Najväčší ruský štátny sviatok Prečo bol Putin vďačný aj za stretnutie so slovenským premiérom

Rusko 9. mája oslávilo víťazstvo v druhej svetovej vojne, slávnosti navštívil aj slovenský premiér Robert Fico.

O hanebnosti Ficovho tancovania na hroboch ukrajinských padlých (tých z druhej svetovej vojny rovnako ako tých dnešných) sa už na iných miestach napísalo dosť. Zaujímavejšie je preto pozrieť sa na to, čo o Ficovi píšu v zahraničí.

Nestáva sa totiž každý deň, že by slovenského premiéra spomínali menovite ako jednu z významných osôb na medzinárodnej scéne. Napriek tomu si jeho prítomnosť tentokrát všimol britský Guardian, francúzsky Le Monde, ruská Meduza a podrobne sa mu venujú aj kremeľské médiá.

Ako sa mu to podarilo? Pri pohľade na zoznam hostí v Moskve rýchlo zistíme príčinu.

Asi prvý padne do oka Si Ťin-pching – s odstupom najvýznamnejší štátnik na zozname. Jeho návšteva však pre Putina nie je žiadnou veľkou výhrou.

Účasť čínskeho lídra je tak trochu povinná jazda, Čína je predsa len jedným z ruských partnerov, aj keď priateľstvo v posledných rokoch trochu vychladlo. Ak by Si chýbal, všetky západné médiá by si to s gustom vychutnali a aj v ruskej elite by asi začali nervózne uvažovať, či im Si Ťin-pching týmto spôsobom neodporúča hľadať si nového prezidenta.

Druhou medzinárodnou celebritou je brazílsky socialista Lula, ktorý chce v Moskve hľadať nové partnerstvá. Ani to nie je veľkým prekvapením, Brazília je jedným zo zakladajúcich členov hnutia BRICS a Lula je dobre známy svojou podporou ľavicových diktatúr, napríklad tej vo Venezuele. Zvyšok účastníkov je, bez urážky, tretia cenová medzinárodnej politiky.

Ruský denník Gazeta.ru sa chváli účasťou lídrov Bieloruska, Burkiny Faso, Egyptu, Venezuely, Severnej Kórey, Kirgizska, Konga, Kuby, Laosu či Zimbabwe, neopomína ani svetovú veľmoc Guinea-Bissau alebo Mongolsko. Aj Bosna a Hercegovina má byť zastúpená, i keď Gazeta pripúšťa, že možno len skrz (trestne stíhaného) lídra Republiky srbskej Milorada Dodika.

Ťažkou ranou pre Moskvu je pád Bašára al-Asada, nebyť toho, zoznam mohol byť o jednu krajinu dlhší.

Aby zoznam nevyzeral príliš ošklbane, Gazeta uvádza aj pseudoštáty ako Abcházsko a Južné Osetsko. Chýba už len Liberland.

Gazeta preto väčšinu lídrov nespomína ani menom, táto pocta sa, samozrejme, dostala Si Ťin-pchingovi a obom hosťom z Európy, srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi a nášmu vlastnému Robertovi Ficovi.

Pri takomto osadenstve niet divu, že do programu ruského prezidenta sa dokázalo vtesnať aj stretnutie so slovenským premiérom.

Ešte v prvých rokoch Putinovej vlády to pritom vyzeralo úplne inak. 

Keď sa v roku 2005 oslavovalo 60. výročie konca vojny, do Moskvy prišiel vtedajší americký prezident George Bush, generálny tajomník OSN Kofi Annan, šéfovia Európskej komisie Barroso a UNESCO Matsuura, čínsky prezident Hu Jintao, francúzsky prezident Jacques Chirac, nemecký kancelár Gerhard Schröder či japonský premiér Junichirō Koizumi. Bol to vtedy iný svet, veľký akt zmierenia, Schröder a Berlusconi vtedy pricestovali vlastnými veteránmi, ruský prezident ich vtedy osobne prijal. 

Na jeden deň takmer všetci svetoví lídri boli v Moskve, aby si spoločne pripomenuli obete vojny a oslávili porážku fašizmu.

Teraz boli kulisy celkom iné, aj preto bol Putin na okrúhle výročie konca druhej svetovej vojny v Európe vďačný aj za stretnutie s jediným predsedom vlády z EÚ, s Robertom Ficom.

Ak by sa ruský prezident neocitol v tejto nezávideniahodnej pozícii úplne zaslúžene a vlastnou vinou, mohlo by nám ho byť dokonca trochu ľúto.