Čo sme spravili zo slovenskej ústavy Rukojemníci

Pri pohľade na súčasné slovenské spoločenské dianie už nejeden študent prvého ročníka na právnickej fakulte pozdvihne obočie. Ako vzdialené sú poučky od reality? Naša konštitúcia totiž v ostatnom čase vyzerá skôr ako účelný spôsob politického boja alebo nástenka, na ktorú sa píše, čo vám práve napadne, ale iba ak máte dostatočný počet kamarátov, ktorí vám to odsúhlasia.

O čom inom je súčasná ústavnoprávna diskusia, ak nie o vmanipulovaní časti politických oponentov medzi mlynské kamene a odpútaní pozornosti? Ústava ako základný zákon štátu tu hrá iba rolu rukojemníka. Čo na tom, že namiesto premyslených a prepracovaných ustanovení náš hierarchicky najvyššie postavený zákon zahltíme vágnymi pojmami.

Jediným rozdielom medzi ústavným a obyčajným zákonom tak je počet poslancov, ktorý potrebujete na to, aby ste svoju vôľu presadili.

Na tento problém sa dá pozrieť aj štatisticky.

Za posledných desať rokov bola Ústava SR novelizovaná desiatimi ústavnými zákonmi, teda priemerne raz za rok! Počas obdobia jej existencie je to vyše dvadsaťkrát. Len na porovnanie, Česi novelizovali svoju ústavu celkovo deviatimi predpismi, raz za posledných desať rokov.

Môžeme teda hovoriť o základoch právneho štátu na Slovensku? Základy sa predsa nemenia každý rok, to vedia nielen právnici, ale aj stavbári a všetci vlastníci akýchkoľvek stavieb...

Takýto prístup k právnemu poriadku má okrem estetickej či výkladovej roviny aj ďalšie negatívne aspekty. Odzrkadľuje totiž naše esenciálne mentálne nastavenie a neúctu voči akýmkoľvek spoločným hodnotám. Ústava má predstavovať penzum základných podmienok a pravidiel, na ktorých sa spoločnosť dokáže zhodnúť. Do nich sa zasahuje iba výnimočne, po veľkej odbornej diskusii a v prípadoch, ktoré si naozaj zaslúžia celospoločenskú pozornosť a zhodu.

U nás je momentálne prístup, žiaľ, úplne opačný. Namiesto snahy o hľadanie bodov, na ktorých je celospoločenská zhoda, sa politici snažia využiť príležitosť, aby do ústavy pretlačili často kontroverzné návrhy, ktoré už pri ich prijímaní vrážajú do spoločnosti ďalší klin.

Za vyše tridsať rokov existencie Slovenska tak politici chceli ústavu zmeniť skoro 200-krát. Zrejmá je pritom aj akcelerácia nárastu tohto trendu v ostatných rokoch. Kým za prvú dekádu existencie samostatného Slovenska šlo o 16 návrhov, v rozmedzí rokov 2013 – 2024 išlo až o 128 pokusov o „vylepšenie“ našej konštitúcie.

Keď si vezmeme, v akých podmienkach sa po rozpade socialistického zriadenia Ústava SR prijímala, je to dosť paradoxné. Potreba opravy nedokonalostí a záplat by azda bola očakávaná skôr v začiatkoch.

Osobitne stojí za zmienku fakt, že viaceré návrhy na zmenu chceli politici realizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto postup je sám osebe európskym (negatívnym) premiantom.

Názorne to však ilustruje nielen polarizáciu, v akej sa slovenská spoločnosť nachádza, ale aj mieru úcty a kultúry k právnemu prostrediu. Vo vzduchu preto visí otázka, či by popri premenovávaní podnikov a inštitúcií na „národné“ nebolo na škodu zvážiť aj zmenu prístupu k ochrane národných hodnôt.

Začať pri základnom zákone štátu sa javí ako dobrý nápad.