Drsný odkaz pre rodičov Seriál Adolescence odhalil, ako zúfalo sme stratení v online svete našich detí

Myslíte si, že máte pod kontrolou svojho tínedžera a jeho život na sociálnych sieťach? Zaujímate sa o to, čo tam robí, vidíte, s kým komunikuje, máte spolu nastavené pravidlá?

O to väčšia hrôza je zistiť, že aj keď v správach alebo komentároch pod statusmi svojho dieťaťa nevidíme nič podozrivé, práve sa pozeráme na to, ako ho niekto šikanuje. Máme to pred očami a nemáme ani poňatia, že sa deje niečo veľmi zlé. Aj toto je jeden z mrazivých odkazov seriálového megahitu Adolescence.

Bežné ráno v bežnej rodine v dome v pokojnej štvrti na predmestí. Matka v župane vchádza do kuchyne, dcéra sa chystá do kúpeľne, otec pripravuje veci do práce a mladší syn ešte rozospatý polihuje v posteli.

V tom sa zvonku vyrazia dvere a s krikom vtrhne ozbrojené policajné komando. Zdesený krik a plač sa mieša s výkrikmi policajtov, ktorí vyťahujú trinásťročného chlapca pomočeného od strachu z postele.

Britský seriál Adolescence má od 13. marca, keď ho Netflix uviedol, za sebou už viac ako 114 miliónov pozretí a každý deň toto číslo narastá. Stal sa tak zatiaľ tretím najsledovanejším seriálom na Netflixe od vzniku streamovacej spoločnosti.

Trinásťročný Jamie je dobrý chlapec zo slušnej rodiny, má milujúcich rodičov a sestru, s ktorou má dobrý vzťah. Jamie si však neverí. Považuje sa za škaredého, nevyniká v žiadnom športe, z čoho je otec nešťastný a aj sa tak trošku za to hanbí. Syn to vie.

Rád kreslí, ale kto už niečo také vo svete zameranom na výkon ocení? Jamie sa radšej zavrie do svojej izby, kde je len on a jeho počítač. Ten počítač, ktorý mu na jeho prosby kúpili rodičia. „Myslela som, že keď je doma vo svojej izbe, je v bezpečí,“ znejú slová matky.

Jamieho život sa odohráva na Instagrame, tam zdieľa fotky modeliek, pričom si uvedomuje, že u dievčat, ktoré sa mu páčia, nebude mať nikdy šancu. Od spolužiakov čelí posmechu, že bude večný panic. Na Instagrame spozná štatistiku, ktorou žijú jeho vrstovníci. Osemdesiatim percentám žien sa páči dvadsať percent mužov. Konkurencia je veľká a šanca na úspech pre typy ako Jamie je zúfalá. Z toho rastie aj frustrácia a hnev sa obracia proti dievčatám.

Aj tak sa však pokúsi osloviť spolužiačku Katie, či s ním nepôjde von. Odmietnutie by Jamie ešte uniesol, ale po ňom nasledoval verejný výsmech a pohŕdanie. To spustí lavínu, v ktorej sa vezú všetci Jamieho blízki.

To je ako z Matrixu, komentuje detektív dnešný svet tínedžerov.

Film nie je o vyšetrovaní, či Jamie je alebo nie je vinný, nie je ani o procese, v ktorom by diváci mohli sledovať napínavé zvraty. Policajti už v prvej časti ukážu, že majú jasný dôkaz z kamier na parkovisku, ako Jamie sedemkrát Katie bodol.

Seriál je snahou ukázať nám svet, v ktorom naše deti dospievajú a v ktorom sa hľadajú. Vďaka zriedkavo používanej technike, keď každý diel je natočený na jeden kamerový záber, seriál divákov vťahuje priamo do diania a aj vďaka tomu ho prežívajú veľmi autenticky, takmer ako jeho priami účastníci.

Príbeh nezobrazuje len zúfalú snahu rodičov nájsť vo svojom živote systém po tom, čo ich syna vzali do väzby, ich vlastné výčitky a otázky bez odpovedí či ostrakizáciu rodiny zo strany okolia.

Každý diel rozoberá iný pohľad na hľadanie motívu, ako mohol trinásťročný chlapec, ktorý má paniku z odberu krvi, zabíjať. Tak vidíme bližšie, ako prebieha zadržanie neplnoletého, ale aj ako vyzerá svet za stenami škôl, v ktorých je šikanovanie bežné ako chlieb náš každodenný.

Je desivé vidieť deti bez záujmu, ľahostajné k okoliu či plné hnevu, ale aj frustrovaných a vyhorených učiteľov, z ktorých sa len málokto snaží nadviazať so žiakmi bližší vzťah, nieto ešte zaujímať sa o to, aké nebezpečné myšlienky tieto deti ovplyvňujú.

Emotikony – neznáma znaková reč tínedžerov

Je veľa filmových scén, ktoré rodičmi zatrasú, ale jedna z nich je doslova budíčkom. Hlavný detektív hľadá v škole svedkov, ktorí by im pomohli nájsť vražednú zbraň. Vie, že Jamie zabíjal, ale netuší prečo. Má vytlačené Jamieho statusy na Instagrame, má pred sebou odpoveď, ale nevidí ju. Prečo? To mu vysvetlí jeho syn Adam, ktorý chodí do rovnakej školy.

„Videl si jeho Instagram?“ pýta sa Adam otca. „Takže si videl, čo napísala?“ pýta sa prikyvujúceho otca, mysliac zavraždenú Katie. „Videl.“ „Pôsobí milo, že?“ pokračuje Adam. „A nie je?“ detektív stále nechápe. „Ten dynamit. Čo podľa teba znamená?“ ukazuje Adam otcovi jeden z emotikonov.

Vyšetrovateľ neveriacky počúva, ako spolu s ďalším emotikonom, ktorý predstavuje explodujúcu červenú pilulku, znamená „vidím pravdu“. „Hovorí mu tým, že je incel, tati.“ „Má trinásť, ako môže byť niekto v trinástich v nedobrovoľnom celibáte? Kto nie je v trinástich v celibáte?“ žasne otec.

Tretí diel seriálu, ktorý je o rozhovore Jamieho so psychologičkou, je vnímaný ako majstrovské filmárske dielo. Foto: Netflix

Adam otcovi vysvetľuje, že spolužiačka tým Jamiemu hovorí, že bude panic navždy. „Všetci jej dali srdiečko, čo znamená, že s ňou súhlasia.“ Detektív začína chápať, že Jamieho ostatní šikanovali, ale stále nemôže uveriť, že na to dnes stačí niekoľko znakov.

Ďalej ohromene zisťuje, že ani srdiečko nie je len obyčajná správa, že máte niekoho radi. „Posielaš srdiečka, že? Mame,“ hovorí Adam. „Keď neviem, čo odpovedať,“ priznáva detektív. „Akej farby?“ pýta sa Adam. „Červenej,“ odpovedá ďalej.

„To je láska. Fialové znamená nadržanosť. Žlté, mám záujem a ty? Ružové, mám záujem, ale nie o sex. Oranžové, budeš v pohode. Všetko niečo znamená. Môžem ti ukázať pätnásť ďalších správ odoslaných Jamiemu. Všetky možné emotikony. Hovoria to isté,“ vysvetľuje syn otcovi, ktorému by nikdy nebolo napadlo hľadať za emotikonom srdca iné významy.

Detektív tak so zdesením zisťuje, že má pred sebou dôkaz, že zavraždená Katie, ku ktorej sa s radosťou pridali ostatní, iniciovala šikanovanie Jamieho, pritom bez synovej pomoci by to nikdy nebol rozoznal. „To je ako z Matrixu,“ komentuje dnešný svet tínedžerov.

Mnohí rodičia až pri tejto scéne zistili, že každý emotikon má svoj význam a že sú v tomto svete úplne stratení. Ako mám ochrániť dieťa, keď neviem, ako vyzerá nepriateľ? pýtajú sa.

Akým tlakom dnes čelia mladí chlapci?

Autorom námetu a spoluautorom scenára je britský herec Stephen Graham, ktorý si vo filme zahral Jamieho otca. „V jednom prípade bol mladý chlapec obvinený z toho, že dobodal dievča. Šokovalo ma to,“ povedal pre Netflix. „Hovoril som si: Čo sa to deje? Čo sa deje so spoločnosťou, keď chlapec dobodá na smrť dievča? Ako sme sa sem dostali?“ dodáva s tým, že po celej krajine takéto prípady pribúdajú.

„Jedným z cieľov bolo pýtať sa, čo sa to deje s mladými mužmi a akým tlakom dnes čelia zo strany rovesníkov, internetu a sociálnych sietí,“ dodal Graham.

V Británii sa seriál Adolescence s problémami, ktoré nastoľuje, stal takou naliehavou témou, že britský premiér Keir Starmer podporil iniciatívy, ktoré prišli s návrhom seriál vysielať na školách, po ktorom bude nasledovať odborná diskusia.

V britskej spoločnosti sa však vďaka seriálu otvorila verejná diskusia aj o možnom zákaze sociálnych médií pre tínedžerov. Veľkým stúpencom tejto myšlienky je aj druhý autor scenára Jack Thorne. Vo svojom komentári, ktorý napísal pre The Guardian, poukazuje na nebezpečenstvo takzvanej „incel“ kultúry, ktorá povzbudzuje chlapcov v tom, že majú právo brať si od dievčat a žien, čo chcú, a vysvetľuje, prečo im je tento postoj príťažlivý.

„Keď sme sa snažili preniknúť do tohto myslenia, vedel som, že keby som bol izolovaným dieťaťom, našiel by som tam odpovede na to, prečo sa cítim stratený. Jedna z ústredných myšlienok – že 80 percent žien priťahuje 20 percent mužov – by ma prinútila posadiť sa a, úprimne povedané, prikývnuť,“ dodáva s tým, že pre dieťa takéto zjednodušené hľadanie vinníka svojej zmätenosti je ľahšou cestou.

Jack Thorne dostal od kolegu Grahama voľnú ruku pri treťom diele, ktorý diváci aj kritici považujú za najlepšiu časť filmu. Dej sa odohráva v jednej miestnosti a stojí na rozhovore Jamieho so psychologičkou, ktorá má vypracovať na chlapca posudok pre súd. Je to brilantný pokus o nazretie do Jamieho mysle, keď sa nesmelý chlapec túžiaci po prijatí dokáže za pár sekúnd zmeniť na agresívneho a hrôzu vyvolávajúceho mladého muža.

„Keď som to písal, bol som šokovaný, koľko z Jamieho mám v sebe. Jeho bolesť, jeho hnev; predstavuje moje stránky, ktoré som nechcel vidieť. Pochádza z dobrých pomerov ako ja, je to bystrý chlapec ako ja. Hlavný rozdiel medzi nami? On mal na čítanie v noci internet, zatiaľ čo ja som mal Terryho Pratchetta,“ dodáva Thorne.

Ochráni naše deti zákaz sociálnych sietí?

V Británii nedávno predložili návrh zákona o ochrane detí, ktorý pôvodne obsahoval zákaz telefónov na školách, ako aj zavedenie vekového obmedzenia používania sociálnych médií od 16 rokov. Do druhého čítania však prešla jeho zjemnená verzia, ktorá už nehovorí o priamych zákazoch, ale len o odporúčaniach.

Spoluautor seriálu Jack Thorne je z tohto postupu znechutený a tvrdí, že je zástancom absolútneho zákazu sociálnych sietí pre mladších ako 16 rokov. Ako nasledovaniahodný príklad uvádza Austráliu či Francúzsko a Nórsko, kde sú podobné obmedzenia už realitou.

„Môj syn má takmer deväť rokov. O dva roky ma bude prosiť o smartfón. V tom čase bude mať telefóny 60 – 70 percent jeho triedy. Poviem mu nie a izolujem ho?“ pýta sa Thorne.

Rodičia Jamieho v slzách rozmýšľajú, kde spravili pri Jamiem chybu. Foto: Netflix

„Na internete som videl, čo bude môcť vidieť aj on, a neviem, ako mu zabrániť, aby to videl. Môžem urobiť nejaké obmedzenia, ale nie som taký digitálne sofistikovaný, aby som ho vedel ochrániť. Viem, že som v rovnakej pozícii ako státisíce rodičov, ktorí sa obávajú týchto vecí,“ dodáva.

„Seriálom sme chceli vytvoriť príbeh, ktorý budú ľudia sledovať, ale aj položiť otázku, ktorá ich prinúti rozprávať sa o tom vo svojich obývačkách, v krčmách, v školách a možno aj v parlamente. Dúfam, že sa to podarilo,“ uzatvára Thorne.

Adolescence je seriál, ktorý v plnej nahote ukazuje, že sa takáto tragédia môže stať komukoľvek. Neponúka žiadne pohodlné skratky, ktoré nás učičíkajú, že nás sa to netýka. Jamie nie je dieťa z problémového prostredia, nie je to žiadny „rodený kriminálnik“ ani nepochádza z rodiny, v ktorej pozná len neprijatie a násilie.

Je to príbeh, ktorý pripomína, že dieťa sa môže „stratiť“, aj keď mu poskytujeme láskyplný domov a svoju starostlivosť. Ukazuje, že milovať nestačí. „Mali sme urobiť viac? Mali sme sa viac snažiť?“ pýtajú sa v závere seriálu nešťastní rodičia. Na túto dôležitú otázku seriál odpoveď nedáva. Vyrovnať sa s ňou je však životne dôležité a rodičia ju musia nájsť, kým nebude neskoro.