Utajená správa SIS Fico straší opozíciu aj vlastných, aby si udržal moc

Keby to nebolo smutné, bolo by to smiešne. V skutočnosti je to však hlavne nebezpečné. Na Slovensku sa vraj chystá štátny prevrat – v réžii mimovládok, spriaznených médií a s podporou zahraničia.

Aspoň to tvrdí premiér Robert Fico, odvolávajúc sa na utajenú správu SIS. Dajme teraz bokom vierohodnosť informácií tajnej služby, ktoré nikdy neboli – možno s výnimkou akcie Gorila – na vysokej úrovni.

Spravidla išlo o znôšku klebiet, poloprávd a fabulácií, ktoré boli na smiech – a nedali sa využiť ani pri vyšetrovaní podozrení z trestnej činnosti. Slúžili len na diskreditáciu ľudí nepohodlných vládnej moci.

Buď išlo o politickú opozíciu za Mečiara, „skupinku“, ktorá údajne škodila Dzurindovej SDKÚ, alebo o čurillovcov, ktorí chceli pretrhnúť puto medzi politikmi, oligarchami a mafiou v ére Smeru.     

Majdan

Tentoraz je nepriateľom každý, kto si dovolí nesúhlasiť so zavlečením krajiny na Východ. Počnúc organizátormi rôznych protestov až po tisícky bežných ľudí, ktorí mrznú na námestiach ako po Kuciakovej vražde.

Stačil jeden mail ako „korunný dôkaz“, že tretí sektor vraj pripravuje okupáciu vládnych budov. Plus blokádu dopravy, generálny štrajk a pád koalície ako dôsledok „občianskej neposlušnosti“.

Čo na tom, že išlo o nezáväznú pracovnú verziu scenára, ktorý vypracovala umelá inteligencia. Ak by sa aj zrealizoval – nenásilne a v súlade so zákonom –, išlo by o demokratické vyjadrenie názoru.  

Ibaže niekto chce z legitímnych nástrojov občianskeho odporu za každú cenu vyrobiť majdan. Možno aj umelo vyvolanou provokáciou, ktorá by mohla viesť k ozbrojenému stretu polície s demonštrantmi.

Silácke reči?

Nebolo by na tom nič nové ani inovatívne. K podobným praktikám sa uchyľujú autoritárske režimy po celom svete, aby si upevnili moc. 

Pripusťme, že ide o krajnú možnosť, ku ktorej na Slovensku – napriek obavám pesimistov – nikdy nedôjde. Že sú to len silácke reči, ktoré majú eliminovať opozíciu a zastrašiť občianskych aktivistov.

To znamená, že v skutočnosti to Fico s represiou nemyslí až tak vážne, ako to vyzerá na prvý pohľad. O čo mu potom ide? O spacifikovanie nespokojných huliakovcov a migaľovcov?

Možno áno, koalícia totiž prechádza krízou, ktorá môže vyústiť až do predčasných volieb. Pripúšťa ich aj samotný Fico, hoci nie je vylúčené, že ide skôr o jednu z foriem nátlaku na vlastných.

Eštokova fraška

Čokoľvek je však v pozadí, Ficov komunikačný štýl, hrozby a zdvihnutý prst – lemovaný bludmi, preludmi a fantazmagóriami SIS –, je ďaleko za hranicou bežnej politickej prevádzky.

Nehovoriac o tom, že počas Matovičovej vlády ako opozičný politik sám vyzýval na „majdan“. Slovami aj skutkami: ak by vtedy polícia rozprášila proticovidové protesty, ani by sa tomu nemohol čudovať.

Do prasknutia napnuté svaly však razom prasknú, keď pribehne premiérovi na pomoc minister vnútra. Matúš Šutaj Eštok, ktorý visí Ficovi na perách, totiž spravil z celej akcie tragikomédiu až frašku.

Šéf Hlasu totiž našiel paralelu slovenského „puču“ s Gruzínskom – a spojil ho s bombovými vyhrážkami na školách, atentátom na premiéra aj kybernetickým útokom na kataster. Už chýbajú len dlažobné kocky ukryté a „odhalené“ neďaleko úradu vlády.