnutie Donalda Trumpa alebo sa ním cítia ohrození.

Premrhanie politického potenciálu víťazstva z prezidentských volieb v roku 2024 sa tak môže ukázať ako najtrvalejší Trumpov odkaz.