Potraty v EÚ Mimovládky spustili európsku petíciu na financovanie potratovej turistiky

Hlasovanie európskeho parlamentu o tom, že by tzv. právo na potrat malo byť súčasťou Charty základných práv EÚ, vzbudilo oprávnenú pozornosť.

A napriek tomu, že rezolúcia hlasovaním úspešne prešla, len ťažko možno očakávať, že sa v dohľadnom čase naozaj stane súčasťou vymáhateľnej európskej legislatívy.

Zmena charty práv by totiž musela byť jednomyseľne podporená všetkými štátmi a takáto vôľa aktuálne neexistuje. Celú rezolúciu aj hlasovanie tak možno vnímať skôr ako gesto v kontexte kampane pred júnovými voľbami do európskeho parlamentu.

Progresívci naprieč Európou naštartovali kampaňA v ťažkých časoch podrývajú Západ

Jozef Majchrák

Kým sa hlavná pozornosť upierala na toto hlasovanie, objavila sa menej nápadná iniciatíva, ktorá môže mať na rozšírenie zabíjania nenarodených vážnejší vplyv a aj presadiť sa môže omnoho ľahšie.

Fond na potratovú turistiku

V rámci tzv. Európskej iniciatívy občanov spustilo niekoľko mimovládnych organizácií pod spoločným názvom My voice, my choice (teda Môj hlas, moja voľba) petíciu za to, aby bol na úrovni Európskej únie vytvorený fond, ktorý bude financovať dostupné potraty aj pre ženy z krajín s prísnejšou potratovou legislatívou.

Inak povedané, iniciatíva vyzýva Komisiu, „aby predložila návrh na finančnú podporu členským štátom, ktorá umožní poskytovať bezpečné prerušenie tehotenstva komukoľvek v Európe, kto nemá prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii“.

Ide o štvrtú iniciatívu zaregistrovanú v roku 2024. Organizátori majú šesť mesiacov, aby začali zbierať podpisy.

Hlavným organizátorom je Inštitút 8. marca zo Slovinska, pridali sa aj dve poľské organizácie a mimovládky z Fínska, Írska, Chorvátska, Španielska, Francúzska a Rakúska.

Ako ďalej organizátori iniciatívy uvádzajú, „toto riešenie by mohlo mať formu voliteľného mechanizmu, ktorý bude členským štátom k dispozícii na dobrovoľnom základe. Tie štáty, ktoré by sa rozhodli zúčastniť, by potom od EÚ dostali finančnú podporu na kompenzáciu tohto solidárneho úsilia.

Cieľom našej iniciatívy nie je harmonizovať zákony a iné právne predpisy členských štátov ani do nich zasahovať. V súlade s pravidlami stanovenými v európskych zmluvách sa na ňu skôr vzťahuje podporná právomoc EÚ“.

Ženy z krajín s „nevýhodnou“ potratovou legislatívou by si požiadali o preplatenie potratu tam, kde to ide ľahko a lacno.

V praxi to znamená, že by sa vytvoril fond, z ktorého by sa doslova financovala potratová turistika. Ženy z krajín s „nevýhodnou“ potratovou legislatívou by si vo fonde požiadali o preplatenie potratu tam, kde to ide ľahko a lacno.

Ak by z Európskej komisie takýto legislatívny návrh vzišiel, musel by byť síce predmetom hlasovania aj v Rade EÚ, no vzhľadom na to, že by išlo o agendu sociálnej podpory a nie zásah do základných zmlúv, na jeho schválenie by stačila kvalifikovaná väčšina.

Ako príklady krajín, v ktorých by to malo ženám „pomôcť“, uvádzajú združené mimovládky napríklad Poľsko a Maltu, ktoré majú spomedzi európskych krajín najprísnejšiu potratovú legislatívu. 

Ďalej je to Taliansko a Chorvátsko, kde je „priveľa“ lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale napríklad aj Nemecko a Rakúsko, kde sú síce potraty legálne, ale finančne náročné.

Skutočná pomoc ženám zostáva bokom

Argumentujú tým, že ak sú potraty nedostupné – geograficky alebo finančne –, počet potratov sa neznižuje, ale zvyšuje sa počet žien, ktoré vyhľadávajú rizikové spôsoby potratu. Napríklad cez ilegálne kliniky, neregistrované medikamenty nakupované na internete a podobne.

Riešenie nevidia v pomoci ženám tak, aby sa rozhodli dieťa donosiť, ale aby sa čo najjednoduchšie, v ideálnom prípade bezplatne, dostali na potrat.

Riešenie však nevidia v ekonomickej či sociálnej pomoci ženám tak, aby sa rozhodli dieťa donosiť, ale aby sa čo najjednoduchšie, v ideálnom prípade bezplatne, dostali na potrat.

Pritom aj zo štatistík vyplýva, že veľkú časť žien, ktoré sa pre potrat napokon rozhodnú, tvoria také, ktoré už majú deti a potratom riešia svoju ekonomickú situáciu – ďalšie dieťa by ich napríklad vytlačilo z trhu práce a nemali by dosť prostriedkov na obživu. 

Ďalším problémom je, že značná časť žien smerujúcich na potrat tak často robí pod nátlakom svojich partnerov – otcov týchto detí. Kritike by teda mali čeliť títo muži, nie „nedostupnosť potratov“.

Čo je Európska iniciatíva občanov

Tu je dobré si zároveň vysvetliť, čo je Európska iniciatíva občanov a ako funguje.

Ide o mechanizmus, ktorý umožňuje legislatívnu iniciatívu formou petičnej podpory sformulovaného návrhu.

Na podanie takéhoto návrhu treba splniť niekoľko podmienok. Iniciatíva musí mať oficiálnych zástupcov – tzv. skupinu organizátorov.

V nej by malo byť najmenej sedem občanov EÚ žijúcich v najmenej siedmich rôznych krajinách EÚ. Nemusí ísť o štátnych príslušníkov siedmich rôznych krajín, musia však vo svojej krajine spĺňať vekový limit na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Skupina musí byť oficiálne zaregistrovaná Európskou komisiou. Tá rozhoduje o tom, či návrh spĺňa právne kritériá, najmä či sa jeho obsah týka kompetencií, ktorými disponuje Európska komisia.

Po registrácii sa môže začať so zberom podpisov.

Minimálny počet potrebných podpisov je jeden milión, ktorý musí pochádzať z aspoň siedmich členských krajín. Každá krajina má pritom proporčne stanovený minimálny počet podpisov, ktoré je v nej potrebné získať, aby mohli byť zarátané v konečnom súčte.

Minimálny počet potrebných podpisov je jeden milión, ktorý musí pochádzať z aspoň siedmich členských krajín.

Napríklad na Slovensku by organizátori potrebovali získať aspoň 9870 podpisov. Na porovnanie, v Nemecku ako najväčšej krajine EÚ je minimálna hodnota 67 680.

Ak sú všetky podmienky splnené a potrebný počet podpisov je vyzbieraný, petícia putuje do inštitúcií EÚ. 

Do troch mesiacov dostanú organizátori možnosť vystúpiť v Európskom parlamente, aby svoj návrh predstavili a odôvodnili. Európska komisia sa do šiestich mesiacov vyjadrí, z akých dôvodov navrhne, resp. nenavrhne nový právny predpis, ktorý vychádza z návrhu podporeného petíciou.

Z toho plynie, že úspešná petícia ešte neznamená, že z návrhu sa stane legislatívna norma záväzná pre celú EÚ. Na tejto stránke môžete nájsť iniciatívy, na ktoré doposiaľ Európska komisia odpovedala.

O petíciách sa rozhoduje aj ideologicky

Tak sa to stalo napríklad v prípade petície iniciatívy One of us (Jeden z nás), ktorá sa snažila presadiť, aby EÚ zakázala a ukončila financovanie činností, ktoré predpokladajú ničenie ľudských embryí. Týka sa to napríklad financovania výskumu kmeňových buniek. Žiadali tiež nepodporovať rozvojové projekty v tretích krajinách, ktoré v rámci programov verejného zdravia priamo alebo nepriamo podporujú vykonávanie potratov.

Petíciu v celej EÚ podpísalo viac ako jeden milión 700-tisíc ľudí. 

Hoci splnila všetky podmienky, Európska komisia v máji 2014 rozhodla, že legislatívu v tejto veci nepredloží.

S vysvetlením, že „členské štáty a Európsky parlament iba nedávno diskutovali a rozhodli o politike EÚ v tejto oblasti. Komisia dospela k záveru, že existujúci rámec financovania, na ktorom sa po diskusii zhodli aj členské štáty EÚ a Európsky parlament, je primeraný“.

Argumentovala aj tým, že financovanie prístupu k „bezpečným“ potratom znižuje počet úmrtí žien pri neodborných zákrokoch, ale aj tým, že „výskum kmeňových buniek je nádejou pre liečenie chorôb ako Parkinsonova choroba, cukrovka, mozgová porážka, kardiovaskulárne ochorenia a slepota“.

Anna Záborská: Federácia Jeden z nás spája prolife iniciatívy v celej EÚ, to doteraz chýbalo

Lukáš Obšitník

Organizátori sa následne obrátili na Všeobecný súd EÚ, ktorý však rozhodnutie eurokomisie odobril. V zdôvodnení zopakoval argumenty Komisie s tým, že Lisabonská zmluva, ktorá do európskej legislatívy priniesla možnosť občianskej iniciatívy, Komisii nedáva povinnosť zákony na základe petície predkladať, ale ponecháva jej „právo na voľnú úvahu“.

To v praxi znamená, že rozhodnutie o tom, či sa nejaká občianska iniciatíva dostane aj do legislatívy, závisí do veľkej miery aj od zloženia Komisie, ktorá o občianskom podnete rozhoduje.

Potratová téma sa radikalizuje

To, že nie každá iniciatíva je napokon úspešná, je pri téme potratov slabou útechou. Dnes sa presadzujú s čoraz väčším nátlakom, a ako ukazuje hlasovanie o zaradení tzv. „práva na potrat“ do charty práv, existuje aj politická vôľa, aby prístup k nim bol čo najvoľnejší.

Obzvlášť problematické sa to javí v kontexte populačného vývoja v Európe za ostatné desaťročia, keď nielen klesá pôrodnosť a plodnosť, ale viaceré štáty sa dostali do stavu, že ich počet obyvateľov priamo klesá.

Populačný prepadDetí bude čoraz menej. Zázračné riešenie neexistuje

Erik Potocký

Radikalizuje sa aj verejná debata. Hoci v mnohých krajinách stále existujú pro-life iniciatívy, ich odporcovia – zástancovia tzv. „možnosti voľby“ – sa iné názory snažia úplne vytlačiť. Tak ako sa to stalo na ostatnom pochode za život v Prahe, keď radikáli zablokovali riadne ohlásenú trasu pochodu a vytrvalo odmietali aj výzvy polície, aby priestor uvoľnili.