Ruský paradox | Nadpriemerná vzdelanosť, no životná úroveň štvrtého sveta. Rusko nepodceňujme, ale ani nepreceňujme

Študenti ekonómie sa už počas bakalárskeho štúdia učia o dôležitosti rozvoja ľudského kapitálu a jeho pozitívnej korelácii so životnou úrovňou. Miera vzdelania býva spojená s nižšou úmrtnosťou a lepším zdravím, a to aj v krajinách s nižšími priemernými príjmami.

Vysoká vzdelanosť obyvateľstva navyše uľahčuje prechod hospodárstva do režimu „znalostnej ekonomiky“, v ktorej je najdôležitejšou časťou intelektuálny kapitál.

Existuje však krajina, ktorá sa na prvý pohľad tomuto pravidlu vymyká: Ruská federácia. Napriek tomu, že je percentuálne zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí v tejto krajine vyššie ako vo väčšine krajín OECD, je životná úroveň v Rusku desivá a transformovať na modernú ekonomiku znalostí sa mu nedarí.

Tzv. „ruskému paradoxu“ sa teraz v analýze pre americký think-tank American Enterprise Institute venoval politický ekonóm Nicholas Eberstadt. Poukázal na to, že Rusko výrazne zaostáva za ostatnými krajinami s podobnou mierou vzdelanosti, jeho obyvateľstvo má špecifické zdravotné problémy a veľmi nízky počet patentov.

Na úrovni Austrálie spred 100 rokov

Eberstadt pri svojej analýze vychádzal z dát z roku 2019, pretože uznal, že pandémia koronavírusu a následná ruská invázia Ukrajiny značne komplikujú snahu porovnať ruské údaje so západnými krajinami.

Začína ju porovnaním množstva času stráveného v škole. Rusi starší ako 25 rokov v škole strávili priemerne 12,4 roka, čo sa takmer vyrovnáva priemeru OECD (12,6 roka) a výrazne prekonáva ruských partnerov v zoskupení BRICS – Brazíliu (o tri roky), Čínu (o štyri a pol roka) a Indiu (o šesť rokov).

Na osi x je čas strávený v škole a na osi y je očakávaná dĺžka života vo veku 15 rokov. Autor grafu: Nicholas Eberstadt pre AEI

Dlhší čas strávený v škole sa však v Rusku nepremieta do zlepšenia životnej úrovne. Tá je v porovnaní s inými krajinami s podobnou mierou vzdelania až šokujúco nízka.

V porovnaní s Austráliou, v ktorej ľudia strávia v škole podobný čas ako v Rusku, bola očakávaná dĺžka života 15-ročných obyvateľov v euroázijskej krajine takmer o 14 rokov nižšia. V Austrálii bola takáto miera očakávanej dĺžky života naposledy v roku 1929, teda ešte pred vynájdením penicilínu.

Pred pandémiou covidu-19 boli vyhliadky dospelých Rusov podľa Eberstadta na úrovni „štvrtého sveta“. Polovica krajín, ktoré patria do kohorty najmenej rozvinutých krajín sveta, má vyššiu priemernú dĺžku života mužov ako Rusko, v ktorom je táto hodnota porovnateľná s Haiti. U žien je to o čosi lepšie – dosahujú úroveň Bangladéša.

Inovátori v spôsoboch predčasnej smrti

To, čo zabíja Rusov, však nie sú choroby štandardne pozitívne korelujúce s chudobou ako AIDS, tuberkulóza a choroby, ktorých prenos je posilnený podvýživou. Eberstadt smutne konštatuje, že Rusko je „priekopníkom nových spôsobov, ako dosiahnuť predčasnú úmrtnosť“.

Dva hlavné dôvody nadmernej ruskej úmrtnosti sú kardiovaskulárne ochorenia a zranenia (vrátane samovrážd, vrážd, otráv a nehôd). Ruská úmrtnosť v dôsledku zranení dosahuje dvojnásobok priemeru OECD a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia dosahuje trojnásobok priemeru OECD.

Na osi x je úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, na osi y úmrtnosť na zranenia. Autor grafu: Nicholas Eberstadt pre AEI

Rozdiel medzi krajinami OECD a Ruskom je dnes dokonca väčší, ako bol za komunizmu. Od OECD sa Rusko vzdialilo najmä počas hospodárskej krízy v 90. rokoch, a hoci západné krajiny Rusko dobieha, ešte stále sa k nim nepriblížilo tak ako v 80. rokoch.

Vývoj úmrtnosti v porovnaní s krajinami OECD. Autor grafu: Nicholas Eberstadt pre AEI

Tieto štatistiky sa pritom týkajú celého ruského obyvateľstva, nielen jeho najzraniteľnejších častí, upozorňuje Eberstadt. Rusko je skrátka výnimkou, čo sa týka obvyklej korelácie vysokej vzdelanosti a dobrého zdravia populácie.

Sprísnenie kontroly predaja alkoholu v Rusku narazilo, úrady sa boja masových nepokojov občanov

TASR

Mizivé množstvo patentov

To sú medicínske údaje. Rusko však za krajinami s podobnou mierou vzdelania zaostáva aj v inováciách.

Medzi rokmi 2000 a 2020 tvorilo Rusko iba 0,3 percenta všetkých zahraničných patentov udelených americkým patentovým a obchodným úradom (USPTO). Na porovnanie: India tvorila dve percentá, Čína päť percent a Nemecko 11 percent. Celkovo je Rusko v inováciách porovnateľné so štátom Alabama, ktorý má tridsaťkrát menšiu populáciu.

Niekto by mohol americký úrad obviniť zo zaujatosti voči ruským patentom. Podobné čísla však ukazujú aj údaje zo Svetovej organizácie duševného vlastníctva spadajúcej pod OSN. V roku 2019 tvorili patenty z Ruska iba 0,5 percenta všetkých patentov – desaťnásobne menej, ako by sa od krajiny s takou početnou vysokoškolsky vzdelanou populáciou očakávalo.

„Patentový výnos“, takže počet patentov na milión vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tvoril dvadsatinu amerického výnosu a sedemdesiatinu švajčiarskeho výnosu. Rusko v tejto hodnote predbiehajú aj rozvojové krajiny – Turecko je na tom štvornásobne a Južná Afrika dvojnásobne lepšie. Slovensko je na tom o čosi lepšie ako Rusko.

(Pozn. red.: Pri interpretácii grafu pozor na logaritmickú os y.)

Počet patentov na vysokoškolsky vzdelanú populáciu. Autor grafu: Nicholas Eberstadt pre AEI

Rusko zaostáva aj v exporte služieb, čo je kľúčové pri transformácii na znalostnú ekonomiku. V absolútnych číslach ho prekonali krajiny ako Dánsko, Poľsko či Turecko. Vo vývoze informatických služieb bolo Poľsko tiež lepšie.

Nebezpečenstvo preceňovania Ruska

Eberstadt sa vo svojom texte nesnaží o vysvetlenie ruského paradoxu, no volá po tom, aby sa tomuto problému na Západe venovala vyššia miera akademickej pozornosti.

Je to dôležité z viacerých dôvodov, pričom prvý je skrátka akademický – ak budeme vedieť, prečo v Rusku zlyhali investície do vzdelania, budeme vedieť zabrániť tomu, aby sa to zopakovalo v inej rozvojovej krajine.

Druhý dôvod je však vyslovene bezpečnostný. Eberstadt súčasné vzrastajúce napätie vo svete označuje za možný začiatok druhej studenej vojny a tvrdí, že je preto dôležité, aby sme správne pochopili ruský potenciál.

„Podcenenie konkurenta alebo protivníka môže byť vážnou strategickou chybou. Preceňovanie môže byť niekedy nemenej nákladné,“ uzatvára ekonóm svoj text.