Päť mesiacov po voľbách Rakúšania volili napravo a dnes za to získali ľavicovú vládu

Rakúšania 29. septembra 2024 volili svoju Národnú radu, nová vláda zložila prísahu dnes 3. marca o jedenástej hodine.

Dvadsiateho deviateho septembra prvýkrát zvíťazili protimigrační antisystémoví nacionalisti z FPÖ. Slobodní získali v 183-člennom parlamente 57 mandátov, stredopravá ľudová strana ÖVP 51, sociálni demokrati z SPÖ sa prepadli so 41 poslancami na tretie miesto. Dovčera vládnuci Zelení sa scvrkli na 16 mandátov, liberálni reformátori NEOS si mierne polepšili na 18 kresiel.

Z výsledku vyplývali iba dve realistické možnosti vládnutia: buď trojkoalícia z ÖVP, SPÖ a NEOS s prezývkou Zuckerl („cukrík), alebo pravicová „modro-čierna“ koalícia FPÖ a ÖVP. Prvý pokus o cukrík stroskotal 3. januára, pokus o sformovanie pravicovej vlády 12. februára.

Strašidlo Kickl

Víťaz volieb, radikálne populistický predseda Slobodných Herbert Kickl, demonštroval svoju neochotu urobiť ústupky, na ktoré sú ľudovci po tridsiatich ôsmich rokoch nepretržitého pôsobenia v spolkovej vláde zvyknutí.

Ako vážne myslel Kickl napríklad svoju orbánovskú líniu v zahraničnej a ukrajinskej politike, ukázala jeho reakcia na piatkovú „televíznu šou“ v Oválnej pracovni: nenašiel jediné slovo kritiky na to, ako Donald Trump a J. D. Vance verejne ponižovali ukrajinského prezidenta, ale pobavil sa, „ako samozvané elity EÚ lapajú po dychu, pretože americký prezident Trump hovorí so Zelenským na rovinu“.

Päť mesiacov, to je dlhá doba. Za ten čas sa niečo zmenilo: Slobodní v prieskumoch verejnej mienky vyrástli na 33 až 39 percent, ľudovci obetovali svojho predsedu a kancelára Karla Nehammera, ktorý pred voľbami aj po voľbách odmietol koalíciu s Kicklom, vymenili ho za takmer 65-ročného funkcionára tretieho radu Christiana Stockera – a stali sa čoraz skromnejšími.

Stocker nikdy nedostal od spolkového prezidenta poverenie na zostavenie vlády, koaličné rokovania č. 3 sa oficiálne ani neviedli, v skutočnosti sa však rokovalo deň a noc – a po pol mesiaci je Cukrík č. 2 na svete.

Znovuzosobášení koaliční partneri prevzali všetko, na čom sa pred Silvestrom už dohodli, a prevzali do veľkej miery šesťmiliardový konsolidačný balíček, na ktorom sa ľudovci (bleskurýchlo) dohodli s Kicklom.

Nemuseli začať od nuly. Spájalo ich strašidlo pred dverami – proruský Kickl.

Výsledkom je dosť neobyčajná vláda. Charakterizuje ju finálne sebaopustenie ľudovej strany, potenciálne sebaohrozenie liberálnych NEOS a prekvapivo cieľavedomá sebazáchrana sociálnych demokratov. 

Po stroskotaní rokovania o pravicovej koalíciiNacionalista opäť nebude rakúskym kancelárom a islamista znova vraždil

Martin Leidenfrost

NEOS a rakúsky Elon Musk

Začnime NEOS. Keďže sociologického základu pre takúto partaj na Slovensku niet, treba trošku vysvetliť, čo sú rakúski liberáli zač.

Je to strana postmoderných dekadentných mestských elít, ktorú pred trinástimi rokmi založil húževnatý politický kouč Matthias Strolz. Ten už nie je v politike, na dlhom pobyte v indickej Goe to prehnal s jogou, začal zverejňovať vizionárske, až vyšinuté statusy, päť dní pred voľbami vystúpil z vlastnej strany, a pritom láskavo požiadal svojich čerstvých exstraníkov, či by z neho neurobili ministra školstva.

V NEOS o tom vážne diskutovali, ale ministrom školstva sa napokon stal 34-ročný viceprimátor Viedne Christoph Wiederkehr – aj keď ten si ako viedenský minister školstva nevedel rady.

Wiederkehr už reprezentuje svoju stranu lepšie než aspoň autentický vášnivec Strolz: je salzburským plodom maďarsko-francúzskeho manželstva a rozpráva po nemecky tak spisovne, ako sa to v prírode nevyskytuje. Druhé ministerstvo pre liberálov – ministerstvo zahraničných vecí – prevzala predsedníčka Beate Meinlová-Reisingerová.

NEOS majú jadro ľudovej strany, iba v sociálno-etických otázkach sú progresívni, v zahraničnej politike eurofederalisti a v dôchodkovej otázke sú jediní nepopulisti. Inač sú verní predstavitelia veľkého kapitálu – úlohu sivej eminencie hrá u nich Hans Peter Haselsteiner, majiteľ stavebného koncernu Strabag.

Riziko pre NEOS spočíva v tom, že Cukrík im nedáva veľa pák na presadenie ich reformnej agendy. Svojich členov, ktorí včera s väčšinou 94 percent hlasovali za vstup do vlády, presvedčili prehľadným trikom: pre výrečného poslanca NEOS Seppa Schellhorna, vedúceho niektorých špičkových reštaurácií v Salzbursku, vytvorili rakúsku obdobu protibyrokratickej jednotky Elona Muska v americkej administratíve DOGE.

Z ukričaného krčmára Schellhorna sa tak stal „štátny tajomník pre dereguláciu“. Bizarnosť spočíva v tom, že nový úrad sa nachádza na ministerstve, v ktorom svoje deregulačné snahy vie uplatňovať najmenej – na zahraničí.

Sebaopustení ľudovci

O stratégii, s ktorou sa ľudovci živoriaci v prieskumoch na 20-percentnej úrovni chcú vyprofilovať v prvej vláde ľudovca Christiana Stockera, nevieme povedať nič – nič také ako stratégiu dávno nemajú.

Ľudovci sa dali vyzliecť donaha, sociálnym demokratom po dvadsiatich piatich rokoch vrátili mocensky kľúčové ministerstvo financií, odovzdali všetky „ideologické agendy“ ako médiá, kultúru, Európu, a keďže aj rezort spravodlivosti dali feministickej špičkovej sudkyni z SPÖ, koledujú si o pokračovanie súdnych procesov so svojimi kádrami ako s exkancelárom Sebastianom Kurzom.

Novým generálnym tajomníkom strany je 35-ročný homolobista Nico Marchetti. Najväčší životný sen tohto Viedenčana je, aby aj ľudovci mali pekne ozdobený kamión na dúhovom pochode.

Jediná priorita, ktorá sa dá z vládneho tímu ÖVP vyrozumieť, je opäť iba dogma, že kľúč od miešačky musia držať ľudovci zo spolkovej krajiny Dolné Rakúsko: kancelár Stocker je Dolnorakúšan, polovica ministrov ÖVP sú Dolnorakúšania, v úrade ministra vnútra pokračuje exemplárny lúzer, Dolnorakúšan Gerhard Karner, aj obrana zostala v rukách nominantky dolnorakúskeho zväzu poľnohospodárov.

Svetonázorovo beznádejne dezorientovaná strana sa čoraz viac spolieha na istotu dolnorakúskych ľudoveckých dynastií: kancelár Stocker je synom aj otcom politika ÖVP a aj nový koordinátor konzervatívnej časti vlády Alexander Pröll predstavuje už tretiu generáciu politického rodu – je prasynovcom legendárneho dolnorakúskeho exhajtmana Erwina Prölla a synom bývalého vicekancelára Josefa Prölla.

Dominancia netalentovaných Dolnorakúšanov bola slabým miestom už vo vláde Dolnorakúšana Karla Nehammera. ÖVP tými nomináciami vysiela signál, že je nepoučiteľná.

Marxistický rojko šéfom SPÖBeda rakúskym červeným, ktorí už neovládajú ani základy matematiky

Martin Leidenfrost

Prekvapenie od vodiča vysokozdvižného vozíka

Najväčšie prekvapenia pripravil čerstvý vicekancelár, marxistický nový predseda SPÖ Andreas Babler. Keďže svojou výrazne ľavicovou (a pritom promigračnou) líniou získal mizerný volebný výsledok, na jeseň sa v kresle držal iba horko-ťažko.

Po neúspechu možnej Kicklovej vlády prevládol dojem, že viedenskí socani, ktorí v SPÖ udávajú tón presne tak ako Dolnorakúšania v ÖVP, prevzali iniciatívu, znesvojprávnili Bablera a prinútili ho vstúpiť do vlády s kapitalistami z ÖVP a NEOS.

Tí hodili vinu za zlyhanie Cukríka č. 1 na Bablera, ktorý žiadal zavedenie dane na dedičstvo alebo aspoň vyššie zdanenie vysoko ziskových rakúskych bánk – a ešte mu vyčítali, že sa na rokovaniach správal „cholericky“.

Rátalo sa preto s tým, že Babler bude vicekancelárom bez naozajstného vplyvu. Ani v robotníckej strane, ktorá robotníkov dávno stratila, nebrali bývalého starostu malého dolnorakúskeho mestečka Traiskirchen vážne. Aj vlastní si uťahovali z toho, že Bablerova jediná kvalifikácia je vodičák na vysokozdvižný vozík. Verili, že Babler sa vo vláde obklopí ešte menej kvalifikovanými ľuďmi.

Ten však urobil presný opak. Na úrade vicekancelára vytvoril pre seba divoko rôznorodé ministerstvo, ktoré pod jednou strechou zjednocuje rôzne Bablerove srdcovky: napríklad médiá, kultúru, šport – a bývanie.

No a vodič vysokozdvižného vozíka vzal do svojho tímu iba jedného nominanta Viedenčanov a do svojich ministerstiev nominoval skúsených, rešpektovaných vysokoškolských odborníkov.

Rakúsku tak oddnes vládnu tvrdí, dospelí, vysoko inteligentní ľavičiari ako nový minister financií Markus Marterbauer – spolu s neschopákmi z ÖVP.

Takto to býva, keď kresťanskí demokrati stratia svoju identitu. Rakúšania 29. septembra volili zväčša pravicové alebo stredopravé subjekty. A vďaka geniálnym dolnorakúskym stratégom ako Karl Nehammer a Christian Stocker dnes dostali najľavicovejšiu vládu za posledné desaťročia.