Po stroskotaní rokovania o pravicovej koalícii Nacionalista opäť nebude rakúskym kancelárom a islamista znova vraždil

Víťaz rakúskych volieb z 29. septembra 2024, predseda pravicovo-nacionalistickej FPÖ Herbert Kickl v stredu vrátil rakúskemu prezidentovi mandát na zostavenie vlády.

V sobotu vraždil ďalší islamistický utečenec na juhu krajiny v hlavnom meste rakúskych fašiangov Villach: 23-ročný Sýrčan za bieleho dňa v centre mesta dobodal 14-ročného Rakúšana a vážne zranil päť mladých ľudí, kým ho nezastavil iný Sýrčan, 42-ročný kuriér jedla, tým, že páchateľa zrazil autom.

Keďže medzi oboma udalosťami uplynuli presne tri dni, na prvý pohľad súvisia iba na časovej osi. Pri bližšom pohľade však vedú ku kľúčovému rozhodnutiu rakúskej politiky, ktoré znie: kto kontroluje ministerstvo vnútra?

Migračná otázka

Teda úradu deväťmiliónovej krajiny, ktorý v rokoch 2015 – 2024 prijal 433 142 žiadostí o azyl (Ukrajinci do tejto štatistiky nie sú zahrnutí), ktorý v rokoch 2015 – 2023 udelil 75 016 mužom, 36 251 ženám a 82 386 maloletým osobám azyl alebo doplnkovú ochranu a ktorý dokázal iba zlomok odmietnutých žiadateľov deportovať. 

Ako vždy, najväčšie skupiny deportovaných z Rakúska aj v roku 2024 pochádzali z bezprostredného európskeho susedstva: 1 807 Slovákov, 864 Maďarov, 567 Rumunov. Sýrčan alebo Afganec, ktorý raz prekonal rakúsku hranicu, mal od čias utečeneckej krízy faktickú garanciu, že môže zostať.

Chlieb sa v päťtýždňových koaličných rokovaniach medzi Kicklovými Slobodnými (volebný výsledok: 29 percent) a Ľudovou stranou Rakúska ÖVP (26 percent) lámal na tom, kto nominuje budúceho ministra vnútra: zostavovateľ vlády Kickl, ktorý jeden a pol roka (v rokoch 2018 – 2019) už vnútru šéfoval a okrem obstarania peknučkej jazdeckej eskadry na skrášlenie viedenského pouličného života nedosiahol zhola nič? Alebo nominant Ľudovej strany, ktorá mala vnútro počas 22 z posledných 24 rokov a ktorá tam ukážkovo zlyhala?

Nacionalista Kickl zostavuje vláduŠesť rokov ho vylučovali, teraz z rakúskych ľudovcov sťahuje kožu zaživa

Martin Leidenfrost

Toto zlyhanie sa ukázalo v inak nadpriemerne veselom korutánskom Villachu, keď sa mladý sýrsky terorista rakúskemu štátu doslova smial do tváre: uznávaný azylant Ahmad G., ktorý mal legálne dovolený pobyt do roku 2028, bol po svojom vyčíňaní s výkrikmi Allahu Akbar pripravený na zastrelenie, túto láskavosť mu však hostiteľský štát neurobil.

Zjavne sotva zranený, pokojne sedel pri nohe historicky významného praniera („Villacher Pranger“), čakal na zatknutie rakúskou policajtkou, pokojne zdvihol ukazovák na pozdrav „tauhíd“, ktorý islamisti už roky používajú na znak odmietania demokracie ako neislamskej – a policajtke sa vysmial.

Mainstreamovým médiám tak odľahlo, že antisystémový nacionalista Kickl nebude kancelárom a že zatiaľ ani nehrozia predčasné voľby s ešte väčším ziskom Slobodných, že o Ahmadovi G. informujú iba minimálne: bezúhonný, ako vždy „nenápadný“ a „expresne rýchlo zradikalizovaný“ džihádista bol síce postrachom susedov a podľa jednej fámy zo susedstva sedel počas dlhšieho pobytu v Nemecku aj vo väznici, to však nie sú informácie z mienkotvorných novín. Verejnoprávny ORF prvé dni ani neinformoval o takej bazálnej veci, aký bol rok vstupu Ahmada G. do Rakúska.

Podľa bulvárneho denníka Kronenzeitung pricestoval na konci roku 2020, teda v časovej blízkosti islamistického útoku v centre Viedne so štyrmi mŕtvymi. Znamená to, že vraha s desaťcentimetrovou čepeľou uchýlila v Rakúsku terajšia vláda – koalícia zo zdanlivo protimigračných ľudovcov a promigračných Zelených, ktorá z dôvodu už teraz rekordne dlhých rokovaní o zostavovaní novej vlády stále úraduje.

Iba silácke slová ľudovcov

Villach nie je pre ľudovcov, ktorí sa v prieskumoch prepadli s 19 percentami na tretie miesto, dobré vysvedčenie: pod vedením mladého charizmatika Sebastiana Kurza s protimigračnou agendou síce voľby dvakrát vyhrali, v roku 2022 to však bol minister vnútra Gerhard Karner, ktorý nechal políciu počas 12 januárových dní najmä v obchodoch uskutočniť 480-tisíc kontrol očkovacích certifikátov a ktorý v tom istom roku prijal 112 245 žiadosti o azyl – viac ako počas neslávnej utečeneckej krízy. Rakúsko pod Karnerovým ministerským obdobím zažilo v rokoch 2022 aj 2023 po Cypre najväčší nával nelegálnych migrantov na obyvateľa spomedzi všetkých krajín Európskej únie.

Jeho protistratégia: silácky, ale do veľkej miery neúčinný populizmus. Karner ako jediný minister EÚ do posledného dňa blokoval vstup Rumunska a Bulharska do Schengenského priestoru, hoci cez tieto krajiny prišlo iba mizerné percento migrantov. Rok 2023 vyhlásil za „rok deportácií“, štatistiku s krajinami pôvodu deportovaných osôb však z neznámeho dôvodu neprezentoval.

Karner nesie politickú zodpovednosť za zlyhanie rakúskych úradov, ktoré iba vďaka informáciám od rozviedky USA mohli v poslednej chvíli zabrániť krviprelievaniu na viedenskom koncerte Taylor Swiftovej a ktoré si celý polrok nevšimli, že vtedy zatknutý nádejný terorista, 19-ročný Dolnorakúšan albánskeho pôvodu Beran A., často a dlho telefonoval s reálnym dolnorakúskym teroristom: s Hasanom E., ktorý spáchal Saudskou Arábiou utajený atentát v najvýznamnejšej svätyni islamu. V marci 2024 neďaleko mekkskej Kaaby pobodal 20-ročný nemecký Rakúšan s tureckými koreňmi päť ľudí nožom a niektorých z nich vážne zranil.

Teraz, keď mesto Villach zvažuje zrušenie Villacher Fasching, ktorý bol v niektorých rokoch najsledovanejšou televíznou reláciou celého roka, Karner opäť robí zo seba siláka: vo Villachu oznámil, že chce dať preveriť značnú časť v Rakúsku žijúcich občanov Sýrie a Afganistanu prostredníctvom „bezdôvodných hromadných kontrol“ (durch anlasslose Massenüberprüfungen).

Aby ste rozumeli: v Rakúsku v rokoch 2015 – 2023 žiadalo o azyl 109 271 Sýrčanov a 91 718 Afgancov. Časť z nich išla ďalej do Nemecka, väčšina stále žije v Rakúsku. Ako chce Karnerova polícia, ktorá si nevšimla telefonáty dvoch skutočných teroristov, vypátrať potenciálnych teroristov v stotisícovom dave?

A to sme ešte ani nespomenuli bizarný detail, že villachský privát, v ktorom Ahmad G. býval s inými utečencami, bol síce islamistický brloh plný vlajok Islamského štátu, ale vďaka právnej situácii, ktorú ľudovci a Zelení zanechali, domová prehliadka v tomto byte nie je bez konkrétneho podozrenia dovolená – takéto prehliadky sú povolené len v hromadných ubytovacích zariadeniach pre utečencov.

Slovom, bilancia ministra vnútra Gerharda Karnera – ku ktorému sú mainstreamové médiá nápadne šetrné – je taká hrôzostrašná, že iba ľudia, ktorí to s Rakúskom nemyslia dobre, by mohli zvážiť možnosť pokračovania takého politika v úrade. 

Prepojenie na Rusko u Slobodných

Problém rokovaní o skladaní stredopravej válady FPÖ a ÖVP spočíval v tom, že aj všetci prípadní nominanti prípadného kancelára Kickla na vnútre vyvolávali oprávnene obavy. Postoj už dávnejšie písal o tom, ako sa v medzitým už zrušenej rakúskej rozviedke BVT zahniezdila malá partia aktívnych a bývalých tajných, ktorí sú podozriví z dôverného kšeftovania s Kremľom. Rozsudky ešte nepadli, ale vie sa o kontaktoch týchto padlých agentov na minimálne jedného expolitika FPÖ.

Vnútorný konflikt v BVT, ktorú tradične riadili a ovládali prozápadní ľudia z ÖVP, vyhrotil vtedajší minister vnútra Kickl ešte viac tým, že v spolupráci s červenou špeciálnou prokuratúrou nechal v BVT uskutočniť mimoriadne chuligánsku raziu. V bezpečnostných kruhoch – ak sa v prípade neutrálnej a holubičej Rakúskej republiky vôbec o niečom takom dá hovoriť – sa preto obávali, že kľúčové západné rozviedky spoluprácu s rakúskymi úradmi obmedzia, ak tie sa dostanú pod vplyv neutrálnej až proruskej FPÖ.

V posledných hodinách pred stroskotaním sa rysoval kompromis, ktorý by umožnil Slobodným presadiť migračnú a azylovú politiku, pre ktorú (a pre nič iné) im Rakúšania dali relatívnu väčšinu, a ktorý by mohol aspoň trochu upokojiť európskych partnerov hrdej Europapartei ÖVP.

Kompromis podľa kuloárov spočíval v tom, že ľudovci dostanú aj časť európskych agend, ktoré sa v posledných rokoch nachádzali pod úradom kancelára, plus štátneho tajomníka v ministerstve vnútra, ktorý zodpovedá za tajné služby.

Znelo to ako celkom rozumné riešenie, no v stredu to už nemalo šancu. Príčina: dôvera bola už týždeň pred oficiálnym koncom rokovaní preč.

Rakúska rozviedka a jej megakauzySlávny rakúsky tajný Egisto O. robil pre Rusov

Martin Leidenfrost

Kickl nie je ako pohoďák Strache

Môžu za to obe strany: ľudovci sú pri moci 38 rokov bez prestávky a po mnohých skúsenostiach so slabými koaličnými partnermi začali veriť vo svoju bohorovnosť: bez ohľadu na volebný výsledok boli zvyknutí, že dostanú zhruba dve tretiny výkonnej moci, v najhoršom prípade aspoň financie a vnútro.

Kickl sa však v ničom nepodobá na pohoďáka, ktorý šéfoval Slobodným pred ním: pôžitkársky fajčiar HC Strache v roku 2017 obetoval polovicu svojho volebného programu iba za to, aby bol zrušený zákaz fajčenia v krčmách. Kancelárovi Kurzovi robil vzorne nekonfliktného vicekancelára.

Kickl nefajčí, nepije a nikdy v živote by nebol naletel „ruskej“ volavke na Ibize. Je jediným ministrom v histórii druhej Rakúskej republiky, ktorý bol priamo spolkovým prezidentom odvolaný z úradu.

Zelený politik Alexander van der Bellen to v roku 2019 spravil v tesnej spolupráci s ľudovcami, ktorí snívali o absolútnej moci. Kickl im to nezabudol. Syn korutánskeho baníka, ktorý sa v ekonomickej politike riadi skôr ľavicovými inštinktmi, ľudovcov autenticky nenávidí.

Bolo preto pozoruhodné, ako hladko šli rokovania počas prvých troch-štyroch týždňov. Ostrý rétor Kickl sa vedel krotiť. Konsolidačný balíček vo výške šiestich miliárd eur bol rekordne rýchlo na svete a dostal ihneď požehnanie Európskej komisie. Dnes už vieme, prečo začiatky pôsobili tak idylicky: Kickl a dočasný predseda ľudovcov Christian Stocker – obaja bez veľkých skúseností z koaličných rokovaní – počas celého januára nehovorili o rozdelení ministerstiev.

Prvým varovným výstrelom bolo, keď Kickl nečakane vytiahol požiadavku, pre ktorú na prelome rokov zlyhali vyjednávania o formovaní spoločnej vlády so sociálnymi demokratmi – špeciálne zdanenie nadmerného zisku rakúskych bánk.

Keďže banky v roku 2023 zarobili rekordných 14,1 miliárd eur, bol to pochopiteľný a populárny ťah. Šokoval však práve bizniskruhy v ÖVP, teda práve tých, ktorí v strane presadili odklon od línie, že nepôjdu nikdy s „radikálnym“ „jedom pre demokraciu“ Kicklom.

Financie aj vnútro pre Slobodných

Podobného faulu sa dopustil aj Stocker: verejne vyzval svojich vtedy ešte budúcich koaličných partnerov, že by sa mali presunúť do politického stredu.

Oheň bol na streche, keď sa ľudovci pred dvomi týždňami čisto informačne spýtali, ako si Slobodní predstavujú rozdelenie ministerstiev. Tí totiž vytiahli hotový zoznam. Na ňom zasvietili všetky rozhodujúce nástroje výkonu moci v modrej farbe: Európa, médiá, financie, pre nezaočkovaných straníkov ešte zdravotníctvo, no a, samozrejme – vnútro.

Ľudovci zbledli a stiahli sa na jedno krízové stretnutie za druhým. Na druhý deň Kickl porušil predsavzatie verejne nekomentovať rokovania a v dlhom, dômyselne vyargumentovanom statuse na Facebooku vysvetlil, prečo preňho vládnutie bez ministerstva financií a vnútra nemá zmysel.

Nasledovali tajnostkárske stretnutia predsedov dvoch strán s prezidentom, ktorý na otázku novinára na pravdepodobnosť dohody odpovedal iba: „Mh.“ Vrchol bizarnosti bol dosiahnutý, keď ľudovci tvrdili, že poslali Slobodným protinávrh na rozdelenie ministerstiev, tí však doručenie takého dokumentu popreli.

V piatok po prerušení vyjednávaní trvali rokovania 40 minút. Dôvere nepomohlo ani to, že niekto leakoval do médií celý zápis z doterajších koaličných rokovaní, v ktorom bolo veľa nevyriešených otázok nastavených na „červenú“. Papier, ktorý podľa Slobodných vypustili ľudovci, vyzeral na niekoľko zásadných nezhôd – napríklad pri otázke, či nová migračná politika Kicklovej „pevnosti Rakúsko“ môže ignorovať európske súdy.

Opäť ľudovci a sociálni demokrati

Práve ľudovci zanechali dojem, že už neveria v úspešné zloženie vlády, v žiadnom prípade však nechceli dostať čierneho Petra ako strana, ktorá dvakrát po sebe opustila rokovací stôl. Kickl ľudovcom napokon urobil tú láskavosť a prezidentovi vrátil poverenie.

Odvtedy je všetko po starom: bývalá veľká koalícia z ÖVP a SPÖ, ktorá disponuje iba najtesnejšou možnou väčšinou v rakúskom parlamente, predsa len opäť rokuje – aj keď neformálne – o tvorbe spoločnej vlády. Menšie parlamentné strany, liberálni NEOS a Zelení, avizujú podporu v parlamente.

Z villachského útoku sú všetci šokovaní, ale je málo pravdepodobné, že sa azylová politika zásadne zmení – ak nepríde zemetrasenie zo strany Nemecka.

Herbert Kickl, ktorý mohol byť prvým kancelárom FPÖ v rakúskej histórii, pôsobil po vrátení mandátu nezvyčajne veselo. Citoval hlavnú postavu starého zabudnutého detského seriálu Ružového pantera: „Heute ist nicht alle Tage; ich komm wieder, keine Frage.“ Autor analýzy nie je schopný preložiť túto rýmovačku do slovenčiny. Znamená asi toto: Nebojte sa, ja sa vrátim.