Ruský plyn cez Turecko Politicky sa dá dohodnúť čokoľvek, problémom je kapacita „rúry“ v Čiernom mori a cez Balkán

Snaha Roberta Fica za každú cenu odoberať plyn z Ruska našla odozvu v Turecku. Počas oficiálnej Ficovej návštevy v Ankare sám turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan označil možnosť, že ruský plyn pre Slovensko potečie plynovodom Turkstream, za realizovateľnú.

„Keď Ukrajina prestala dodávať plyn na územie Slovenska, povedal som: ‚Zvážme túto potrebu Slovenska týkajúcu sa zemného plynu. Skúsme to vyriešiť.‘ Dúfame, že sa nám podarí učiniť krok vpred. Veríme, že sa to podarí,“ povedal po rokovaní turecký prezident na spoločnej tlačovej konferencii.

Podľa Ficových slov Erdoğan túto možnosť dokonca sám navrhol.

Na Slovensko by tento plyn prichádzal cez tranzitný bod Veľké Zlievce, ktorým sme cez Balážske Ďarmoty spojený s Maďarskom.

Aké sú teda reálne možnosti tejto cesty a dokázala by nahradiť odstavený tranzit cez Ukrajinu a otvoriť tak Gazpromu možnosť naplniť svoju časť zmluvy o dodávkach plynu na Slovensko?

Aj o to totiž ide. Nie je to len otázka zásobovania slovenských domácností, inštitúcií a priemyslu plynom, ale aj príjmov pre tento ruský plynárenský podnik, ktorý de facto vykonáva politiku Kremľa energetickými prostriedkami, a tieto príjmy slúžia aj na financovanie ruskej vojny proti Ukrajine.

Nie je to len otázka zásobovania Slovenska plynom, ale aj príjmov pre Gazprom, ktorý vykonáva politiku Kremľa energetickými prostriedkami, a tieto príjmy slúžia aj na financovanie ruskej vojny proti Ukrajine.

A to je aj hlavný dôvod, prečo Ukrajina odmietla predĺžiť zmluvu s Gazpromom o tranzite. Druhým dôvodom bolo, že Gazprom predĺženie podmieňoval tým, že sa Ukrajina vzdá finančných nárokov z vyhratej arbitráže.

Arbitrážne náklady by teoreticky mohli hroziť Gazpromu aj vo vzťahu k Slovensku, ak by nedodal dohodnutý objem plynu. Za súčasnej politickej reprezentácie u nás si však podanie takéhoto typu na arbitrážny súd len ťažko možno predstaviť, keďže konanie slovenskej vlády smeruje skôr k tomu, aby Gazprom mohol naďalej zarábať.

Keďže Robert Fico dôsledne utajuje obsah rokovaní, nevieme, či práve toto nebolo obsahom jeho stretnutia s ruským vodcom Putinom.

Môžu o tom svedčiť aj jeho slová z tlačovej besedy s Erdoğanom, že ak bude ruská strana prístupná riešeniu dodávok na Slovensko cez Turkstream, je táto možnosť reálna.

Toľko k politickej rovine.

Z hľadiska technického a obchodného majú možné dodávky ruského plynu cez Turkstream komplikácie iného charakteru.

Do 31. decembra 2024 bola hlavným vstupným bodom ruského zemného plynu stanica vo Veľkých Kapušanoch. Objemovo násobne menším stanica vo Veľkých Zlievcach.

(Pravda, ruský plyn sa k nám mohol dostať aj zo západu z LNG terminálov v Nemecku, ale tomu sa v tejto chvíli nebudeme venovať.)

Balkánske križovatky

Po ukončení tranzitu cez Ukrajinu sa tak jedinou možnou potrubnou cestou stala južná trasa, ktorá sa začína v Rusku pri Čiernom mori, pokračuje plynovodom Turkstream po morskom dne, ústi v Turecku, kde sa napája na plynovod Balkan Stream, nazývaný aj Turkstream 2, cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko sa dostáva až k nám. Táto „rúra“ pokračuje až do rakúskeho Baumgartenu.

Turkstream je dvojrúrový plynovod, ktorého oficiálna kapacita je 31,5 miliardy kubických metrov (bcm) za rok. Jedna „rúra“ slúži pre potreby Turecka, druhá pokračuje do Bulharska. Na tú sa napájajú aj „rúry“, ktoré do Európy privážajú plyn z gréckych LNG terminálov.

Kapacita Balkan Streamu podľa oficiálnych údajov je 16 bcm (bulharsko-srbské hranice prekračuje v dvoch bodoch). A to z hľadiska dostatočného zásobovania Slovenska touto cestou predstavuje problém. Podľa verejne dostupných informácií je ročná spotreba krajín na trase South Streamu takáto: Bulharsko zhruba 3 bcm, Srbsko podobne okolo 3 bcm a Maďarsko približne 8 bcm. Navyše časť plynu odbočkami mieri aj do Severného Macedónska a Bosny a Hercegoviny.

To je spolu minimálne 14 bcm a z celkovej kapacity tak pre Slovensko zostávajú nanajvýš necelé 2 bcm. (Rakúsko, resp. OMV už ruský plyn neodoberá.)

Na to, aby sa naplnil Erdoğanov prísľub, by sa teda musela navýšiť kapacita Balkan Streamu. Mimochodom, tento plynovod de facto zodpovedá trase plánovaného plynovodu South Stream, ktorého výstavba bola zastavená v roku 2014. Zastavený bol aj projekt Eastring, ktorý takisto mal plynom zásobovať juhovýchodnú Európu a kapacitne mohol prepojeniami dostávať plyn aj k nám.

Podľa našich informácií z plynárenského prostredia je možné plynovodom transportovať plyn aj nad úroveň štandardnej kapacity, ide však len o krátkodobé riešenie.

Druhým možným riešením sú silnejšie kompresory na tzv. prečerpávacích staniciach, ktoré sa po trase plynovodu nachádzajú a slúžia práve na to, aby plyn v „rúre“ ďalej poháňali.

Takéto silné kompresory máme napríklad vo Veľkých Kapušanoch a svojho času umožnili napríklad to, aby sme reverzným tokom posielali plyn Ukrajine. Prepravený objem sa pohyboval okolo 15 bcm.

Takáto úprava na silnejšie kompresory by bola možná aj na stanici Veľké Zlievce. To by však neriešilo problém, pretože táto stanica problémom nie je. Problémom je už kapacita Turkstreamu.

Problémom pre nás nie je kapacita vo Veľkých Zlievcach, problémom je kapacita Turkstreamu a jeho pokračovania cez Balkán.

Ak by Erdoğan chcel svoj prísľub naplniť, mohol by to teoreticky riešiť tak, že by časť plynu, ktorý smeruje Turkstreamom pre Turecko, presmeroval na sever do strednej Európy, plyn z Ruska získal inými trasami či spôsobmi (napríklad cez terminály LNG) a rôznymi účtovnými operáciami by sa to medzi Ruskom, Tureckom a Slovenskom finančne vyrovnalo.

V tejto chvíli však ide len o teoretickú špekuláciu, pretože jediné, čo k dispozícii máme, sú ústne prísľuby z tlačovej konferencie a takáto zložitá operácia by si vyžadovala aj rozsiahlu písomnú zmluvu.

Okrem trasy pokračujúcej z Bulharska cez Srbsko je k dispozícii aj trasa cez Rumunsko do Maďarska, ale aj na Ukrajinu. (Ňou Gazprom dodával plyn do Moldavska, čo je však takisto v súčasnosti pozastavené.)

Rumunské prepojenia majú vyššiu kapacitu, a tak by sa teoreticky mohol tento plyn dostať k nám aj touto cestou – pokračovaním na Ukrajinu a cez „tradičný“ bod Veľké Kapušany až na Slovensko.

Ukrajina však tranzitovať ruský plyn nechce. To by sa teoreticky dalo vyriešiť tak, že tento plyn prichádzajúci na Ukrajinu by už nebol vo vlastníctve Gazpromu. Rôznymi zápočtami by sa mohol stať vlastníctvom inej spoločnosti, resp. by ho SPP kúpila ešte pred vstupom na Ukrajinu. Táto možnosť však padla aj v prípade nedávno zastaveného tranzitu klasickou trasou, preto je málo pravdepodobné, že by sa realizovala v prípade „obchádzkovej“ trasy cez Turkstream a Balkán.

Hoci cesta cez Srbsko je kapacitne menej výhodná, je (nateraz) bez týchto zmluvných komplikácií a je aj lacnejšia. Tranzit cez Rumunsko by totiž plyn ešte viac predražil.

Rumunsko sa totiž aktuálne viac sústreďuje na rozvoj vlastnej ťažby a jeho podmorské náleziská majú podľa optimistických výhľadov zásobu vyťažiteľného plynu až 200 bcm. Ťažba na ložisku Neptun Deep sa má naplno rozbehnúť v roku 2027 a časť dodávok si už zakontrahovalo Nemecko.

Rozbehnutím vlastnej ťažby by sa Rumunsko mohlo stať načas najväčším dodávateľom plynu pre Európu. Nie je to však bez rizík, stále hrozia diverzné akcie Ruska, podobne ako sa to stalo s ukrajinskými plynovými vrtmi ešte po anexii Krymu v roku 2014.

Plynovody sa počnúc Tureckom a Gréckom po Bulharsko a Rumunsko vzájomne takpovediac prepletajú, hoci ide, samozrejme, o veľmi zjednodušujúci opis skutočnosti. Viac povie mapa samotných plynovodov:

Zdroj: ENTSOG.eu

Prepraviť plyn z Turecka až k nám by teda bolo možné viacerými cestami. Samozrejme, obyčajný pohľad na mapu nestačí a vždy treba brať do úvahy kapacity jednotlivých „rúr“, existujúce zmluvy o dodávkach a preprave, množstvo objednaných kapacít, a teda aj množstvo tých voľných.

Ak by Turecko časť svojho plynu z Turstreamu odklonilo k nám, mohlo by po trojdohode s Ruskom a so Slovenskom získať viac plynu cez plynovod Blue Stream, ktorý takisto vedie po dne Čierneho mora.

Na trase však existuje ešte minimálne jeden problém. Bulharsko už od jesene 2024 varuje, že v krajnom prípade môže pozastaviť tranzit ruského plynu cez svoje územie, ak Gazprom za prepravu nezaplatí, čím by od tohto zdroja odstrihlo väčšinu Balkánu, ale aj Maďarsko a následne Slovensko.

Bulharsko si je totiž dobre vedomé svojej súčasnej pozície. Je fakticky jedinou krajinou, cez ktorú sa ruský plyn ešte potrubím dostáva do EÚ. A o tejto svojej pozícii vedelo už na jeseň, keďže všetci v Európe boli oboznámení a takpovediac zmierení s tým, že zmluva o tranzite medzi Ukrajinou a Gazpromom predĺžená po Novom roku nebude. „Netušil“ to len Robert Fico, ktorý pred Vianocami spustil predstierané rozhorčenie a začal otvorene brojiť proti Ukrajine.

Zastavenie plynuFico dávno vedel, že Ukrajina zmluvu s Ruskom nepredĺži, jeho rozhorčenie je len politické divadlo

Erik Potocký

Príbeh zastavenia tranzitu plynuAko sa Robert Fico v ukrajinských očiach zmenil z pragmatika na nepriateľa

Jozef Majchrák

A napokon je tu ešte jedno riziko. Ukrajina sa môže pokúsiť prerušiť plynovodné spojenie Ruska s Európou aj cez Čierne more. Riziko však z toho plynie aj pre ňu samu. Kým sabotáž oboch Nord Streamov v Baltskom mori bola z politického hľadiska pre Ukrajinu bezpečnou operáciou, podobný krok v Čiernom mori môže viesť k otvorenej roztržke s Tureckom, ktoré aj napriek väčšej afinite k Rusku zostáva v samotnom konflikte neutrálne a snaží sa pôsobiť ako otvorený komunikačný kanál medzi Kyjevom a Moskvou.

Koľko potrebujeme a koľko dostaneme

Keď hovoríme o prítoku plynu z Ruska cez Turkstream, je dobré povedať si aj to, koľko plynu vlastne tadiaľ môžeme získať a aký podiel našej spotreby to môže pokryť.

Ako sme uviedli vyššie, pri kapacite Turkstreamu a jeho pokračovania Balkan Streamu môžeme rátať s objemom dodávky maximálne necelé 2 bcm.

Pritom kapacitu vstupného bodu Veľké Zlievce už slovenská tranzitná spoločnosť Eustream navýšila. Oznámila to už v októbri minulého roka a opäť potvrdila v polovici januára s tým, že od apríla bude toto dočasné navýšenie kapacity trvalým.

Ročná spotreba Slovenska bola podľa údajov SPP Distribúcia na úrovni 47 263 GWh. SPP Distribúcia spotrebu uvádza v tejto jednotke, na porovnanie kapacít a tokov tento objem prepočítame na kubické metre.

V priemere sa používa prepočet 10 800 kWh na kubický meter. V jednotlivých dňoch sa toto číslo líši a závisí od viacerých faktorov, napríklad od zloženia plynu. Denné hodnoty prepočtu takisto zverejňuje SPP Distribúcia.

Orientačným prepočtom priemernej hodnoty tak dostaneme približne 4,376 bcm plynu.

Samozrejme, spotreba sa v priebehu roka mení. Najvyššia je počas vykurovacej sezóny, keď najväčšiu časť tvorí spotreba domácností a teplární. Ako ukazuje nasledujúci graf, priebeh spotreby počas roka je medziročne prakticky totožný, hoci vidíme, že za ostatné roky spotreba mierne klesá.

Podľa údajov, ktoré online zverejňuje spoločnosť Eustream, vo štvrtok 23. januára pritieklo na Slovensko cez Veľké Zlievce 92,977 GWh plynu. To je približným prepočtom 8,6 milióna kubických metrov.

Ak by takýto prítok bol približne rovnaký každý deň v roku, bolo by to necelých 3,15 bcm, čo by teoreticky pokrylo okolo 70 percent našej ročnej spotreby.

Zdroj: Eustream, a. s.

Tu však treba povedať, že aktuálne dodávky nie sú kapacitným maximom. Napríklad v polovici decembra minulého roka sa dostali aj nad 100 GWh. To je zhruba na úrovni existujúcej technickej kapacity.

Zdroj: Eustream, a. s.

Ideálne množstvo, ktoré by sme mali denne dostávať na pokrývanie dennej spotreby 21 až 22 miliónov kubíkov spolu s čerpaním zásobníkov, by bolo okolo 13 až 14 miliónov kubíkov.

Podľa údajov aktualizovaných pre stredu 22. januára, ktoré uvádzajú stav zásob plynu v celej Európe, sú momentálne slovenské zásobníky pri očakávanej ročnej spotrebe viac ako 48 TWh naplnené na zhruba 63 a pol percenta a v zásobníkoch máme viac ako 23,5 TWh plynu, čo pokryje takmer polovicu našej ročnej spotreby.

To, že spotrebu kryjeme momentálne čerpaním zásob, ukazuje aj trend ich vývoja, keď uvádza pokles o 0,63 percenta oproti predchádzajúcemu dňu. Objemovo sme v stredu vyčerpali zo zásobníkov 259,3 GWh, no časť prúdiaceho plynu u nás smeruje aj späť do zásobníkov, konkrétne pre uvádzaný deň 24,7 GWh.

Z hľadiska aktuálnej vykurovacej sezóny by už problém so zásobovaním odberateľov nastať nemal. Úlohou všetkých zainteresovaných je preto najmä to, aby pred tou budúcou boli zásobníky naplnené na maximálnu možnú mieru. Tu sa nateraz musíme spoľahnúť na deklarácie SPP, ktorý opakovane uisťuje, že má uzavreté zmluvy so širokým spektrom rôznych dodávateľov a na ďalších zmluvách pracuje.

Samozrejme, otázkou aj naďalej zostane cena. Tá však len málo závisí od toho, čo na poli obchodu s plynom podnikne Slovensko. Aj zastavenie tranzitu cez Ukrajinu na Slovensko (a ďalej) spôsobilo v dňoch okolo prelomu rokov na trhu len malý cenový výkyv, aj vzhľadom na to, že táto trasa bola už pred zastavením z hľadiska celoeurópskej spotreby marginálna.