Príručka politickej korektnosti V práci stačí aj dúhová vlajočka, vražda na Zámockej bola nevyhnutná, píše sa v ocenenej knihe

„Slová sú mocné. Dokážu spájať aj rozdeľovať. Ubližovať. Dokonca zabíjať,“ píše v úvodníku novej knihy Hovorme o sebe s rešpektom s podtitulom Sprievodca jazykom prijatia jej hlavná editorka Eleonóra Barcziová.

Publikácia, ktorá sa usiluje byť návodom, ako sa správne vyjadrovať o homosexuáloch, transsexuáloch či ľuďoch ďalších identít, už dokázala vyvolať istú pozornosť aj získať cenu Bibiany za najkrajšiu knihu roka.

Vytvoril ju kolektív autorov, editovali Eleónora Barcziová a Viktória Mirvajová. Vydala ju slovenská spoločnosť Büro Milk, ktorá o sebe uvádza, že je kolektívom žurnalistov, dizajnérov, komunikačných plánovačov a vizuálnych umelcov z celej Európy.

Kniha nie je predajná, no záujemcovia si ju môžu prečítať v elektronickej verzii. V tlačenej podobe sa kniha dala vyžiadať cez formulár. Prišla nám aj so sprievodným listom. „Knihu sme vytvorili práve pre ľudí ako vy, ktorí denne komunikujú so zamestnanectvom, ale aj širšími publikami prijímateľov a prijímateliek obsahu, ktorý tvoríte,“ píše sa v ňom.

Nové knižné dielo je v podstate súborom krátkych komentárov od rôznych autorov, krátkych rozhovorov a inštruktážnych textov o tom, ako správne písať o homosexualite, ako ju zobrazovať vizuálnymi prostriedkami či ako k nej pristupovať na pracovisku.

Som prijatý_á, keď som rešpektované

Publikácia je rozdelená na textovú časť, ktorá má asi 140 strán, a na krátky „slovník dúhových pojmov“, galériu vlajok rôznych rodových identít a obrázkovú galériu odporúčaných príkladov zobrazovania príslušníkov sexuálnych menšín.

Jednotlivé texty používajú rôzny štýl jazyka. Napríklad v rozhovore Jany Jablonickej Zezulovej s respondentkou označenou ako nebinárna osoba Annou Daučíkovou je použitý zvláštny spôsob rodovo neutrálneho jazyka pomocou podčiarkovníka. Ale ani to nie konzistentne. Napríklad Zezulová sa pýta v ženskom rode: „Kedy a kde si sa cítila byť najviac prijatá a rešpektovaná?“

Respondentka však už odpovedá takto: „Bezo zvyšku, teda normálne prijat_á som sa v tejto krajine necítil_a nikdy. Plne rešpektovaný_á ako nebinárna bytosť som iba v zahraničí.“

Pozorný čitateľ si všimne, že raz je použitý tvar „prijat_á“ (teda nie prijatý_á), raz „rešpektovaný_á“. Či ide o chybu alebo zámer, sa neodvažujeme odhadnúť.

Foto: Postoj

V iných častiach knihy sa zase stretneme s využitím gramatického stredného rodu: „Prijaté sa cítim vtedy, keď okolie načúva mojim skúsenostiam a potrebám. (...) Nikdy som nemalo problém niekomu vysvetliť situáciu,“ píše Victory Vargic, autorka „Nebinárnej príručky“, za ktorú aj bola v minulom roku nominovaná Nadáciou Zastavme korupciu na férový čin roka.

Na knihe sa podieľali aj novinárky Denníka N Dominika Chrastová a Ria Gehrerová. V rozhovore Chrastovej s „arodovou osobou“ respondent uvedený iba ako Fipah – podľa všetkého mužského pohlavia – hovorí, že preferuje ženské zámená, lebo v nich vníma „viac farby, zábavy a bezpečia“.

Bezrodovej gramatike kniha venuje pomerne dosť priestoru, rozpráva sa o ňom aj Chrastová s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou, ktorá sa už v minulosti podieľala na vydávaní inkluzívnojazykových príručiek.

„Teraz má vyjsť nová kniha (...) a tiež sa v nej použije bezrod. V origináli je to Blutbuch od švajčiarskeho nebinárneho autorstva Kim de l’Horizon,“ hovorí Satinská. Rozhovor s Chrastovou, ktorý nájdeme v knihe, vyšiel aj ako článok v Denníku N.

Molnár Satinská pojem „autorstvo“ považuje za prirodzený spôsob vyjadrovania v slovenčine, ktorý má veľkú šancu sa ujať. „Aj historicky tu boli prítomné hromadné pomenovania ako študentstvo alebo čitateľstvo,“ argumentuje.

Jazykovedkyňa Oľga OrgoňováNeobmedzujme jazyk precitlivenými zákazmi a príkazmi. Nebude to fungovať

Jakub Lipták

V danom rozhovore sa spomína aj zmena definície lásky, ktorá prišla krátko po útoku na Zámockej. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra vtedy upravil jeden z významov slova láska, ktorý znel „náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť“, pretože údajne vyčleňoval osoby rovnakého pohlavia. Satinská v rozhovore hovorí, že šlo o „detail, malú chybu, ktorú bolo treba opraviť“, no vzhľadom na načasovanie „sa z toho stalo obrovské gesto“.

Pochvaľuje si tiež zväčša pozitívnu reakciu médií. Iné vrátane denníka Postoj túto zmenu kritizovali, čo Satinská interpretuje tak, že „niektoré dezinformačné portály o tom informovali negatívne“.

Satinská v rozhovore zároveň kritizuje expremiéra Matoviča za jeho status po útoku na Zámockej. „Slávny je aj status Igora Matoviča ,som hetero‘. Táto veta sama osebe nie je ubližujúca, ale keď ju niekto vyhlási pár dní po útoku na LGBTI+ komunitu, tak je to proste neakceptovateľné,“ hovorí.

Foto: Postoj

Vražda na Zámockej bola nevyhnutná

Podľa ďalšieho textu, ktorého autorom je sociológ Michal Vašečka, bol dokonca tento útok nevyhnutný. Píše: „Vražda na Zámockej bola nevyhnutným dôsledkom toho, že sa predchádzajúce fázy celospoločensky neriešili,“ pričom predošlými fázami má na mysli predsudky voči homosexuálom a ich stigmatizáciu. Ďalšou fázou, nasledujúcou po násilí, je podľa neho genocída.

Vašečka vo svojom krátkom texte nespomína, že pôvodným cieľom vraha Juraja Krajčíka mal byť vtedajší premiér Eduard Heger či príslušníci židovskej náboženskej obce.

Sociológ definuje problém a hneď aj prichádza s riešením: „Maximalistický scenár hovorí, že na to, aby sa verejná mienka menila, spoločnosť sa stala menej polarizovanou a hlavne, aby sme začali robiť legislatívne zmeny v prospech LGBTI+ ľudí, musíme túto tému dostať do kurikula základných a stredných škôl a prehĺbiť spolupráce kompetentných.“

V inom komentári psychológ Andrej Kuruc píše: „Pod nerešpektujúcim a dehumanizujúcim jazykom si nepredstavujme iba hrubé nadávky a osočovanie, ktoré degradujú postavenie kvír ľudí v spoločnosti. Patria sem aj necitlivé, neodborné a zastarané výrazy ako homosexuál či transsexuál – medicínske termíny, ktoré sa používali ako diagnóza – a ich používanie vedie k patologizácii kvír ľudí a obmedzovaniu ich orientácie len na sexualitu.“

A pokračuje: „Bohužiaľ, v súčasnosti na Slovensku neexistuje efektívna obrana proti nerešpektujúcemu jazyku smerom ku kvír komunite.“

V knihe sa pritom bežne operuje so slovami ako „homosexuálny človek“ či „homosexualita“, alebo aj „heterosexuáli“, tieto však za necitlivé ani neodborné označené nie sú.

Inkluzívny jazykNedáva zmysel, neustále sa mení, nerieši problém a dláždi cestu ideológiám

Jakub Lipták

Kvír kvírovo kvíruje

Veľa výskytov má v knihe novotvar „kvír“, prevzatý z anglického queer, čo znamená čudný, zvláštny, ale čoraz viac sa používa aj vo význame homosexuálny, prípadne transsexuálny. V texte Sone Lutherovej sa napríklad dozvieme, že „práva kvír ľudí sú ľudské práva“, no tento výraz sa v knihe používa aj ako prídavné meno, príslovka či dokonca sloveso.

„K rozmanitým modelom identít sa dnes omnoho ľahšie dostaneme prostredníctvom prémiových streamovacích služieb alebo kvírovo zameraných profilov na sociálnych sieťach,“ píše univerzitný pedagóg Michal Bočák. Daučíková zase v rozhovore hovorí, že „sa za minulého režimu nezameriaval_a explicitne na kvírovanie“.

Ak ešte ostaneme pri pedagógovi z Prešovskej univerzity Bočákovi, v jeho texte nájdeme napríklad aj takúto stať: „V posledných rokoch vidíme, že aj v slovenskej spoločnosti pôsobia rôzne reakcionárske hnutia, ktoré sa usilujú normalitu ešte väčšmi zužovať. Odpoveďou sú reakcie spojencov a spojenkýň LGBTI+ ľudí z radov cisrodovej heterosexuálnej populácie uvedomujúcich si, že v boji o šťastné životy sme v tom bez ohľadu na ideologické rozdeľovania spolu.“

Ria Gehrerová do knihy prispela analýzou obsahu zo slovenských novín a spravodajských portálov, na ktorých ilustruje pozitívne príklady, „ako písať o kvír ľuďoch“. Zaujímavé je, že v nej kritizuje často používaný pojem homofóbia a uvádza, že „dnes sa už preferuje pojem homonegativita“.

„Veda totiž zistila, že ľudia nepriateľsky naladení ku kvír ľuďom z nich zvyčajne nemajú strach (fóbiu), ale cítia skôr odpor a nenávisť, teda negatívne pocity,“ argumentuje.

Foto: Postoj

V práci postačí aj dúhová vlajočka na stole

Jedna z hlavných editoriek Eleonóra Barcziová zasa rozpracovala kapitolu „Prijatie v pracovnom prostredí“, kde uvádza šesť odporúčaní, „ako môžu firmy a organizácie prispieť k prijatiu LGBTI+ ľudí v spoločnosti“.

„Zamestnávateľ nesmie ostať len pri formálnom vyhlásení, ale musí aktívne podporovať a vyvíjať iniciatívy, ktoré budú firmu posúvať k väčšej rozmanitosti a inklúzii,“ píše Barcziová, ktorá uvádza všelijaké príklady a cituje aj viacerých PR špecialistov z rôznych firiem.

V Barcziovej texte sa vyjadruje aj Richard Fekete zo Slovenskej sporiteľne, ktorý je uvedený ako špecialista pre NGO a subjekty sociálnej ekonomiky, známy je však aj ako aktivista, ktorý bol napríklad členom organizačného výboru dúhového pridu v rokoch 2010 – 2013.

Podľa Feketeho sú dôležité podporné zamestnanecké skupiny, pričom je výhodou, ak sa do nich „zapájajú aj spojenci a spojenkyne kvír ľudí“. Podstatné je zároveň podľa neho „podporiť zamestnanectvo, aby nemlčalo pri každodenných situáciách“. Dôležité sú podľa neho signály podpory, pričom ako príklady uvádza diskusie o inklúzii vo firme alebo školenia na tému neuvedomelých predsudkov, no vraj postačia aj drobnosti ako pripnutie dúhovej stužky či dúhová vlajočka na stole v práci.

Barcziová ďalej uvádza, že „rôznorodosť a podpora reprezentácie kvír ľudí musí byť prítomná v internej, externej a marketingovej komunikácii, čím si firma napĺňa širší záväzok voči diverzite a rešpektu“.

„Žiadne firmy, organizácie a inštitúcie, ktoré si ctia svoju spoločenskú zodpovednosť a chcú byť súčasťou pozitívnej zmeny, by nemali ostať len pri scitlivovaní interných procesov, ale mali by svoju podporu LGBTI+ ľuďom hrdo komunikovať aj verejne,“ pokračuje.

Spomína Firemnú výzvu, Chartu diverzity i podujatia ako takzvaný medzinárodný deň proti homofóbii, kampaň Dúhová stužka či pride pochody.

V Postoji sme sa téme ideológie vo firmách venovali a priniesli sme svedectvá šiestich slovenských zamestnancov firiem Dell, Accenture, Henkel, Deloitte a Eset, ktorí opisujú, ako vyzerá vtláčanie takzvanej inklúzie v korporáciách.

Svedectvá šiestich zamestnancovDúhové šnúrky aj pozvánky na pride. Ako firmy na Slovensku vtláčajú inklúziu

Jakub Lipták

Porozprávali nám o tom, ako im chodia množstvá e-mailov s pozvánkami na dúhový pride s organizovanou účasťou, ako boli postavení pred voľbu, či si vyberú šnúrku na krk v dúhových farbách alebo jednofarebnú, či ako sa im na šetričoch obrazoviek – ktoré sa nedajú zmeniť – zobrazujú pozvánky na mesiace diverzity, ktoré boli kedysi ešte len týždňami a pred tým iba dňami diverzity.

Zverili sa tiež s tým, že hoci ich zamestnávatelia aktívne podporujú podujatia ako dúhový pride, keď sa zaujímali o to, či firma pozve zamestnancov aj na pochod za život, dostali zápornú odpoveď, lebo pro-life pochod firmy vnímajú ako exkluzívne, vyčleňujúce podujatie na rozdiel od dúhového pridu, ktorý je podľa nich inkluzívny a zahŕňajúci.

Elgébétéiplus, nie eldžíbítíajplas

Ďalej sa v knihe dočítame o siedmich princípoch, „ako s rešpektom hovoriť o LGBTI+ ľuďoch a témach“. Podľa jedného z nich „pri kvír témach používajme slovenské ekvivalenty anglických výrazov“, teda napríklad nemáme používať slovo „gender“, ale „rod“.

Uvádza sa tu: „Spisovná slovenčina pozná aj anglické výrazy ,gay‘ a ,queer‘ (...), ale odporúčame nahradiť tieto pojmy slovenskými verziami ,gej‘ a ,kvír‘. Naznačujeme tým, že títo ľudia a tieto témy sú prirodzenou súčasťou nášho jazyka aj spoločnosti.“

Ani pojem „queer“, ani „kvír“ sme však žiadnom slovníku na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nenašli, čo vyvoláva veľkú pochybnosť, či naozaj ide súčasť spisovnej slovenčiny.

Ďalšia časť knihy sa volá „Dúhový kompas“ a má ísť o „odborne zostavený súbor nástrojov pre médiá, organizácie aj jednotlivcov, ktorí chcú o LGBTI+ ľuďoch a témach hovoriť s rešpektom a bez predsudkov“.

Nájdeme tu „slovník dúhových pojmov“ s definíciami rôznych identít, napríklad „aromantickej“, „omnisexuálnej“, „pansexuálnej“ či „polysexuálnej“. Dozvieme sa tu aj to, čo je „binegativita“, „coming-out“ či „kvír“. Zistíme, ako správne vyslovovať skratku LGBTI+. „V hovorenom prejave odporúčame používať slovenskú výslovnosť (elgébétéiplus) namiesto anglickej (eldžíbítíajplas). Anglická výslovnosť môže vzbudzovať dojem, že opisujete niečo cudzie.“

Kto by sa chcel dozvedieť, čo reprezentuje matematické znamienko + v skratke, nepochodí. Iba sa tu uvádza, že sú to „ďalšie identity, ktoré sú súčasťou spektra“. Ktoré sú to, slovník nešpecifikuje.

Spomínajú sa však aj iné verzie skratky, konkrétne „LGBT“ a „LBGTIQ“, ktoré podľa slovníka „nie sú nesprávne, ale označujú len časť ľudí kvír spektra“.

Proti jazykovému inžinierstvuPrečo je skratka LGBT nezmyselná a nemali by sme ju používať

Jakub Lipták

„Z praxe dúhových organizácií a médií vyplynula potreba jednej konzistentnej skratky, preto odporúčame používať skratku LGBTI+, ktorá sa na Slovensku používa na advokačné účely a opisuje skupinu ľudí, ktorí sú diskriminovaní na základe svojej sexuálnej, rodovej alebo inej identity,“ píše sa tu. Nedozvedáme sa však, či táto skratka opisuje daných ľudí aj v prípade, keď diskriminovaní nie sú.

Zaujímavá je definícia „cisrodového človeka“. Kým obvykle sa tento novotvar definuje ako stav, keď je pociťované pohlavie (t. j. „sociálny rod“) osoby v zhode s jeho pohlavím biologickým – teda ide o štandardnú situáciu, keď sa muž cíti byť mužom a žena ženou –, tu sa uvádza takáto definícia: „Stotožňuje sa s rodom, ktorý mu pripísali pri narodení.“

Definícia teda vychádza z predpokladu, že človeku je pri narodení pripísaný akýsi rod, miesto toho, že človek má objektívne pohlavie ako biologický atribút, ktorý s okamihom narodenia nijako nesúvisí.

Foto: Postoj

Svoju vlajku majú aj abrosexuáli

Za slovníkom nájdeme galériu vlajok rôznych rodových identít. Okrem štyroch variantov dúhovej vlajky tu nájdeme aj tri rôzne lesbické vlajky (z toho jednu so sekerou) či dokonca „polysexuálnu“, alebo „polyamoróznu“ vlajku.

Na záver galérie sa nachádza upozornenie, že „kvír vlajok je viac než 50“ a že stále pribúdajú nové. „Ich autorstvo vníma nedostatok alebo nepresnú symboliku v už existujúcich vlajkách a chce doplniť, čo mu chýba. Keď sa teda objaví potreba nového slova alebo obmena v definícii, komunita vytvorí aj vlajku, ktorá pojem a definíciu reprezentuje,“ píše sa tu.

„Kvír ľudia a ich podporovatelia však používajú mnoho ďalších vlajok, napríklad sapfickú vlajku reprezentujúcu ľudí, ktorých priťahujú ženy, vlajku pre abrosexuálov (ľudí, ktorým sa počas života mení sexuálna orientácia alebo identita), arodových ľudí, asexuálnych a aromantických ľudí, panrodových ľudí a mnohých ďalších,“ uvádza sa ďalej.

Foto: Postoj

Medzi „LGBTI+ jednotlivcami“ aj malé deti

Na záver knihy je uvedených osem odporúčaní, „ako citlivo pristupovať k zobrazovaniu kvír tém“, a to aj s obrázkovou galériou s príkladmi uvedenou podnadpisom „Zahrňme široký záber LGBTI+ jednotlivcov“.

Kritizuje sa tu, že „aj v prípade LGBTI+ tém sa v marketingu a médiách objavujú najmä mladí, bieli a bohatí muži. Naopak, takmer úplne chýba ukazovanie starších kvír ľudí, LGBTI+ ľudí s telesnými hendikepmi, bez domova či z horších socioekonomických pomerov“. Inými slovami, správne treba vyberať také fotky, kde nebudú všetci vyzerať rovnako, ale fotky budú „zahŕňať rôzne rasy, etniká, rodové identity, vek, schopnosti a telesné typy“.

Po nahliadnutí do galérie nájdeme dokonca aj fotografie detí vo veku odhadom 8 až 12 rokov. Obzvlášť zaujímavá je fotografia, na ktorej je zobrazený malý chlapec sediaci na lavičke s o pár rokov starším dievčaťom. Ako autorka je uvedená Annie Spratt a fotografia pochádza z fotobanky Unsplash.

Foto: Postoj

Keď sa však pozrieme na pôvodnú fotografiu a jej názov, opis či kľúčové slová, žiadnu zmienku o homosexualite nenájdeme. V názve fotografie sa skrátka píše, že ide o malé dievča a chlapca sediacich počas dňa vonku na betónovej lavičke. V opise fotky je napísané iba „súrodenec, rodina a priateľstvo“. Medzi kľúčovými slovami nájdeme výrazy ako súrodenci, sestra a brat či deti, no nič, čo by naznačovalo, že tieto deti majú niečo spoločné s homosexualitou či akoukoľvek obdobnou charakteristikou.

Prečo sa autori publikácie rozhodli fotografiu, na ktorej sú celkom zjavne malé deti – sestra s bratom v predpubertálnom veku –, použiť v galérii „širokého záberu LGBTI+ jednotlivcov“ ako pozitívny príklad, je otázka, ktorú by sa patrilo zodpovedať.

Fotografia malého dievčaťa a chlapca, ktorú autori publikácie použili ako ukážku „LGBTI+ jednotlivcov“. Foto: Unsplash/Annie Spratt

Autori sa na záver knihy slušne poďakovali „odborníkom a odborníčkam, ktorí a ktoré sa s nami podelili o svoje cenné poznatky a skúsenosti“, ako aj „kvír respondentstvu“.

Porotu zaujali aj fotky z fotobánk

Kniha Hovorme o sebe s rešpektom bola vydaná vďaka dotácii od ministerstva kultúry vo výške 10-tisíc eur v rámci projektu Kultúra znevýhodnených skupín v roku 2023.

Publikácia tiež v apríli tohto roka získala spolu s ďalšími deviatimi titulmi cenu Najkrajšia kniha Slovenska za rok 2023, ktorú organizoval Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana.

Z estetického hľadiska možno skonštatovať, že kniha má jednoduchý a elegantný dizajn, ktorý sa však nevymyká zo štandardu dnešnej knižnej tvorby. Zaujímavé je využitie rôznych farieb papiera, ktoré oddeľujú časti knihy z obsahového hľadiska. Okrem bielych nájdeme aj zelené, béžové a žlté stránky.

Vo viac než dvestostranovej knihe sa nachádza sedem umeleckých diel (z toho dvakrát Mednyánszky a dvakrát Dúbravský) a na konci knihy, v galérii odporúčaného zobrazovania homosexuálov, nájdeme 54 fotografií, pričom 32 z nich je stiahnutých z internetových fotobánk Pexels, Unsplash a iStock. Štyri fotografie pochádzajú aj z Denníka N, štyri z Apríl magazínu a šesť dodal Dúhový pride Bratislava.

Porotcom súťaže o najkrajšiu knihu roka sa fotografie z fotobánk páčili. Vyzdvihli totiž „veľmi solídnu a vysoko kvalitnú typografiu doplnenú o fotografie kvír ľudí a kvalitné reprodukcie významných kvír umelkýň a umelcov, a nielen tých súčasných“.

A hoci je súťaž zameraná na dizajn publikácií, porota na tejto konkrétnej ocenila aj to, že „predstavuje odvážny a potrebný vydavateľský počin v súčasnej napätej slovenskej spoločnosti“. Autorom publikácie k získaniu zaslúženej ceny blahoželáme.