Prvých desať dní Trumpa II. Za prvých sto hodín urobil viac zmien než niektorí prezidenti za celé obdobie

Kedysi sa v americkej politike hovorilo „prvých sto dní“ – nový prezident chcel za prvých sto dní v úrade presadiť či navrhnúť niečo nové, prelomové, čo sa zapíše do dejín.

Donald Trump to povýšil na „prvých sto hodín“. Za prvých sto hodín urobil viac zmien než niektorí prezidenti za celé svoje obdobie. Vydal asi dvesto prezidentských dekrétov (exekutívnych príkazov). Nie rovnakej kvality; od dobrých až výborných cez problematické až po najskôr neústavné.

V každom prípade nás s ním čakajú zaujímavé štyri roky. Je na vládnutie pripravený oveľa lepšie, než bol v roku 2017. On a ľudia okolo neho chcú zásadne redefinovať vzťah federálnej vlády voči občanom a určiť ostrú hranicu medzi občanmi a nie občanmi.

Trumpove cláSlovensko by na ne doplatilo obzvlášť tvrdo, môže sa im EÚ ešte vyhnúť?

Kristína Votrubová

Rétorika

Začal „úradovať“ ešte pred vstupom do úradu. Na tlačovej konferencii oznámil, že chce Grónsko, Panamský prieplav – a na ich získanie prípadne použije i vojenskú silu – a neprekážala by mu Kanada ako 51. štát USA (ale proti tej vojenskú silu nepoužije, len ekonomickú: clá). 

Tie reči sú nediplomatické; nezískajú Trumpovi vo svete úctu, ale môžu mu zaistiť rešpekt: „... je to šialenec, musíme si dať naňho pozor, neprovokovať ho, pretože bohvie, čo urobí...“

Kanada sa nikdy nestane súčasťou USA (v prípade rozpadu by sa jej západné provincie k USA pripojiť mohli, ale ten rozpad teraz nie je pravdepodobný; separatistické hnutie v Quebecu je slabé), pretože kanadská identita už od roku 1776 je „nie sme USA! Sme a vždy sme boli lojálni voči Korune, nie ako tí rebeli na juh od nás“.

Trumpove reči o Grónsku a Panamskom prieplave hovoria nie o tom, čo urobí, ale o tom, čo urobiť môže. Sú namierené primárne proti Číne a v prípade Grónska aj proti Rusku a vysielajú im signál: nemajte žiadne plány, zámery či schémy na západnej pologuli. Teda zdôraznenie Monoroeovej doktríny.

Čínska firma má prenajaté prístavy v Panamskom prieplave a rada by hospodársky a s politickým vplyvom expandovala v Latinskej Amerike, Grónsko má zdroje minerálov a kovov, strategických surovín, o ktoré sa tiež zaujíma Čína; vody okolo neho budú dôležité pre lodnú prepravu z Atlantického do Tichého oceánu.

Ale všimnite si, Trumpove reči už priviedli Dánsko a európske krajiny k tomu, aby sa viac zaujímali o Grónsko a posilnili jeho obranu proti Rusku.

Dekréty zdravého rozumu

Po vstupe do úradu (20. január 2025) Trump svojimi dekrétmi plnil to, čo sľúbil v kampani. Odstúpenie od Parížskej dohody o ochrane klímy. Zelené programy na ochranu klímy ničia západnú ekonomiku, hlavne európsku, a pritom my nie sme najväčšími znečisťovateľmi na svete: je ním Čína a potom ďalšie krajiny tzv. Tretieho sveta (globálneho Juhu).

Odstúpenie od Parížskej dohody má rozviazať ruky americkej ekonomike; a s tým súvisí aj zrušenie obmedzení na ťažbu plynu či ďalších energetických surovín na americkom území. To povedie k ich nižšej cene na medzinárodných trhoch, čo je dobré aj pre Európu a zlé pre Rusko, pretože bude mať nižšie zisky (čo je vlastne dobre).

Návrat Donalda TrumpaSedem krokov, ktoré americký prezident podnikol vo svojom prvom týždni

Christian Heitmann

Deportácie ilegálnych imigrantov. Každá krajina (či únia krajín, napr. EÚ) má právo sa rozhodnúť, koľko legálnych imigrantov chce ročne prijať a z akých krajín. Nelegálnych imigrantov však všade má byť 0 (nula). V USA (s 330 až 340 miliónmi obyvateľov) ich je 11 až 15 miliónov (nikto nevie, koľko presne). Teraz nastávajú deportácie primárne tých, ktorí porušili zákon či sa dopustili násilia.

Ďalej: vyhlásenie stavu núdze na hranici s Mexikom. Zrušenie programov DEI (diverzita, férovosť, inklúzia), ktoré pri prijímaní do zamestnania zohľadňujú pohlavie, rasu, sexuálnu orientáciu, a ich nahradenie striktnou meritokraciou: rasa, pohlavie, orientácia nás nezaujímajú, len vaša kvalifikácia, schopnosti, skúsenosti.

Federálna vláda bude uznávať len dve pohlavia, mužské a ženské. Federálne peniaze nepôjdu na propagáciu genderovej ideológie. Skončí sa snaha federálnej vlády ovplyvňovať sociálne siete, aby blokovali tie „nesprávne“ názory.

Mnohé tieto postoje vyjadrujú zdravý rozum, súhlasí s nimi veľká väčšina Trumpových voličov a ich realizáciu v kampani sľúbil. Voľby majú dôsledky.

Progresivizmus to so svojou snahou o revolučnú transformáciu Ameriky a Západu prehnal a toto je prirodzená a normálna reakcia na ňu.

Dekréty problematické a zrejme neústavné

Potom dekrét problematický: označenie mexických drogových kartelov za teroristické organizácie. Tie kartely sú hnusné a zločinecké, sú to masoví vrahovia, ktorí to robia kvôli ziskom. Terorizmus je však zabíjaním civilistov s politickým cieľom.

No a konečne dekréty s najväčšiu pravdepodobnosťou neústavné. Trumpova snaha na 75 dní dekrétom pozastaviť platnosť Kongresom schváleného, prezidentom (Bidenom) podpísaného zákona, o ktorom Najvyšší súd (pomerom sudcov 9 : 0) rozhodol, že je ústavný. Zákon, ktorý požaduje, aby čínska aplikácia TikTok bola v USA vypnutá, ak nemá v USA nadpolovičného amerického vlastníka.

Prečo mala byť vypnutá? Z dôvodu národnej bezpečnosti, predstavuje bezpečnostné riziko: posiela všetky informácie do Číny a špehuje svojich používateľov. Prezident nemôže dekrétom pozastaviť platnosť platného zákona.

Alebo dekrét, podľa ktorého deti ilegálnych imigrantov narodené v USA nemajú nárok na americké občianstvo. Podľa americkej ústavy (14. dodatok) osoby narodené v USA a spadajúce pod ich jurisdikciu majú americké občianstvo. To sa vždy interpretovalo ako platné pre deti občanov USA i pre deti cudzincov, ale legálnych rezidentov v USA (s výnimkou detí diplomatov, tí majú diplomatickú imunitu a pod jurisdikciu USA nespadajú).

Ale čo deti ilegálnych imigrantov, ktorí na rozdiel od legálnych rezidentov nikdy v USA byť nemali? Z hľadiska ústavy je to nejasné; doteraz im občianstvo dávali, ale túto otázku musí rozhodnúť Najvyšší súd, ktorý môže požiadať Kongres, aby to zákonom rozhodol. Avšak prezident dekrétom, teda exekutívnym príkazom, nemôže – nemá právo – určovať význam jednotlivých článkov ústavy.

Toľko prvé Trumpove dekréty a na záver spomeniem ešte dve jeho rozhodnutia.

Andrej ŽiarovskýTrump možno ropou zlomí Putinovo Rusko, ako Reagan kedysi zlomil Sovietsky zväz

Lukáš Krivošík

Dve rozhodnutia

Trump rozhodol, že jeho bývalý bezpečnostný poradca John Bolton, ktorý bol a dodnes je voči Trumpovi veľmi kritický, a jeho bývalý riaditeľ CIA a následne minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý ho vo voľbách 2024 nepodporoval, nebudú mať policajnú ochranku.

Americké spravodajské služby vedia, že Irán po roku 2020 chcel a asi aj naďalej chce zabiť Boltona, Pompea a Trumpa. Preto aj keď už boli súkromnými osobami, mali štátnu policajnú ochranku, chránila ich bezpečnostná služba. Trump ju má, Bolton a Pompeo už nie.

To Trumpovo rozhodnutie im ju odobrať („... nech si ju platia sami zo svojho“) je malé, malicherné, pomstychtivé a ukazuje Trumpa v tom najhoršom svetle; toto sú tie jeho najhoršie stránky.

Trump naznačil, že zahraniční študenti, ktorí na amerických univerzitách hlásajú antisemitizmus a obťažujú amerických židovských študentov, narušujú výuku, budú deportovaní. Samozrejme, americkí študenti majú ústavné právo na neobmedzenú politickú slobodu prejavu, teda aj antisemitského (nie však na narušovanie vyučovania či bránenie druhým v ňom). Majú však to právo cudzí, zahraniční študenti? Nie, nie sú občania.

Ak teda chcú hlásať nenávisť voči Židom, môžu tak činiť vo svojich krajinách, ale nie nutne na amerických univerzitách. Tie mali oné vyučovanie narušujúce demonštrácie nepripustiť už dávno; keď to neurobili, začína to robiť Trump.

Takže zhrnutia prvých desiatich dní Trumpa II.: zoštíhlenie federálnej vlády, jej nerozlišovanie medzi občanmi na základe rasy, farby pleti, príslušnosti k menšinám alebo väčšine (občan ako občan) a ostré rozlišovanie medzi občanmi a nie občanmi.