Kam za operou a klasickou hudbou Oslava česko-slovenskej vzájomnosti, Nová slovenská hudba a koncert na pamiatku zosnulých

Košická filharmónia oslavuje česko-slovenskú kultúrnu vzájomnosť

Slávnostnými koncertmi v utorok 4. novembra o 19. h v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe a vo štvrtok 6. novembra o 19. h na domovskej scéne si Štátna filharmónia Košice pod vedením českého dirigenta Tomáša Braunera pripomenie zakladajúce osobnosti Československej republiky Tomáša Garriqua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika aj Mesiac česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.

Na úvod zaznie symfonická báseň V Tatrách českého skladateľa Vítězslava Nováka, v ktorej sa odzrkadľujú skúsenosti nadšeného turistu a horolezca v našich veľhorách. Zaujímavosťou je, že k dielu vznikol v tridsiatych rokoch aj dokumentárny film Bouře nad Tatrami režisérov Tomáša Trnku a Ferdinanda Pujmana.

Krátkometrážny film sa stal vo svojej kategórii spolu s ďalšími  československými filmami Extaze, Řeka a Zem spieva víťazom Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach v roku 1934. Porotcovia ocenili neobvyklú pôsobivosť filmov spočívajúcu v osobitom pochopení a zobrazení prírody spojenú s prostým rozprávačským umením a hudobným vyjadrením.

Potom zaznejú v podaní slovenského husľového virtuóza Dalibora Karvaya dve skladby pre husle a orchester žiaka Vítězslava Nováka z pražskej Majstrovskej školy, jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov, Eugena Suchoňa.

Hodiny u Vítězslava Nováka vyhľadávali viacerí slovenskí skladatelia, a to pre jeho osobitný kompozičný štýl vychádzajúci z doznievajúceho romantizmu a ovplyvnený novými smermi, symbolizmom a impresionizmom. Inšpiroval sa najmä v moravskej, ale aj v slovenskej ľudovej hudbe.

Práve tým sú ovplyvnené rané skladby Eugena Suchoňa. Burleska pre husle a orchester prináša výbušnú energiu, Fantázia pre husle a orchester zase melancholickú náladu. Obe sú inšpirované ľudovou tvorbou a spája ich impresionistická zvuková farebnosť.

V druhej časti koncertu zaznie symfonická báseň Praga Josefa Suka. Spolu s Vítězslavom Novákom sú najvýznamnejšími českými predstaviteľmi Dvořákovej kompozičnej školy i obdobia prelomu neskorého romantizmu a moderny.

Sám autor Josef Suk k dielu Praga nenapísal žiaden text ani neponúkol programový opis. Môžeme však vychádzať z dobového článku hudobného publicistu a kritika Josefa Boleška, ktorý vyšiel po premiére diela v roku 1905 v českom hudobnom časopise Dalibor.

Jednočasťovú skladbu rozdelil do šiestich tematických úsekov: Tajuplný vznik Prahy predpovedaný Libušiným proroctvom – Láska ľudu k Prahe – Na Prahu doliehajú boje vonkajších nepriateľov – Doba rozkvetu – Vnútorné boje – Po Prahe vojnovej sa zjavuje Praha víťazná, oslobodená od vnútorných svárov.

Žilinský komorný orchester s koncertom na pamiatku zosnulých

Skvostný program na štvrtkový koncert 6. novembra o 19. h si pripravil Štátny komorný orchester Žilina. Na úvod zaznie pod vedením šéfdirigenta Františka Maceka Pavane pour une infante défunte (Pavana za mŕtvu infantku) Mauricea Ravela.

Dielo napísal skladateľ v roku 1899 na objednávku princeznej Edmondy de Polignac, ktorej salón pravidelne navštevoval. Bola to pôvodom Američanka, rodným menom Winnaretta Singer, dedička majetku zo šijacích strojov známej značky Singer a nadšená mecenáška umenia. V jej hudobnom salóne v Paríži, dnes Nadácii Singer-Polignac, sa dodnes uskutočňujú koncerty.

Približne šesťminútové dielo skomponoval Maurice Ravel pôvodne pre klavír a niekoľkokrát ho uviedol aj v spomenutom salóne. Témou diela je predstava mladej princeznej tancujúcej pavanu, formálny ceremoniálny tanec na španielskom kráľovskom dvore, a nie pocta zosnulej princeznej, ako by mohol naznačovať názov diela.

Napriek tomu možno v melancholickej melódii vycítiť niečo nielen dojemné, ale aj bolestné. Na začiatku 20. storočia sa stala skladba veľmi populárnou a aj preto ju skladateľ prepísal do podoby pre komorný orchester.

Potom zaznie Koncertantná symfónia pre husle, violu a orchester Wolfganga Amadea Mozarta v podaní huslistu a koncertného majstra orchestra Róberta Kopelmana a violistu Aleksandra Diaghileva.

Je to unikátne dielo, ktoré dokumentuje skladateľovu genialitu. Spája v sebe symfóniu s koncertom pre sólový nástroj nahradený husľami a violou, ktorá má byť navyše podľa skladateľových inštrukcií naladená o pol tónu nahor.

Zvýšené napätie strún spôsobuje jasnejší a svetlejší zvuk violy. V nádhernom, priam opernom duete strednej časti tak môže byť jej zvuk utešiteľom vzlykajúcich huslí pripomínajúci nedávny skon Mozartovej matky.

Počuť Koncertantnú symfóniu pre husle, violu a orchester Wolfganga Amadea Mozarta naživo je balzamom na dušu, skutočnou radosťou a povznášajúcim zážitkom.

V druhej časti koncertu si vypočujeme Biblické piesne Antonína Dvořáka, cyklus desiatich piesní na texty Knihy žalmov z Kralickej biblie pre nižší hlas, teda ženský alt alebo mužský barytón.

Pri ich počúvaní je úplne zrejmé, s akým hlbokým porozumením textu pristúpil Antonín Dvořák ku komponovaniu hudby. Návštevníci koncertu Štátnej filharmónie Žilina si ich budú môcť vychutnať v interpretácii vynikajúceho slovenského basbarytonistu Tomáša Šelca.

Slovenská filharmónia otvára festival Nová slovenská hudba

Koncertom v piatok 7. novembra o 19. h otvoria Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor dvoma svetovými premiérami diel slovenských skladateľov festival Nová slovenská hudba. V role hosťujúceho dirigenta orchestra sa prvýkrát predstaví Ondrej Olos a v role zbormajsterky zasa Petra Torkošová.

Koncert otvorí trojčasťová Symfónia č. 2 Via lucis (Cesta svetla) pre miešaný zbor a veľký orchester Ľuboša Bernátha, ktorá spracúva v úvodnej časti In pricipio erat Verbum úryvky z Jánovho evanjelia, v strednej časti O nata lux de lumine hymnus spievaný na sviatok Premenenia Pána a v záverečnej časti Et habebat in dexterra manusu úryvky zo Zjavenia sv. Jána.

Skladateľ vníma toto dielo ako „naliehavú vnútornú modlitbu, v ktorej prosí o pokoj, dobro a mier medzi ľuďmi symbolicky – cestou, ktorá nasleduje Svetlo“. Apeluje tým na „návrat k dialógu a pokojnému spolunažívaniu, šíreniu dobra a lásky“.

Hlboký duchovný odkaz má aj druhé premiérované dielo, Symfónia Matka pre soprán, tenor, miešaný zbor a orchester Lukáša Borzíka.

Zhudobňuje v nej dvanásť modlitieb za čnosti ticha s časťami Ticho – Počúvanie – Pokora – Radosť – Pozornosť – Čakanie – Vyváženosť – Poslušnosť – Stálosť – Čistota – Dôvera – Milosrdenstvo.

Inšpiráciou pre skladateľa bola „ikona Panny Márie, Matky ticha, a hĺbka jednotlivých slov modlitieb“. Na ikone, ktorú zhotovila rehoľná sestra najväčšieho benediktínskeho kláštora Mater Ecclesiae v Taliansku, je vyobrazená Panna Mária, ktorá si kladie ukazovák na ústa, čím nás „vyzýva predovšetkým na to, aby sme iných neohovárali a aby sme každému prejavovali citlivosť a lásku“.

Jej kópia natoľko oslovila pápeža Františka, že ju dal zavesiť vedľa hlavného vchodu do Apoštolského paláca, ktorým prechádzal každý, kto ho chcel navštíviť.

Sólistických partov sa zhostia dvaja vynikajúci slovenskí operní speváci, sopranistka Hilda Gulyás a tenorista Matúš Šimko.