Budúcnosť spaľovákov Európski ľudovci žiadajú urýchlené zrušenie zákazu spaľovacích motorov a obnovu automobilového priemyslu

Najsilnejšia politická frakcia v Európskom parlamente – Európska ľudová strana (EPP) – predstavila návrh, ktorým chce pomôcť európskemu automobilovému priemyslu.

Argumentuje tým, že tento sektor poskytuje viac ako 13,8 milióna pracovných miest v rámci celého reťazca výroby a subdodávok a prispieva 7 percentami k HDP Európskej únie. Vo viacerých štátoch (Slovensko, Česko, Nemecko, Taliansko) je kľúčovou časťou národnej ekonomiky.

Najzásadnejšou požiadavkou je, aby Európska komisia prehodnotila faktický zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 už v roku 2025 a následne navrhla aj zmenu legislatívy.

V súčasnosti platné znenie určuje pre novoregistrované autá po roku 2035 nulové emisie skleníkových plynov, čím fakticky znemožňuje uvádzať na trh vozidlá s benzínovými a dieselovými motormi. Zároveň dáva Komisii povinnosť túto legislatívu prehodnotiť v roku 2026. Ľudovci teda žiadajú, aby to bolo o rok skôr.

Oficiálny list, ktorým sa najväčší poslanecký klub europarlamentu obrátil na Európsku komisiu, obsahuje všetky výhrady, ktoré v ostatných rokoch zaznievali voči prechodu na výlučnú batériovú elektromobilitu. Autá s akýmkoľvek iným typom pohonu v premávke emisie skleníkových plynov produkujú.

Výzva EPP obsahuje prakticky všetky výhrady, ktoré v ostatných rokoch zaznievali voči prechodu na výlučne batériovú elektromobilitu.

Požiadavky, resp. výzvu eurokomisii rozdelili do piatich tematických okruhov: technologická neutralita; budovanie infraštruktúry; posilnenie dodávateľského reťazca kritických surovín cez obchodné dohody; podpora inovácií, výskumu a vývoja; zjednodušenie regulačného prostredia.

Prvou je zdôraznenie potreby technologickej neutrality. Spotrebitelia majú mať nárok na to, aby si vybrali technológiu, ktorá najviac vyhovuje ich potrebám.

„Politika EÚ v oblasti klímy by mala uprednostňovať trhové opatrenia pred plošnými zákazmi. Tento prístup umožňuje dosiahnuť zníženie CO₂ pri najnižších nákladoch a zároveň poskytuje spotrebiteľom možnosť výberu a umožňuje inžinierom súťažiť vo vývoji najlepších riešení,“ píše EPP.

Hoci uznávajú, že autá na batériový pohon majú zohrávať hlavnú úlohu pri znižovaní emisií z dopravy, legislatíva by mala vytvoriť podmienky na to, aby sa mohli využívať aj alternatívne palivá, pričom ich technologický vývoj by mal smerovať k čo najvyššej uhlíkovej neutralite. Netreba tiež zabúdať ani na hybridné vozidlá, ktoré elektrický pohon nabíjajú spaľovaním konvenčných či alternatívnych palív, a teda produkujú v premávke isté množstvá skleníkových plynov.

Likvidačné pokuty v čase recesie

Ďalšou zásadnou pripomienkou je žiadosť o zrušenie, resp. dočasné odloženie pokút za prekročenie limitu emisií z predaných vozidiel, ktoré majú platiť ich výrobcovia.

Napriek optimizmu, ktorý ešte pred pár rokmi sprevádzal vyhliadky vývoja predajnosti elektrických áut, realita je presne opačná. Záujem o elektroautá v Európe klesá, najmä po tom, čo viacero krajín ukončilo dotačné programy na ich kúpu.

Dokazuje to aj čerstvo zverejnená štatistika Európskeho združenia výrobcov automobilov. Tento rok (od januára do novembra) predaj nových áut v EÚ stagnoval.

A hoci vo výsledku oproti vlaňajšku mierne stúpol – o 0,4 percenta –, v prípade batériových elektromobilov zaznamenali predajcovia výrazný pokles – o 5,4 percenta. Porovnanie novembra 2024 s novembrom 2023 je ešte výraznejšie.

V tomto období klesol predaj elektromobilov na batérie medziročne o 9,5 percenta na 130 757 kusov. Ich podiel na trhu sa znížil na 15 percent zo 16,3 percenta. Dôvodom bol najmä výrazný pokles ich registrácií v Nemecku (−21,8 percenta) a vo Francúzsku (−24,4 percenta).

To je jednak príčinou veľkých problémov, do ktorých sa dostal koncern Volkswagen. Ten napriek tomu, že do výroby elektroáut investoval miliardy eur, chystá v Európe zatváranie fabrík, veľké prepúšťanie aj plošné znižovanie platov.

Volkswagen ide do kolienV Nemecku zrejme zavrie niekoľko závodov, v Číne využíval otrockú prácu

Erik Potocký

Pokles záujmu o elektroautá zároveň znamená, že sa automobilkám v budúcom roku nepodarí dosiahnuť predpokladaný emisný cieľ svojich flotíl, teda súčtu emisií všetkých predaných áut.

EPP žiada, aby sa do emisií flotily mohli rátať aj autá vyrobené, nielen predané, ale aj to, aby sa výpočet emisií robil z dlhšieho časového obdobia. V prípade, ak budú pokuty nevyhnutné, majú sa podľa ľudovcov investovať späť do automobilového sektora, napríklad podporou budovania infraštruktúry pre dobíjanie či tankovanie alternatívnych palív.

Podľa EPP by v súčasnej situácii bolo veľmi nešťastným riešením, ak by automobilový priemysel musel miliardy eur potrebné na rozvoj a posilnenie v globálnej konkurencii minúť na pokuty, zvlášť ak je zrejmé, že štruktúra dopytu spôsobuje, že nedokážu prísne emisné limity naplniť.

Zmiernenie emisných limitov by mohlo znamenať aj to, že sa v Európe predá viac áut síce so spaľovacím motorom, no omnoho šetrnejších k životnému prostrediu ako autá, ktoré sa vyrábali pred 15 či 20 rokmi.

Vek vozového parku v Európe sa zvyšuje, a čím je auto staršie, tým menej prísne emisné limity muselo pri výrobe spĺňať. Okrem toho, miera emisií sa zvyšuje aj opotrebením.

Vek vozového parku v Európe sa zvyšuje, a čím je auto staršie, tým menej prísne emisné limity muselo pri výrobe spĺňať. Okrem toho sa miera emisií zvyšuje aj opotrebením.

Cenovo dostupné nové spaľováky k úspore emisií prispejú omnoho väčšou mierou ako tlak na ich zákaz. Nariadená preferencia elektroáut, ktoré si väčšina populácie nemôže dovoliť, totiž vedie k tomu, že sa ľudia snažia udržať svoje staré spaľováky čo najdlhšie v prevádzke. Aj preto sa napriek všetkým opatreniam miera emisií v doprave zvyšuje a nie znižuje.

Škoda sa však už stala a chystaná norma Euro7, ktorú sa síce podarilo na poslednú chvíľu dostať do reálnejších kontúr, už ovplyvnila rozhodovanie výrobcov. Automobilky zredukovali portfólio modelov, aby udržali aspoň ako-tak prijateľnú cenu.

Emisná norma Euro 7 bude miernejšiaOtvára cestu zachovania výroby spaľovákov aj po roku 2035

Erik Potocký

Sú elektroautá naozaj ekologickejšie?

V záujme spravodlivého prístupu k jednotlivým technológiám by podľa EPP mal byť uplatňovaný výpočet emisií na celý životný cyklus, tzv. LCA. 

Europoslanci žiadajú jeho vypracovanie do decembra 2025 a mal by okrem emisií v prevádzke (kde sú v jasnej výhode elektroautá) zohľadňovať celý proces od výroby až po likvidáciu. Vypracovanie metodiky LCA pritom predpokladá znenie emisnej legislatívy EÚ už od roku 2019.

Výsledky novej analýzyElektroautá môžu byť emisne škodlivejšie ako klasické spaľováky

Erik Potocký

Ďalší problém, na ktorý v tejto súvislosti EPP upozornila, súvisí aj s nadmierou regulácie. Zdĺhavé povoľovacie procesy či obštrukcie zo strany veľkých distribútorov pri pripájaní sa do siete výrazne predlžujú budovanie potrebnej infraštruktúry.

EPP vo svojom návrhu dáva dôraz na základné pravidlo, ktoré má byť dodržané pri každej novej legislatíve. Teda s každou novou reguláciou by mali byť odstránené dve iné administratívne povinnosti.

Začarovaný kruh elektromobilityČím menej elektroáut, tým menej nabíjačiek – čím menej nabíjačiek, tým menej elektroáut

Erik Potocký

Suroviny a Čína

Kľúčovým problémom európskych automobiliek pri výrobe elektroáut je závislosť od dodávok surovín, ale aj batérií z tretích krajín. Globálne v tomto segmente dominuje Čína, ktorá nielen ovláda veľkú časť surovinových zdrojov, ale aj výrobu batérií.

EÚ musí podľa EPP v nasledujúcom období posilniť svoje obchodné vzťahy s krajinami, ktoré sú zdrojom surovín, a diverzifikovať ich dodávky.

Vo vzťahu k Číne ľudovci uznávajú, že zavedenie ciel na dovoz elektroáut je krajným riešením, avšak v situácii, keď dumpingové praktiky Pekingu majú potenciál zlikvidovať výrobu v Európe, sú nevyhnutné na ochranu domáceho priemyslu. 

Nasledovať by však mali rokovania s Čínou s dostatočnou mierou asertivity, ako aj snahy o reformu Svetovej obchodnej organizácie, ktorá by účinnejšie zasiahla voči takýmto praktikám vo svetovom obchode.

Clo na čínske elektroautáObchodná vojna EÚ s Pekingom sa začína

Erik Potocký

K zbaveniu sa závislosti od jedného zdroja surovín môže pomôcť aj ich recyklácia. Naostatok je však podľa EPP dôležité zamerať sa aj na zdroje surovín priamo v Európe, hoci ťažobné zámery čelia veľkému odporu dotknutej verejnosti.

Politický obrat Ursuly von der Leyen?

Ursula von der Leyen, ktorej vlajkovou témou v prvom funkčnom období bol Green Deal, teraz otáča. Priemysel, ktorý v Európskej únii opatreniami Green Dealu utrpel doteraz najviac, a špecificky ten automobilový, sa stáva nosnou agendou už od začiatku jej druhého funkčného obdobia. Takpovediac „premiérskou“ témou.

Už v januári chce spustiť tzv. strategický dialóg a jeho témami majú byť presne tie oblasti, ktoré vo svojom stanovisku zdôrazňuje EPP. Predsedníčka eurokomisie tak ako nominantka ľudovcov má pre svoju stratégiu v rukách aj stanovisko najväčšej frakcie europarlamentu s reálnou možnosťou jej presadenia.

Aj keď socialisti a zelení už vyjadrili nespokojnosť s týmto „obratom“, pri spolupráci s konzervatívnymi a pravicovými frakciami má EPP reálnu šancu uvedené opatrenia presadiť.

Do podpory európskeho automobilového priemyslu, špecificky toho nemeckého, sa navyše zapojil neočakávaný hráč.

Po páde nemeckej vlády čakajú túto krajinu predčasné voľby. Biedne preferencie, ktoré má doterajšia vládna strana Zelených, primali jej nominanta a bývalého spolupredsedu Roberta Habecka, v súčasnosti ministra hospodárstva, aby podporil návrhy na odpustenie pokút automobilkám za nedodržanie emisných limitov flotily na rok 2025, resp. ich odloženie do času, keď sa automobilový priemysel vymaní zo súčasnej krízy.

Jeho kompromisným riešením je, aby sa v ďalších rokoch znížila kvóta emisií a to, čo mali dodržať v roku 2025, by sa rozložilo na ďalšie roky.

To má podľa Habecka motivovať automobilky, aby pokračovali v rozvoji elektromobility, chce ich však zbaviť likvidačnej hrozby miliardových pokút v čase recesie. Podľa odhadov sa suma pokút za budúci rok môže vyšplhať až na úroveň 17 miliárd eur. 

Slovenský podiel

Na znení dokumentu sa podieľala aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH ako členka výboru pre medzinárodný obchod.

Zdôrazňuje, že aj v minulom období hlasovala proti zákazu spaľovacích motorov – na rozdiel od dvoch najsilnejších slovenských strán v europarlamente – Smeru a PS –, čo je vzhľadom na dôležitosť automobilového priemyslu pre Slovensko v priamom rozpore s našimi záujmami.

Konzervatívny výberHlasujú slovenskí europoslanci za slovenské záujmy? Smeráci to sľubujú, ale robia opačne

Erik Potocký

„Je šľachetné dosahovať zelené ciele, ale nemôžeme to robiť na úkor našej ekonomiky a živobytia ľudí. Okrem toho keď sa pozrieme na celý cyklus výroby, dobíjania a recyklácie elektromobilov, je otázne, do akej miery sú dnes skutočne zelené,“ uviedla pre Postoj Lexmann.

Záväzok k revízii „zákazu“ spaľovacích motorov bol spolu so schválením povinnej doložky vplyvov na konkurencieschopnosť jednou z podmienok podpory KDH, resp. Miriam Lexmann pri hlasovaní o zložení novej Európskej komisie.

Slovensko má aktuálne štyri montážne závody veľkých svetových automobiliek a vo výstavbe je piaty. Popri tom je na ich výrobu naviazané aj celé spektrum subdodávateľov, nehovoriac o tom, že na ich prosperitu majú významný vplyv aj udalosti v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku.