Mojžiš a Javier Milei Hodnoty Izraela ako základ najväčšieho civilizačného úspechu, aký si možno predstaviť

O argentínskom prezidentovi Javierovi Mileiovi som písal už niekoľkokrát a niekoľkokrát bolo so mnou aj interview o ňom. Ako väčšina pozorovateľov, aj ja som sa sústredil na jeho hospodársku politiku, čo je pochopiteľné, keďže Milei sám seba často označuje za profesora ekonómie, ktorý sa náhodou stal prezidentom.

Málokto však veril, že jeho politika môže byť úspešná. Najzlovestnejšiu predpoveď vyslovilo viac ako sto ekonómov vrátane Thomasa Pikettyho, Josého Antonia Ocampa a Branka Milanovića, ktorí v široko medializovanom otvorenom liste predpovedali v prípade víťazstva Javiera Mileia chaos a spoločenský kolaps.

Počas nedávneho prejavu pred uruguajskou marketingovou asociáciou Asociación de Dirigentes de Marketing Javier Milei výborne zhrnul svoje ekonomické názory slovami:

„Hospodársky rast závisí od inštitúcií. Ústrednou osou sú inštitúcie, pretože práve ony formujú rámec a morálne základy spoločnosti. Keď teda spoločnosť prijíma hodnoty, ako je závisť, nenávisť, zášť, nerovnaké zaobchádzanie pred zákonom alebo dokonca vraždy, čo robí práve socializmus, vždy sa to nevyhnutne končí katastrofou, pretože to ide proti ľudskej prirodzenosti a proti tomu najlepšiemu, čo v nej je.“

Potom sa zameral na to, čo vedie k integrálnemu ľudskému rozvoju. Keď spoločnosť

„prijíma idey slobody, prosperuje, pretože liberalizmus znamená neobmedzenú úctu k životnému projektu iných, vychádzajúc zo zásady neútočenia a obrany práva na život, slobodu a majetok. A keď si osvojíte tieto hodnoty, môžete byť úspešní len vtedy, ak budete slúžiť blížnemu tovarom lepšej kvality alebo lepšej ceny. Tí, ktorí sú úspešní, sú v skutočnosti sociálnymi mecenášmi“.

Argentína je jednou z mála krajín, kde sa ešte pojem liberalizmus používa v jeho neskorumpovanom zmysle. Ďalšími takými krajinami sú Brazília a Guatemala.

Argentínsky prezident Javier Milei v DavoseNeomarxistom sa podarilo nakaziť uvažovanie západného sveta

Javier Milei

Milei sa tohto slova nechce zrieknuť a vo svojom nedávnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose ho opäť použil ako synonymum klasického liberalizmu. Milei sám seba definuje aj ako libertariána a anarchokapitalistu, pričom mu veľmi nezáleží na rozdieloch medzi nimi. Počas svojho posledného prejavu v Davose dokonca citoval Ayn Randovú.

Keď som v decembri minulého roku sprevádzal Dr. Arthura Laffera, významného ekonóma orientovaného na iniciatívy ovplyvňujúce ponukovú stránku trhu, mal som česť stretnúť sa s niektorými najvýznamnejšími osobnosťami Mileiovej vlády.

Počas našich rozhovorov mimo záznamu Mileiov tím zdôrazňoval význam nielen ekonomického, ale aj kultúrneho boja. Len jeden z vládnych predstaviteľov, vynikajúci ekonóm, opísal kultúrne nepokoje v Argentíne slovami z politickej ekonómie ako „myšlienku, že štát je nevyhnutný pri riešení všetkých životných problémov“.

Poďakovanie rabínovi

Milei však vo svojom prejave v Uruguaji zdôraznil aj význam hodnôt: „Súbor hodnôt, ktoré spoločnosť vyznáva, je základom. (...) Vždy uvažujem o zastávaní západných hodnôt, tých hodnôt, ktoré dosiahli najväčší civilizačný úspech, aký si možno predstaviť, a že práve základom týchto hodnôt je Izrael.“

Prekvapenie? Aj keď je Javier Milei pokrstený v Katolíckej cirkvi, má osobitný vzťah k judaizmu a Izraelu.

Prvýkrát som toto židovské prepojenie videl počas jeho inaugurácie na náboženskom obrade 10. decembra 2023. Predstavitelia abrahámovských tradícií predniesli „kázne“ v katedrále v Buenos Aires. Rímskokatolícky biskup predniesol dopredu napísaný príhovor, avšak rabín Shimon Axel Wahnish sa, naopak, prihovoril priamo srdcu a duchu Javiera Mileia: „Boh vo vás verí, pán prezident.“ Jeho slová Mileiom otriasli a nedokázal zadržať slzy. Slzy vnútornej radosti sprevádzali vedomie ťarchy nesmiernej zodpovednosti. Milei vymenoval rabína Wahnisha za svojho veľvyslanca v Izraeli.

Navyše po víťazstve v prezidentských voľbách Mileiova prvá návšteva viedla k hrobu rabína Menachema Schneersona (1902 – 1994) na židovskom cintoríne Montefiore v Springfield Gardens v newyorskom Queense. Milei nemá strach hovoriť s novinármi, ale pri tejto príležitosti radšej mlčal. Jeho sprievod opísal návštevu ako „prísne súkromnú“.

Liečba motorovou pílouAko sa Javierovi Mileimu darí naštartovať socialistickú Argentínu

Marian Kechlibar

Milei neskôr povedal, že jeho návšteva bola „poďakovaním“ rabínovi po tom, čo „ma Stvoriteľ postavil na túto pozíciu s maximálnou zodpovednosťou“, a že „dúfa, že ju úspešne zvládne“. Toto miesto navštívil Milei pred voľbami s cieľom prosiť o „múdrosť rozlíšiť dobro od zla, o odvahu, aby si vybral dobro, a miernosť, aby prijal vôľu Stvoriteľa“.

Pabla Kleinmana, správcu Hispánsko-židovskej nadácie v Španielsku, ktorý sa narodil v Argentíne, som sa opýtal, do akej miery bol rabín Schneerson významný. Odpovedal: „Schneerson z hnutia Chabad Ľubavič bol veľmi charizmatický rabín a posledný z hnutia Chabad, ktorý preformuloval cieľ celej skupiny so zámerom podporiť oživenie viery a priviesť sekulárnych Židov ‚späť‘ k náboženstvu. Môj otec išiel raz koncom osemdesiatych rokov na púť, aby sa s ním stretol v jeho sídle v Brooklyne, a bol veľmi hrdý, že mu mohol podať ruku. Potom začal náboženstvo praktizovať viac, začal nosiť modlitebné remienky a denne sa modlil ranné modlitby.“

A ešte dodal: „Chabadským stúpencom sa podarilo priviesť naspäť k praktizovaniu náboženstva tisíce Židov, ktorí boli prakticky len nominálni veriaci. Na rozdiel od typicky ortodoxných Židov (tých veľmi nábožných) majú veľmi otvorený postoj a sekulárnych ľudí, hippies či nepraktizujúcich ľudí prijímajú bez odsudzovania.“

Tak ako mnohé iné náboženské organizácie vrátane Katolíckej cirkvi, aj hnutie Chabad Ľubavič muselo čeliť obvineniam zo zneužívania v rámci svojej komunity; to však nič nemení na podstate tohto článku, ktorý sa snaží ukázať inú stránku prezidenta Mileia.

Chabad je skratka hebrejských slov Chochmah, Binah, Daas, čo znamená „múdrosť“, „porozumenie“ a „poznanie“. Hnutie kladie dôraz na intelektuálnu angažovanosť v židovskom učení a na uplatňovanie tohto učenia v každodennom živote. Milei je dôkazom globálneho dosahu Chabadu.

Novozvolený prezident ArgentínyJavier Milei chce zrušiť centrálnu banku, je proti potratom a nadáva Františkovi

Lukáš Krivošík

Leť, myšlienka slobody

Aj keď Javier Milei nie je konzervatívec v tradičnom zmysle slova, niektoré jeho postoje, ako napríklad podpora života od počatia až po smrť, neprijímanie rodovej ideológie a odmietanie kataklizmatických environmentálnych dogiem, sú podobné tým, ktoré obhajujú konzervatívci. Jeho pro-life názory mu vyniesli podporu mnohých katolíkov, ktorí predstavujú 60 percent argentínskeho obyvateľstva (pričom Židia tvoria menej ako jedno percento).

Uruguaj je niečo iné. Je to najsekulárnejšia krajina v regióne. Takže keď sa Milei vo väčšine svojho prejavu sústredil na Verdiho Nabucca a príbeh Mojžiša, svoje publikum prekvapil. Kongresman Pablo Viana, ktorý sa na podujatí zúčastnil, mu zatlieskal za odvahu použiť náboženské témy pred väčšinou sekulárnym publikom.

Milei ďalej podrobne vysvetlil príslušnú časť života Giuseppe Verdiho a to, ako sa tento hudobný skladateľ dostal k napísaniu opery Nabucco, čo je Mileiova obľúbená opera. Nabucco predstavuje „paralelu medzi babylonskou okupáciou Izraela a rakúsko-uhorskou okupáciou Talianska“.

Milei hovoril aj o tom, ako ho fascinuje postava hlavného rabína Zachariáša: „Jeho posolstvo je pôsobivé, pretože je to on, kto neustále ľuďom dohovára, aby sa nevzdávali. A on sa nevzdáva a nevzdáva a nevzdáva. Zachariášovo posolstvo je veľmi silné; žiada ľudí, aby pokračovali v boji, aby sloboda nejakým spôsobom prišla.“

Pokiaľ ide o hlavného hrdinu, podľa ktorého je celá opera nazvaná, „Nabucco upadá do akejsi herézy, keď požaduje, aby sa mu všetci klaňali, pretože bol nielen babylonským kráľom a kráľom Asýrčanov, ale bol aj bohom, potom ho však zasiahne blesk a zostane ležať na zemi“.

Po tom, ako ho ľud Izraela oslobodí, hebrejskí otroci spievajú Va Pensiero a na prvom premietaní, vysvetľuje Milei, si diváci „plne osvojili to, čo Va Pensiero prinášalo: a bola to nádej Talianov, že sa dokážu oslobodiť spod Rakúsko-Uhorska“.

My, ktorí sme tam boli, sme vedeli, že Milei považuje tento kultúrny klenot za pieseň oslobodenia, a to nie Židov alebo Talianov, ale Argentínčanov, z poroby štátu. Mileiovými slovami: „Je to história spojená so slobodou, (...) história ľudí, ktorí vydali najväčšie svedectvo boja za slobodu, najprenasledovanejšieho národa v dejinách, tých, ktorí dokázali vždy prežiť.“

Mnohí mocnári sa pokúšali „zničiť Izrael, a nepodarilo sa im to. Je to neuveriteľné, väčšia sila z neba je nemožná“.

Ryba zadarmo a Mojžišova výzva

Milei sa v poslednej časti prejavu v Uruguaji venoval Mojžišovi. Jeho príbeh ukazuje, aké ťažké je bojovať za slobodu. Keď faraón dovolil hebrejskému ľudu odísť, väčšina radšej zostala. Prečo?

„Uprednostňovali ryby zadarmo. Preto je na stene v Chicagu nádherná veta Miltona Friedmana, Žida poľského pôvodu, ktorá hovorí: ‚Nič také ako obed zadarmo neexistuje.‘

Obed zadarmo bol totiž ryba zadarmo a ryba zadarmo bola otroctvom v Egypte. Inými slovami, mali ste rybu zadarmo, ale výmenou za ňu ste stratili slobodu. To znamená, že nič nie je zadarmo.

Vždy keď štát povie, že vám niečo dá, berie vám slobodu. Preto som anarchokapitalista, pretože nenávidím štát. Štát je, koniec koncov, násilné zločinecké združenie, ktoré žije z nátlakového zdroja príjmov, ktorým sú dane. Čo je vlastne otroctvo? Stopercentná daň, ktorá sa veľmi nelíši od toho, čo je komunizmus.“

Mileia utešuje, že Mojžiša, ktorého považuje za najväčšieho osloboditeľa na svete, takisto často kritizovali: „Ak Mojžiš vstal skôr, hovorili, že sa háda so svojou ženou Seforou, ak vstal neskoro, hovorili, že nadáva, a ak vstal načas, hovorili, že vstal načas, lebo nemá čo robiť.“ Mileia často kritizujú za to, že neprijíma kritiku. Jeho odpoveď? „Keď ma kritizujú, jediné, o čo žiadam, je, aby to robili s pravdou a nie so lžami.“

Hovoril som s mnohými ľuďmi blízkymi argentínskym vládnym predstaviteľom, ktorí opisujú atmosféru v prezidentovej blízkosti, v ktorej „sú tí z iných strán považovaní za protivníkov a tí z jeho strany za nepriateľov“.

Alex ChafuenDobrý kresťan a zlý profesionál? Nezmysel

Ondrej Sočuvka

Mojžišovi nasledovníci pochybovali, že dokáže rozdeliť more. Mnohí pochybovali, že by sa Milei mohol rozlúčiť s významnými oblasťami štátu. Napriek tomu Milei od svojho zvolenia za prezidenta zrušil niektoré ministerstvá a znížil počet federálnych zamestnancov o 37-tisíc, čo je ekvivalent toho, ako keby prezident Trump znížil za jeden rok počet ľudí, ktorí sú platení federálnou vládou, o viac ako 250-tisíc.

Počas svojho prejavu v Uruguaji Milei vyzval aj na odvahu: „Ak prijmeme hodnoty kapitalizmu slobodného podnikania, budeme prosperovať a budeme môcť mať skvelú budúcnosť. (...) Ale pochopte tiež, že aj keby sa diali zázraky, stále tu bude skupina ľudí, ktorí ich zo strachu nebudú chcieť. Inými slovami, sloboda znamená aj akt odvahy a táto cesta nie je jednoduchá, pretože vás budú kritizovať a zrádzať. Ale najdôležitejšie v živote je aj napriek úderom, ktoré na vás dopadajú, ísť stále dopredu.“

A lídrom, ktorých by chcel inšpirovať, aby išli stále dopredu, odkázal: „Je oveľa lepšie plakať, pretože ste sa pokúsili a neuspeli, ako ľutovať, že ste sa ani nepokúsili.“

Pôvodný text: Moses and Javier Milei. Uverejnené v spolupráci s Acton Institute, preložila Daniela Richards.