Aký bol hudobný rok 2024 Čekovskej premiéry, výborná Krútňava a neraz aj búrlivé personálne výmeny

Medzi slovenskými skladateľmi tento rok patril Ľubici Čekovskej, ktorá uviedla do života dve veľké orchestrálne skladby a v poradí tretiu operu.

Spomedzi operných premiér na domácich scénach patrí jednoznačné prvenstvo novému naštudovaniu Krútňavy Eugena Suchoňa Národným divadlom Košice. Po dlhšom čase uviedla zaznamenaniahodnú premiéru aj Opera Slovenského národného divadla. Príhody lišky Bystroušky Leoša Janáčka v réžii Slávy Daubnerovej a v hudobnom naštudovaní Juraja Valčuhu sa zapísali zlatými písmenami do histórie bratislavskej opery.

Za najlepší koncert roku 2024 považujem vystúpenie Českej filharmónie pod vedením dirigenta Charlesa Dutoita s klaviristom Daniilom Trifonovom na Bratislavských hudobných slávnostiach. Aj v porovnaní s ďalšími špičkovými telesami, ktoré na festivale účinkovali, bolo zjavné, že orchester sa už udomácnil medzi najlepšími svetovými telesami.

Z koncertov slovenských orchestrov mi utkveli osobitne v pamäti dva koncerty Slovenskej filharmónie. Prvý z apríla pod vedením mladého českého dirigenta Jiřího Habarta, ktorého hudobné naštudovanie Koncertu pre fagot a orchester Johanna Nepomuka Hummela a Symfónie č. 2 Sergeja Rachmaninova prinieslo nielen krásny výraz, farebnosť a presnosť, ale aj nie bežnú energiu a zápal orchestra.

Tým druhým bol septembrový otvárací koncert Bratislavských hudobných slávností pod vedením šéfdirigenta Daniela Raiskina. Jeho naštudovanie Symfónie č. 9 Dmitrija Šostakoviča spĺňalo tie najprísnejšie požiadavky a obstálo by aj v porovnaní s najlepšími orchestrami.

Najlepším domácim telesom je ostatné desaťročia takmer bez konkurencie Bratislavský filharmonický zbor.

Tri premiéry Ľubice Čekovskej

Rok 2024 nepochybne patril našej najvýznamnejšej hudobnej skladateľke Ľubici Čekovskej.

Najprv jej v januári vo svetovej premiére uviedla v Košiciach a v Revúcej Štátna filharmónia Košice novú orchestrálnu skladbu At Béla’s window (Pri Bélovom okne) inšpirovanú prvou nahrávkou fujary, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók urobil na fonograf v roku 1906 v obci Ratkovské Bystré (dnes okres Revúca).

Skladbu následne naštudovala aj Slovenská filharmónia, ktorá ju na jeseň uviedla v Prahe, Stuttgarte a Kolíne nad Rýnom.

V júni uzrela svetlo sveta v Janáčkovom divadle v Brne Čekovskej tretia opera Here I am, Orlando podľa románu slávnej anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej. Autorkou libreta v anglickom jazyku je česká libretistka Viktoria Knotková.

Dielo naštudovali umelecký riaditeľ opery, režisér Jiří Heřman a budúci šéfdirigent orchestra Robert Kružík. Opera má za sebou už šesť úspešných repríz, získala cenu českých Divadelných novín 2024 v kategórii Hudobné divadlo a nomináciu na prestížne ocenenie International Opera Awards 2024 v kategórii Svetová premiéra.

Prvým uvedením zatiaľ najdlhšej orchestrálnej skladby Ľubice Čekovskej, 35-minútovým dielom Maison de la Musique en sept périodes (Dom hudby v siedmich obdobiach), oslávil v októbri 75. výročie svojho prvého koncertu orchester Slovenskej filharmónie. Opus skomponovaný na objednávku spoločnosti Gesamtkunstwerk s mecénskou podporou poisťovne UNIQA a Nadácie EPH je inšpirovaný príbehom budovy Reduty, stojacej v srdci kedysi korunovačného mesta Bratislavy.

Čekovskej skladby v roku 2024 hrali z domácich orchestrálnych telies aj Štátny komorný orchester Žilina a Slovenský komorný orchester, Slovenské národné divadlo uviedlo v repríze jej operu Impresario Dotcom. Skladbu napísala aj pre hudobný festival svojho rodného mesta, dielo Toccata Lacerta pre organ zaznelo premiérovo v apríli na Humenskej hudobnej jari.

Krútňava v opere Národného divadla Košice

Po ambicióznych projektoch predchádzajúcich rokov, uvedení opier Richarda Wagnera Tannhäuser (2023) a Kráľ Roger Karola Szymanowského (2022), priniesla košická opera v novembri nové naštudovanie slovenskej národnej opery Krútňava Eugena Suchoňa. Národné divadlo Košice ňou zároveň pripomenulo aj 75. výročie jej svetovej premiéry (SND, 10. 12. 1949).

Košická inscenácia je prvým pohľadom zahraničných tvorcov na Krútňavu na domácom javisku. Nemecko-bulharskej režisérke Vere Nemirovej sa podarilo sprostredkovať klasický sujet zo slovenského vidieka tak, aby nepôsobil ako folklórna legenda, ale ako univerzálny ľudský príbeh.

Na javisku sa odohráva nadčasová dráma s dôsledným vypracovaním psychológie každej z postáv, strhujúce divadlo podčiarknuté výbornými speváckymi výkonmi sólistov aj zboru a skvelým hudobným naštudovaním Petra Valentoviča.

Opera Národného divadla Košice si tak pod vedením riaditeľa Rolanda Kherna Tótha, šéfdirigenta a zbormajstra Petra Valentoviča a dramaturga Stanislava Trnovského v ostatných troch rokoch oprávnene vyslúžila označenie najlepšia slovenská operná scéna.

Slovenský filharmonický zbor

Naše najvýznamnejšie hudobné teleso, Slovenský filharmonický zbor ovenčený cenou Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a Kirilom Petrenkom na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a na koncertoch v Berlínskej filharmónii, má za sebou ďalší úspešný rok.

Popri koncertoch v abonentných cykloch Slovenskej filharmónie účinkoval na domácich festivaloch Bratislavské hudobné slávnosti v koncertom naštudovaní opery Libuše Bedřicha Smetanu a dramatickej symfónii Romeo a Júlia Hectora Berlioza, na Košickej hudobnej jari v Te Deum Antona Brucknera a na piešťanskom festivale v Petite Messe Solennelle Gioachina Rossiniho.

V zahraničí sa predstavil aj v Symfónii č. 8 Gustava Mahlera v Prahe, v Gurre-Lieder Arnolda Schönberga vo Viedni, v Symfónii č. 9 Ludwiga van Beethovena v Drážďanoch, v Korunovačnej omši Wolfganga Amadea Mozarta vo Viedni, v Rekviem Antonína Dvořáka na Svätováclavskom hudobnom festivale v Ostrave či v Mesiášovi Georga Friedricha Händla v Brne.

Slovenský filharmonický zbor patrí celosvetovo k najvýznamnejším zborovým telesám, spolupracuje s najlepšími orchestrami i dirigentmi. Za všetky spomeňme Viedenských filharmonikov, Berlínskych filharmonikov, Izraelskú filharmóniu či Orchestre de Paris a dirigentov ako Kiril Petrenko, Zubin Mehta, Semion Byčkov či Riccardo Chailly.

Pravidelne účinkuje aj v predstaveniach Viedenskej štátnej opery, naposledy v operách Le Grande Macabre Györgya Ligetiho a Eugen Onegin Piotra Iľjiča Čajkovského.

Zmeny v hudobných inštitúciách

Novým generálnym riaditeľom Štátnej opery Banská Bystrica sa stal v júni doterajší umelecký riaditeľ jej opery Šimon Svitok. Nahradil Rudolfa Hromadu, ktorý vo funkcii pôsobil priam neuveriteľných 28 rokov.

Za jeho pôsobenia sa banskobystrická opera podieľala na organizovaní nášho jediného, žiaľ už zaniknutého operného festivalu Zámocké hry zvolenské, uviedla ako prvá pôvodnú verziu opery Krútňava Eugena Suchoňa, v slovenskej premiére naštudovala operu Coriolanus Jána Cikkera, pripravila rekonštrukciu sídla inštitúcie i umeleckých dielní, osamostatnila baletný súbor. Išlo však o jedinú pokojnú výmenu uplynulého roka.

V auguste odvolala ministerka kultúry z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku. Krátko nato rezignoval riaditeľ Opery SND Martin Leginus. Po štyroch rokoch a štyroch operných riaditeľoch bol za riaditeľa našej „prvej“ opernej scény novou generálnou riaditeľkou Zuzanou Ťapákovou opätovne vymenovaný Rastislav Štúr.

Nedá sa poprieť, že časté zmeny riaditeľov a následné zmeny dramaturgie majú negatívny vplyv na kvalitu bratislavskej opernej scény. Posledným stabilným obdobím bolo šesťročné pôsobenie dvojice Friedrich Haider a Slavomír Jakubek v rokoch 2012 až 2018.

Funkcie šéfdirigenta Štátnej filharmónie Košice sa v auguste po komentovaní výrokov ministerky kultúry vzdal Robert Jindra. V osobe umeleckého riaditeľa Opery Národného divadla v Prahe a hlavného hosťujúceho dirigenta Symfonického orchestra Českého rozhlasu stratila Košická filharmónia skvelého dirigenta, ktorého nebude jednoduché nahradiť. Za tri roky intenzívnej práce zušľachtil zvuk orchestra aj rozšíril jeho repertoár.

Pozitívnym prísľubom do budúcnosti je prechod inštitúcií zriaďovaných ministerstvom kultúry na tzv. trojročné kontrakty, čo by malo priniesť väčšiu istotu vo financiách aj v plánovaní koncertov, operných produkcií, zájazdov i spoluprác.