Slovenská filharmónia sa opäť predstaví pod vedením jedného z našich najlepších dirigentov Petra Valentoviča. Pred rokom naštudoval s filharmonikmi operetné gala, ktoré uviedli na Silvester a Nový rok, vo štvrtok 23. januára o 19. h to bude program diel troch velikánov 20. storočia.
Zaznejú impresionistická Kubánska predohra Georgea Gershwina v rytme rumby, Symfonické tance z West Side Story Leonarda Bernsteina s tanečnými rytmami a jazzovými synkopami a výber zo štyroch suít z podmanivého a expresívneho baletu Spartakus Arama Chačaturiana.
Peter Valentovič je už piatu sezónu šéfdirigentom v Národnom divadle Košice. Za hudobné naštudovanie opery Richarda Wagnera Tannhäuser získal v roku 2024 Divadelnú dosku v kategórii Mimoriadny počin v hudobnom divadle. Vrelo môžem odporúčať jeho košické hudobné naštudovania opier Krútňava Eugena Suchoňa či Anna Bolena a Roberto Devereux Gaetana Donizettiho.
Peter Valentovič študoval na Konzervatóriu v Bratislave a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, kde získal aj štipendium za najlepšie umiestnenie na prijímacích pohovoroch v odbore orchestrálne dirigovanie. Vzdelanie si rozšíril u špecialistu na súčasnú hudbu Zsolta Nagya na prestížnom parížskom Conservatoire national supérieur de musique et de danse.
Ako klavirista účinkoval s Radio-Symphonieorchester Wien, s ktorým koncertoval aj na prestížnych podujatiach ako Salzburger Festspiele, Wien Modern či Wiener Festwochen. Významnou je jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou, s ktorou precestoval takmer celý svet a účinkoval na najprestížnejších pódiách.
Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v opere v Kapskom Meste, hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi Franzovi Welserovi-Möstovi.
Peter Valentovič je skvelý dirigent, zbormajster i klavirista, je nesmierne muzikálny, jeho naštudovania sú vždy precízne a jeho práca s orchestrom a zborom minuciózna. Má zmysel tak pre detail, ako aj dôslednú predstavu o celkovom vyznení diela.
Navštíviť koncert alebo operné predstavenie v jeho hudobnom naštudovaní je pre mňa vždy hudobný zážitok.
Deviata symfónia Ludwiga van Beethovena oslávila v minulom roku 200. výročie svojej premiéry. Výnimočné dielo geniálneho skladateľa prvýkrát zaznelo 7. mája 1824 v Cisárskom a kráľovskom viedenskom dvornom divadle na Kärnterstrasse. Po stavbe nového divadla, dnešnej Viedenskej štátnej opery, len pár metrov ďalej bolo asanované. Na jeho mieste dnes stojí nemenej známy Hotel Sacher.
Premiéra diela si vyžadovala dvakrát väčší orchester, aký bol v tom čase bežne používaný. Preto spojili svoje sily dvorný operný orchester, orchester Spoločnosti priateľov hudby (Gesellschaft der Musikfreunde Wien) a vybratí amatérski hráči.
Keďže sám skladateľ bol už v tom čase úplne hluchý, premiéry sa ujal Michael Umlauf, kapelmajster orchestra dvornej opery. Po jeho boku však celý čas stál Beethoven, ktorý usmerňoval najmä tempá jednotlivých častí.
Prevratné dielo, v ktorom po prvýkrát zaznel spolu veľký symfonický orchester, miešaný zbor a sólisti, bolo mimoriadnym úspechom. Dobové správy síce hovoria, že mu predchádzali len dve skúšky a premiéra sa nezaobišla bez chýb, bolo však prijaté priaznivo.
Spievaná časť skomponovaná na báseň skladateľovho priateľa Friedricha Schillera Óda na radosť sa v roku 1985 stala hymnou Európskej únie.
Koncert pri príležitosti predsedníctva Poľskej republiky v Rade Európskej únie zaznie vo štvrtok 30. januára a v piatok 31. januára o 19. h v podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou mladého poľského dirigenta Dawida Runtza, ktorý je šéfdirigentom Poľskej národnej opery vo Varšave.
Naše najlepšie hudobné teleso Slovenský filharmonický zbor sa predstaví pod vedením svojho zbormajstra Jana Rozehnala. Doplní ich kvarteto sólistov, dvojica Slovákov Mariana Sajko (soprán) a Tomáš Juhás (tenor) a dvojica Poliakov Gosha Kowalinska (alt) a Wojtek Gierlach (bas).
V prvej časti zaznie symfonická báseň Stanisław a Anna Oświecimovci poľského skladateľa Mieczysława Karlowicza.
Dielo je inšpirované obrazom poľského maliara Stanisława Bergmana z roku 1888, ktorý skladateľ videl ako šestnásťročný a urobil na neho veľmi silný dojem. Obraz, ktorý skladateľ videl v hrobke rodiny Oświecimovcov v Krosne, dnes visí v Národnom múzeu v Krakove.
Je spracovaním poľskej legendy o láske Stanisława Oświecima, vysokého úradníka na dvore poľského kráľa Vladislava IV. Vasu v 17. storočí, k vlastnej sestre Anne. Podľa legendy sa vo Vatikáne snažil získať povolenie na uzavretie manželstva. Po jeho odmietnutí zomiera najprv zo zúfalstva Anna a po krátkom čase zo smútku aj Stanisław. Najmä v 19. storočí išlo v Poľsku o veľmi populárny príbeh, „poľského Rómea a Júliu“.
Hudobné spracovanie Mieczysława Karlowicza je pravdepodobne reflexiou osobnej skúsenosti skladateľa, ktorý mal v mladosti veľmi rád svoju sesternicu. Možno práve preto je táto romantická symfonická báseň taká dojímavá, zobrazujúca romantickú tému lásky ako stavu biedy, obnovujúca dramatický príbeh s posolstvom nadčasovosti veľkej lásky.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.