Kam za operou a klasickou hudbou Ravelov Koncert pre ľavú ruku v Košiciach, Dvořákova Svatební košile v Bratislave

Ravelov Koncert pre ľavú ruku v Košiciach

Skladbu pre ľavú ruku napísal v prvej polovici dvadsiateho storočia celý rad hudobných skladateľov: Benjamin Britten, Paul Hindemith, Erich Korngold, Sergej Prokofiev, Franz Schmidt, Richard Strauss, Maurice Ravel a mnohí ďalší.

Spája ich meno objednávateľa – rakúskeho klaviristu Paula Wittgensteina, brata filozofa Ludwiga Wittgensteina a syna najbohatšieho európskeho oceliara Karla Wittgensteina, ktorý mal aj prezývku európsky Carnegie.

Na konci 19. storočia mal v rakúsko-uhorskej monarchii oceliarsky a železiarsky monopol. Založil nielen v Čechách množstvo podnikov, medzi nimi aj hutu Poldi Kladno, ktorú pomenoval podľa svojej manželky Leopoldíny, talentovanej klaviristky z pôvodne pražskej židovskej rodiny.

Súčasťou jeho podnikateľskej geniality bolo aj to, že vytušil príchod zlých čias v Európe na začiatku 20. storočia. V monarchii predal väčšinu svojich podnikateľských aktív, investície presunul do Ameriky, a tak ochránil rodinný majetok pred obrovskou infláciou i hroziacim znárodňovaním po vzniku národných štátov v strednej Európe po prvej svetovej vojne.

Paul Wittgenstein patrí k najvýznamnejším klaviristom prvej polovice 20. storočia. Bol žiakom slávneho poľského klaviristu a pedagóga Theodora Leschetizkého. O pravú ruku prišiel v prvej svetovej vojne. Je kuriozitou, že mu jeho pedagóg na poslednom stretnutí pred odchodom na front do Haliče dal balíček skladieb pre ľavú ruku, medzi nimi aj vlastnú skladbu Andante a Finale pre ľavú ruku.

Premiéra Ravelovho spektakulárneho diela v januári 1932 bola spojená hneď s dvomi umeleckými konfliktmi. Tým prvým bol spor Mauricea Ravela s Arthurom Toscaninim o správne tempo Bolera. Práve ponukou dirigovať svetovú premiéru Koncertu pre ľavú ruku s Viedenskými symfonikmi si chcel Ravel slávneho dirigenta udobriť. Maestro Toscanini však ponuku odmietol a za dirigentský pult sa tak postavil nemecký dirigent Robert Heger.

Druhým bol konflikt skladateľa Mauricea Ravela s objednávateľom a interpretom Paulom Wittgensteinom. Ten totiž partitúru čiastočne pozmenil, s čím skladateľ, samozrejme, nesúhlasil. K zmiereniu došlo až o rok neskôr, počas parížskej premiéry, ktorú skladateľ dirigoval a Paul Wittgenstein interpretoval od klavíra už bez vlastných úprav.

Koncert pre ľavú ruku si v Dome umenia v Košiciach vypočujeme vo štvrtok 29. januára o 19. h v podaní Štátnej filharmónie Košice pod vedením Tomáša Braunera s britským klaviristom Nicholasom McCarthym, ktorý sa narodil bez pravej ruky a je vôbec prvým jednorukým absolventom prestížnej Royal College of Music v Londýne v jej 130-ročnej histórii.

Bude to vskutku interesantný večer, ktorý budú rámcovať ďalšie dve francúzske kompozície: Suita z baletu Mauricea Ravela Moja matka hus (Ma mère l’Oye) a tri symfonické skice More (La Mer) Clauda Debussyho.

Dvořákova Svatební košile v Bratislave

Po siedmich rokoch uvádza Slovenská filharmónia opäť kantátu Svatební košile Antonína Dvořáka. Na dvojici koncertov vo štvrtok 29. januára a v piatok 30. januára o 19. h sa predstaví pod vedením českého dirigenta Petra Altrichtera. Účinkovať bude aj Slovenský filharmonický zbor pod vedením českej zbormajsterky Zuzany Kadlčíkovej, ako aj trojica sólistov: sopranistka Simona Houda-Šaturová, tenor Richard Samek a barytón Jiří Brückler.

Ponuku na skomponovanie svetského zborového diela pre sóla, zbor a orchester v dĺžke približne jednej hodiny, ktoré by sa mohlo uplatniť na niektorom veľkom festivale v Anglicku a ktoré by mohol skladateľ dirigovať, dostal Antonín Dvořák aj s dvojročným termínom dodania v roku 1883 od prestížneho londýnskeho vydavateľstva Novello. Stalo sa tak krátko po úspešnom uvedení jeho Stabat Mater v prestížnej londýnskej Royal Albert Hall s kapacitou osemtisíc návštevníkov.

Námet si zobral skladateľ z balady Svatební košile z expresívnej zbierky Kytice Karla Jaromíra Erbena. Antonín Dvořák skvele využil strhujúcu rytmiku Erbenových veršov, ktorú dramatickou hudbou ešte umocnil. Napriek hrôzostrašnosti príbehu hudba pôsobí na poslucháča pozitívne, priam extaticky.

Premiéra diela v Birminghame pod názvom The Spectre’s Bride (Duchova nevesta) bola obrovským úspechom. Uviedol ju štyristočlenný zbor a stopäťdesiatčlenný orchester a za dirigentským pultom bol sám skladateľ Antonín Dvořák. Miestne noviny dielo označili za najoriginálnejšiu a najvýznamnejšiu skladbu svojho druhu, aká bola dovtedy na birminghamských slávnostiach uvedená. 

Pamätným je tiež uvedenie diela na festivale Pražská hudobná jar v roku 1980, ktoré zaznamenala Československá televízia. V Smetanovej sále Obecného domu v Prahe vystúpila Česká filharmónia s dirigentom Wolfgangom Sawallischom, Pražským filharmonickým zborom, so slovenskou sopranistkou Gabrielou Beňačkovou a s Čechmi – tenorom Zdeňkom Jankovským a basom Richardom Novákom.

Audionahrávka tohto koncertu je prístupná na viacerých streamovacích platformách.

Novoročné koncerty v Žiline a v Bojniciach

Novoročné koncerty zaznejú tento rok ešte v Bojniciach a v Žiline. Do Bojníc prichádza po vystúpeniach v Poprade, Martine, Nitre a na domácom javisku Štátna opera Banská Bystrica. Na koncerte v piatok 23. januára o 18. h v Divadelnej sále Kultúrneho centra v Bojniciach zaznejú populárne árie, piesne a orchestrálne čísla v podaní Orchestra Štátnej opery a sólistov Patrície Malovec, Kataríny Procházkovej, Andreja Vancela, Šimona Svitoka a Zoltána Vongreya pod vedením dirigenta Jána Procházku.

V žilinskom Dome umenia Fatra bude mať dva novoročné koncerty aj súbor Triango, ktorý vystúpi vo štvrtok 29. januára a v piatok 30. januára o 19. h v zložení Peter Breiner, klavír, Boris Lenko, akordeón a Stanislav Palúch husle.

Najprv zaznejú skladby z ich spoločného projektu a zároveň CD Triango, kde sa nachádzajú skladby od Petra Breinera a skladateľov, akými sú Arturo Bernstein, Astor Piazzolla či Cole Porter, v úpravách Petra Breinera. Potom to budú Breinerove Slovenské tance, ktoré sú inšpirované slovenskými ľudovými piesňami.