Sťahuje sa len zopár filmových hviezd Prečo je exodus vedcov a vysokovzdelaných ľudí z USA do EÚ nepravdepodobný

Minulý týždeň obehla svet správa, že francúzskemu vedcovi bol zamietnutý vstup do Spojených štátov po tom, ako mu počas kontroly v mobile našli správy kritizujúce Trumpa. Mnohí ľudia vnímali tento incident ako porušenie slobody prejavu, akademickej slobody a ako ďalší dôkaz, že Trumpova administratíva smeruje k autoritárstvu.

Aj keď je celý tento prípad komplikovanejší a súvisí aj s národnou bezpečnosťou, viacerí európski politici na čele s francúzskym ministrom pre vysokoškolské vzdelávanie a výskum Philippom Baptistom to využili na politické účely a začali vyzývať amerických vedcov, aby prišli do Európy za „slobodou výskumu“ a lepšími výskumnými podmienkami.

Denník Politico vydal článok, ktorý hovorí o príprave európskej stratégie na cielené prilákanie talentov zo Spojených štátov. Článok ako prvé príklady tejto snahy spomína vytváranie doktorandských pozícií na Vrije Universiteit Brussels či výskumných pozícií na Univerzite Aix-Marseille.     

Z týchto vyhlásení sa môže zdať, že sa v najbližšom čase chystá exodus vysokovzdelaných amerických občanov do Európy, pretože v USA už nemajú dostatočnú slobodu, príležitosti a financovanie pre svoj výskum. Táto predstava však odporuje ako teórii, tak aj historickým skúsenostiam a nie je ničím iným, iba komplikovanejším pokračovaním argumentu ľudí, ktorí hovoria o balení kufrov a úteku vzdelaných vždy, keď nevyhrá ich preferovaný kandidát.

Trumpove kroky je legitímne slobodne kritizovať, avšak EÚ má také štrukturálne problémy v lákaní talentu, že je iba malá pravdepodobnosť príchodu väčšieho počtu vysokovzdelaných ľudí spoza Atlantiku.

Pád Adamsa, návrat Cuoma?V New Yorku sa začína neobyčajne tvrdý súboj o kreslo primátora

Ján Cipár

Ľudia nemigrujú nutne do demokratických krajín

V posledných rokoch po celom svete časť voličov obrazne „balí kufre“, pretože nevyhral ich preferovaný kandidát. Najčastejšie v tejto súvislosti zaznieva argument, že ľudia odchádzajú v dôsledku vzďaľovania krajiny od ideálov demokracie, implicitne sa teda predpokladá, že smerujú z autoritárskejších krajín do tých, ktoré stelesňujú ideály liberálnej demokracie.

Toto však nie je nutne pravda a príkladov opačného vývoja je počas posledných rokov relatívne veľa. Asi najzaujímavejším historickým príkladom je Švajčiarsko, ktoré dlhodobo patrí k ekonomicky nesmierne vyspelým štátom, ktoré lákajú množstvo ľudí svojou vysokou životnou úrovňou. Túto povesť má dlhé desaťročia napriek tomu, že v otázkach rovnosti pohlaví patrilo v minulosti k najviac spiatočníckym štátom.

Väčšina Švajčiarska zaviedla právo voliť pre ženy až v 70. rokoch 20. storočia a kantón Appenzell Innerrhoden až v roku 1991, teda viac ako 70 rokov po väčšine európskych štátov. To však nebránilo ľuďom vrátane žien v tom, aby sa nesnažili v tejto krajine usadiť. 

Podobnými príkladmi sú v súčasnosti štáty ako Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia, v ktorých cudzinci nemajú politické práva, demokracia neexistuje a rovnosť pohlaví je oproti Európe na oveľa nižšej úrovni. Napriek tomu však do týchto krajín smerujú desiatky tisíc prisťahovalcov každý rok. Príchod prisťahovalcov je taký veľký, že občania UAE dnes tvoria iba 10 % populácie Dubaja, zvyšok sú cudzinci.

Denník New York Times nedávno priniesol článok, v ktorom práve na príklade štátov Perzského zálivu spochybňuje zaužívanú predstavu, že väčšina migrantov túži ísť na Západ a žiť primárne v liberálnej demokracii. Tento fenomén sa snaží vysvetliť hneď niekoľko teórií, avšak ich spoločným prvkom je fakt, že ľudia uprednostňujú ekonomický blahobyt a príležitosti pred väčšinou ostatných faktorov.

A to je práve dôvod, prečo masívny odchod ľudí z USA nebol pozorovateľný po prvom Trumpovom zvolení a teraz k nemu dochádza iba u filmových hviezd. USA jednoducho poskytujú svojím dlhodobým nastavením v porovnaní s EÚ oveľa väčšie príležitosti.

Pozadie Trumpovho druhého víťazstvaPrečo sledujeme začiatok konca progresivizmu v USA

Peter Horák-Hönig

USA poskytujú lepšie podmienky pre top talent  

Americké univerzity dlhodobo dominujú rebríčkom najlepších univerzít sveta. V rámci Times Higher Education Ranking 2024 je z prvých desiatich univerzít sedem zo Spojených štátov a zvyšné tri z Veľkej Británie. Podobné výsledky ukazujú aj ostatné globálne rebríčky, pričom z univerzít v rámci EÚ sa v prvej päťdesiatke vyskytuje iba zopár ako ETH Zurich či KU Leuven.

Dominancia amerických univerzít ako Harvard, Columbia či MIT je spôsobená viacerými faktormi. Základným je, že Spojené štáty vynakladajú v porovnaní s EÚ výrazne viac finančných zdrojov na vysokoškolské vzdelávanie. Kým USA v roku 2023 vynaložili na študenta 36-tisíc dolárov, krajiny EÚ v priemere iba 17 600 dolárov. Tieto masívne výdavky si Spojené štáty môžu dovoliť kombináciou školného, príspevkov od štátu, príspevkov od súkromných nadácií a komercializáciou patentov.

Práve posledné dva zdroje v EÚ takmer neexistujú. Americké univerzity dokážu veľmi efektívne premeniť výskum na komerčné účely a iba v roku 2022 získali na patentových licenciách viac ako 3,2 miliardy dolárov a vydali 15-tisíc nových patentov. Mnohé globálne giganty, ako je Google, vznikli práve v americkom univerzitnom prostredí a väčšina univerzít má vyškolených zamestnancov špecializujúcich sa na komercializáciu výskumu. Podľa správy OECD z roku 2020 získavajú európske univerzity 3- až 5-krát menej za patent v porovnaní s americkými univerzitami a EÚ stále čaká na vznik svojho prvého biliónového startupu (USA ich majú niekoľko).

Európa tak zaostáva za USA v transfere svojho výskumu do komerčného využitia, čo následne spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov na ďalší rozvoj. Fakt, že americké univerzity dlhodobo podporujú podnikavosť a následne z nej majú pravidelné príjmy, zároveň zmierňuje akékoľvek rozpočtové škrty, ktoré Trump urobí. Verejné financovanie totiž tvorí menej ako polovicu rozpočtov univerzít.

Vyššie finančné možnosti amerických univerzít sa, samozrejme, následne premietajú do väčších možností pre vedcov a profesorov, ktorí majú k dispozícii lepšie vybavené laboratóriá. Tomu pomáha aj fakt, že až 70 % výdavkov na výskum a rozvoj pokrýva v Spojených štátoch súkromný kapitál.

Sloboda slova v EurópeEÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov

Michal Lukáč

Európu ťahá dole vysoká regulácia

Okrem lepšej výskumnej infraštruktúry sú vedci a profesori v USA výrazne lepšie platení, majú predvídateľnejší kariérny postup a prístup k najnovšiemu výskumu. Zároveň majú oveľa väčšiu šancu podieľať sa na najinovatívnejšom a najnovšom výskume, ktorý je v EÚ brzdený prílišnou reguláciou. Ako napríklad ukazuje analýza ľavicového think-tanku Brookings, voľnejšia regulácia umelej inteligencie prispieva k rýchlejšiemu technologickému napredovaniu v USA.

EÚ pred niekoľkými mesiacmi predstavila AI Act, ktorý bol prvou komplexnou legislatívou na svete regulujúcou umelú inteligenciu. Keď však ide o samotný vývoj a investície do umelej inteligencie, EÚ ďaleko zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou. Jediná európska generatívna umelá inteligencia, francúzsky Mistral, už absolútne prehráva v súboji s čínskymi a americkými firmami. Ako ukázal v nedávnej analýze think-tank Bruegel, jedným z hlavných dôvodov európskeho zaostávania sú vysoké náklady spojené práve s reguláciou.

Navyše USA nedávno oznámili ďalšie masívne investície do infraštruktúry potrebnej pre umelú inteligenciu v hodnote 500 miliárd dolárov. Pokiaľ sa teda dnes niekto chce nachádzať v centre najnovšieho výskumu a vývoja umelej inteligencie, pôjde do USA.

Je len málo pravdepodobné, že študent, doktorand či profesor z Harvardu v niektorom z najinovatívnejších odvetví by všetky tieto príležitosti opustil v dôsledku Trumpovho zvolenia a išiel by na Univerzitu Aix-Marseille, ktorá síce je kvalitná, ale podobné príležitosti mu ani zďaleka nedokáže poskytnúť. 

Pokiaľ teda dôjde k odchodu z USA, bude to na univerzity v Cambridgei a Oxforde, ktoré poskytujú podobnú úroveň možností. Akýkoľvek masívnejší odchod bude motivovaný iba lepšími výskumnými a ekonomickými príležitosťami, nie obavou o demokraciu. Koniec koncov, jednou z krajín, ktoré dnes lákajú vyspelý výskumný talent, sú vyššie zmienené Spojené arabské emiráty.