Odvolaný šéf literárneho centra Sibyla Nazývať ministerku Šimkovičovú neofašistkou ničomu neprospieva, ako spoločnosť sme stratili mieru

„S mnohými vyjadreniami, ktoré zazneli od aktérov na kultúrnej scéne, nesúhlasím, ale zároveň sa nad tým nevzrušujem. Nemyslím si však, že rôzne silné slová či patetické gestá prispievajú k riešeniam a k zmene trendu,“ hovorí odvolaný riaditeľ Slovenského literárneho centra Pavel Sibyla.

Hovorí, ako prebiehalo jeho odvolanie, čo si myslí o súčasnom vedení rezortu kultúry, o svojom nástupcovi Gustávovi Murínovi, ale aj o tom, prečo bol pre kultúrnu obec na čele centra len „trpeným zlom“.

Pavel Sibyla je politik, bývalý novinár a autor troch prozaických kníh. Literárne centrum viedol od roku 2022. Predtým pôsobil ako reportér týždenníka Trend, neskôr v rokoch 2014/2015 viedol odbor vnútornej politiky v kancelárii prezidenta Andreja Kisku. Z paláca prešiel šéfovať Nadácii Zastavme korupciu a po troch rokoch vstúpil do Progresívneho Slovenska, ktorého členom je dodnes. V rozhovore však hovorí, že ním o rok už možno nebude.

V stredu vás odvolala ministerka kultúry z čela Slovenského literárneho centra. Ako je možné, že ako člen Progresívneho Slovenska ste vydržali vo svojej funkcii dlhšie ako pani Kusá či pán Drlička?

Neviem, prečo „až“ či „už“ teraz. Pravdepodobne sa zamerali najskôr na väčšie inštitúcie a mohlo ich zdržať aj nájdenie náhrady, koho vymenujú namiesto mňa. Tušil som, že sa to stane, ale nezaoberal som sa tým, kedy to príde. Hádam to, že som členom Progresívneho Slovenska, nehralo rolu. Odkedy som sa ujal funkcie, nebol som politicky aktívny a nezdalo sa mi ani vhodné, aby som sa v takejto funkcii prezentoval stranícky.

Vy ste však – na rozdiel od iných šéfov kultúrnych inštitúcií – na svojej sociálnej sieti verejne komentovali politické dianie a netajili ste sa tým, že ste fanúšikom súčasnej opozície.

Áno, na rad som prišiel neskôr ako iní kolegovia, ktorí neboli stranícky angažovaní, no nech by na to bolo akékoľvek vysvetlenie, nič nám to o celom príbehu nepovie. Myslím, že som sa ako šéf centra vyjadroval k politike len striedmo a zriedkavo.

Ako vyzeralo vaše odvolanie?

Dôstojne. Sám som sa dopoludnia ozval úradníkovi na ministerstve kultúry v súvislosti s mojím nástupom na otcovskú dovolenku. Tak som sa dozvedel, že na to zabudli a že sa mi ozvú počas dňa, lebo sa idú ešte poradiť. Následne prišla návšteva troch zamestnancov z ministerstva. Myslel som si, že ideme prebrať, ako to bude ďalej fungovať, ale odvolali ma. To bol jediný prekvapivý moment, inak to bolo veľmi slušné, kultivované, bez veľkých emócií.

Ministerstvo kultúry tvrdí, že vás odvolalo v nadväznosti na to, že od 15. januára 2025 nastupujete na rodičovskú dovolenku. Podľa toho, čo hovoríte, to teda nie je tak, že ste sa s ministerstvom dohodli na odchode z funkcie.

Nie, je to účelová interpretácia. Ministerstvu som oznámil svoj zámer ísť na otcovskú dovolenku už v októbri, písomne v novembri.

Ak niekto interpretuje váš nástup na rodičovskú ako únik pred súčasným vedením ministerstva, mýli sa?

Tento zámer som mal odvtedy, čo sa syn narodil, takže nejde o reakciu na to, aké je v súčasnosti vedenie ministerstva kultúry. Teraz mám dilemu, keďže nie som človek, ktorý odchádza z bojiska, od rozpracovanej roboty. Ale syn mi je prednejší. Zamestnancom zostávam, ale na otcovskú dovolenku predsa len nastúpim.

Hoci ste chceli centrum prenechať svojmu zástupcovi Marekovi Vadasovi, nakoniec ho povedie Gustáv Murín. Bude to dobrý nástupca?

Je mi známy profil pána Murína, čo sa týka tvorby, ale neviem, aké má skúsenosti s vedením nie malého tímu, takže neviem posúdiť, či je na to pripravený.

No ak ministerstvu išlo o plynulý chod organizácie, ako tvrdia, mali vymenovať niekoho, kto vie, čím táto organizácia teraz prechádza. Ide o ťažké obdobie, keďže sa prechádza na nový softvér, zároveň sme museli aj my v rámci konsolidácie prepúšťať. A priviesť sem v tomto čase človeka, ktorý inštitúciu nepozná, môže byť riskantný krok.

Ako vnímate Gustáva Murína, ktorý je pre mnohých kontroverznou osobou?

Ak niekomu prekážala moja politická príslušnosť, podľa toho, čo som čítal, je pán Murín oveľa viac politicky angažovaný a názorovo vyhranený. Uvidíme, či sa zachová podobne ako ja, teda že sa v čase vedenia inštitúcie bude strániť silných politických vyjadrení a angažovanosti.

Hoci mám pochybnosti, nebudem od začiatku hovoriť, že je to stratené. Pokiaľ tam tento tím zostane a nájde modus vivendi s novým riaditeľom, môže to fungovať.

Pavel Sibyla. Foto: Postoj/Adam Rábara

Aký je podľa vás pán Murín spisovateľ? Čítali ste nejakú jeho knihu?

Som spisovateľ, nie literárny kritik, aby som verejne hodnotil umeleckú kvalitu iných autorov. V prípade viacerých novších Murínových diel, súdiac už len podľa ich názvu, sa však zrejme o literatúre nedá hovoriť. Podobne to videli aj členovia dotačnej komisie pri SLC, ktorí za môjho pôsobenia mali na stole jednu či dve žiadosti zahraničných vydavateľstiev o finančnú podporu prekladov diel pána Murína. Ani raz dotáciu neschválili.

Bude zaujímavé sledovať, či teraz pán Murín už ako riaditeľ literárneho centra nebude mať chuť do činnosti komisie zasahovať a koľko žiadostí na podporu prekladov jeho kníh dostane zelenú.

Aká je vaša skúsenosť s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a jej generálnym tajomníkom Lukášom Machalom?

Bol som na dvoch stretnutiach s pani ministerkou, bolo tam viacero štatutárov. S pánom Machalom som sa stretol viackrát. Skúsenosť z týchto stretnutí korešponduje s ich verejným obrazom. Je zbytočné vyťahovať detaily či citácie, ale to, čo na stretnutiach zaznelo, ma ani neprekvapilo, ani nepotešilo.

Je niečo, v čom sa im mediálne krivdí?

Poviem svoj pohľad. Nemyslím si, že pani ministerka a generálny tajomník služobného úradu, ktorý sa niekedy správa tak, že on je reálnym ministrom kultúry, riadia ministerstvo na prospech slovenskej kultúry. Niekoľkokrát na spoločných stretnutiach zazneli slová o novej stratégii slovenskej kultúry, ale od volieb žiadnu stratégiu nikto nevidel, iba pokračujúci rozvrat. 

Je to bezradný výkon, nevkusná improvizácia, ale stále s veľkým sebavedomím. Sú to ľudia poblúznení vlastnými názormi, ktoré nie sú, našťastie, schopní pretaviť do zrealizovateľnej stratégie.

Keď odvolali šéfku SNG Kusú, bývalý riaditeľ SND Drlička ministerku s Lukášom Machalom nazval šialencami, klérofašistickou štruktúrou a tvrdil, že ŠtB a gestapo sú späť. Sú podobne silné slová na mieste?

Ja nie som fanúšik šermovania takýmito termínmi a nálepkami, ničomu to neprospieva. Ten proces, ktorý sa dnes deje, sa nezačal odvolaním Mateja Drličku a Sandry Kusej. To sa začalo už prvými návrhmi na znásilnenie Fondu na podporu umenia, zrušením Kunsthalle a odvolaním riaditeľky Bibiany. Literárne centrum sa ozvalo už vtedy a ozvali sme sa aj neskôr, ale spôsobom, ktorý sme považovali za priamy a vecný.

Netreba ísť hneď do slovného zápasu, ktorý nemá riešenie. Treba mať emócie pod kontrolou. V momente, keď začnete hovoriť o fašistoch, už v žiadnom prípade nenájdete zhodu.

Takže sa nestotožňujete s tým, keď o ministerke Šimkovičovej hovoria ako o neofašistke?

Pri mnohých jej krokoch môžeme nájsť paralely s tým, čo sa dialo počas slovenského štátu, či s tým, ako vystupuje neonacistická scéna, ale ja nie som fanúšikom šermovania podobne silnými slovami. Myslím, že sme v tomto ako spoločnosť stratili mieru. A nazývať ministerku kultúry neofašistkou ničomu neprospieva.

Je časť kultúrnej obce pri kritike ministerky hysterická a prepaľuje to?

S mnohými vyjadreniami, ktoré zazneli od aktérov na kultúrnej scéne, nesúhlasím, ale zároveň sa nad tým nijako nevzrušujem. Treba si vážiť, že stále môžeme verejne skritizovať ministra či vrcholového úradníka. Žili sme časy, keď to nebolo možné, a hádam nebudeme žiť tie časy opäť. V tomto zmysle je to v poriadku.

Nemyslím si však, že rôzne silné vyjadrenia či patetické gestá prispievajú k riešeniam a k zmene trendu. No nikto dnes nevie povedať, čo treba robiť, aby sa situácia v kultúre vrátila do normálu. Je tam veľká nervozita, existencia mnohých šikovných kreatívnych ľudí je ohrozená, preto je normálne, že sú tam silné emócie. Nikomu nezazlievam vyhlásenia, s ktorými osobne nemusím súhlasiť.

Pavel Sibyla. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ale nie tak dávno ste práve vy veľmi vulgárne napísali na adresu biatlonistky Anastasie Kuzminovej za jej vyjadrenia. Spätne to ľutujete?

Áno, samozrejme. Bol to môj skrat na Facebooku po invázii Ruska na Ukrajinu. Ospravedlnil som sa hneď v nasledujúci deň. A takisto to bola vec, ktorá danej veci nijako nepomohla.

Hoci ste podporili odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií, nebolo vás veľmi vidieť počas kultúrneho štrajku. Ako sa na tieto protesty pozeráte?

Veľmi ich oceňujem a je skvelé, že sa fragmentovaná kultúrna scéna dala dokopy. Už to vôbec nie je len o Bratislave, ale vníma to celé Slovensko. V istej miere som bol aj ja zapojený do aktivít, išlo najmä o diskusiu s kolegami štatutárnych inštitúcií a snahu zaujať postoj aj za organizácie, ktoré ešte neboli dotknuté odvolávacím hobby pani ministerky. Ale stretol som sa aj s názorom, že vďaka chaosu, ktorí títo ľudia spôsobili, sa kultúrna scéna prečistí.

Od koho?

To je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Lebo sa veľmi ľahko môže stať, že najviac utrpia tí najšikovnejší a najtalentovanejší.

V roku 2023 ste čelili ako šéf Slovenského literárneho centra obvineniam z bosingu a nekompetentnosti, o ktorých písal ľavicový mesačník Kapitál aj Denník N. Vy ste obvinenia odmietli. Ako vás táto skúsenosť ovplyvnila?

Celá táto situácia bola pre mňa nepríjemná, cítil som sa tak ako asi každý človek, ktorý je z niečoho krivo obvinený. Bolo tam aj sklamanie z toho, ako tú tému uchopili bývalí kolegovia novinári. Nepríjemný moment pre mňa bol aj ten, že keď čosi podobné vo verejnom priestore zaznie, mnohí sa k tomu postavia spôsobom, že to je pravda, a začnú sa podľa toho k vám aj správať.

Nejaký čas, ktorý nebol krátky a možno ešte stále trvá, som pociťoval od ľudí z kultúrnej obce, že som len trpeným zlom. Osobne to nebolo vôbec príjemné, keďže nepatrím k ľuďom, ktorí sa pchajú niekam, kde ich nechcú. Aj som uvažoval, že sa vzdám funkcie, ale niekoľko autorov a autoriek ma presvedčilo, že to robiť nemám, keďže som nič zlé nespravil a SLC podľa nich funguje dobre. Preto som zostal.

Stali ste sa pre kultúrnu obec „trpeným zlom“ len pre to krivé obvinenie alebo ste boli pre niektorých málo progresívny?

Myslím, že to bola kombinácia. Po nástupe do funkcie som sa nepozeral na autorskú a prekladateľskú obec spôsobom, že toto sú tí moji, s ktorých názormi korešpondujem, a im sa budem venovať, podporovať ich a tí ostatní ma nebudú zaujímať.

Centrum má ku každému pristupovať férovo a rovnako a jediným meradlom literatúry má byť kvalita, nie názory, ktoré autori hlásajú. Nechcel som ostať v bubline, do ktorej ma ostatní zaraďovali viac, než by som tam ja sám patril. Niektorých to zrejme sklamalo.

Vravíte, že k literatúre treba pristupovať len s meradlom kvality, nie názorov, ktoré hlása. Pri niektorých oceneniach to však niekedy pôsobí tak, že názor či ideológia sú dôležitejšie ako umelecká kvalita. Medzi najkrajšími knihami roka bola napríklad ocenená príručka „rešpektujúcej komunikácie“ Hovorme o sebe s rešpektom. Ako to pôsobí na vás?

Keď hovoríme o Bibiane a cene Najkrajšia kniha Slovenska, nejde o obsah, ale grafický dizajn a polygrafiu a aspekty, ktoré hovoria o knižnej kultúre, nie literatúre.

Môže sa nám zdať, že v prípade ocenených kníh je malé zastúpenie autorov, ktorí majú bližšie k Spolku slovenských spisovateľov či k Matici slovenskej. No nie je to tým, že sú názorovo niekde inde, ale podľa literárnych kritikov ich texty nie sú dostatočne kvalitné. Drvivá väčšina literárnych kritikov sa nepozerá na knihy ideologickými očami.

Jedným z dôkazov môže byť aj pani Etela Farkašová, ktorej knihy sú oceňované, aj literárne centrum jej nedávno vydalo knihu. Pritom ide o spisovateľku, ktorá je medzi signatármi podporujúcimi snahu súčasnej ministerky kultúry o zmenu fungovania FPU.

Pavel Sibyla. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ocenenie ideologicky vyhranených kníh či autorov vám teda neprekáža?

Nie. Keďže umenie je o myšlienkach a ideách, tak sa ani v literatúre nedá od toho oprostiť. Aj tu fungujú nejaké trendy v danom čase, preto to niekedy môže pôsobiť, že všetky knihy sú rovnaké. Ale to nie je nič umelo naprogramované alebo niekým nadiktované, ide o spoločenský pohyb, ktorý sa veľakrát vytvorí najskôr v umení a kultúre a až potom sa dostane ďalej. Áno, môžu mať potom niektorí autori pocit, že sú vytláčaní na okraj či diskriminovaní, ale je to prirodzené.

Naopak, keby podobné knihy ako spomínaná príručka neboli vyzdvihnuté a oceňované, klalo by to oči niekomu inému, lebo z pohľadu grafického dizajnu, ale aj obsahu ide o dôležitú knihu. Dnes je tu potreba dávať podobné témy do popredia, lebo v minulosti boli zanedbávané.

Príručka politickej korektnostiV práci stačí aj dúhová vlajočka, vražda na Zámockej bola nevyhnutná, píše sa v ocenenej knihe

Jakub Lipták

Myslím, že nenájdeme cenu, kde by niekomu niečo neklalo oči. Nikdy všetci nebudú spokojní. Sledujeme pohyb, ktorého výsledok uvidíme v horizonte dekád, nie pár rokov.

Keď sa vrátite z rodičovskej dovolenky, budete opäť aktívnym politikom PS?

To určite nie, pretože zostávam naďalej zamestnancom centra. Budem teda naďalej len hibernujúci člen PS. Ale aj moje politické uvažovanie sa časom vyvíja a nie som si istý, že ak by sme sa takto rozprávali o rok, či budem ešte členom Progresívneho Slovenska.

Prečo?

Je to rozhovor na inú tému, ale pomohla tomu aj táto moja trojročná skúsenosť na čele štátnej kultúrnej inštitúcie. Myslím si, že na Slovensku potrebujeme dlhodobo aj z politického hľadiska viac akcentovať osobnú zodpovednosť ako to, že štát sa o všetko postará.

Ako potom vnímate dnešné Progresívne Slovensko?

Som nadšený z rastúcich preferencií, z toho, že sa strane darí získavať do svojich radov šikovných a schopných ľudí so skúsenosťami, a teší ma aj to, že poslanecký klub drží pokope. Myslím si, že by bolo v prospech celej spoločnosti, keby sa v krátkom čase PS podarilo byť vládnou stranou, lebo dnes má najlepší tím a najviac schopných ľudí opraviť tento štát a zreformovať, čo treba. A posunúť ho ďalej.

S hodnotovým programom strany a s „tehotnými osobami“ v ňom sa stotožňujete?

To je niečo, ako keď ste sa ma pýtali na pána Drličku. Jedna vec je jazyk a druhá je obsah, ktorý chce človek komunikovať. Nemusí mi byť ani tu sympatické, aké slová a vyjadrenia sa používajú, nemyslím si, že to veci pomáha, ale napriek tomu ma zaujíma podstata, ktorá je správna, hoci nie je komunikovaná najlepším spôsobom.

V minulosti ste sa ešte ako reportér týždenníka Trend pridali k výzve Novinári za život. Podpísali by ste to aj dnes?

Platí, že v téme potratov nemám také vyhranené názory ako niektorí kolegovia z PS. Je to veľmi zložitá a citlivá téma, kde sa veľakrát opäť šermuje silnými vyjadreniami a názormi a ide do úzadia empatia k ľuďom, ktorých sa to reálne týka, či voči tým, ktorí chcú, ale nemôžu mať deti. Snažím sa nebyť uviaznutý v ideologických škatuľkách a chcem počúvať aj ľudí, ktorí majú iný názor. Vždy som bol a stále zostávam v strede a na tom sa zrejme ani najbližšie roky nič nezmení.