Kde by sa dalo šetriť Vláda kupuje nové lietadlá. Pôsobí to ako ďalšia epizóda nákupných maniačok

Robert Kaliňák plánuje ďalšie nákupy. Na ministerstve obrany chcú nahradiť niekoľko lietadiel, okrem iného dve vrtuľové dopravné lietadlá Spartan, ktoré Slovensko získalo v roku 2017, a tri staršie a menšie lietadlá L-410.

O užitočnosti tohto rozhodnutia možno polemizovať – väčšina štátov sa prikláňa k tomu, že najlacnejšie je už raz nakúpené lietadlá využívať čo najdlhšie. Navyše ministerstvo obrany plánuje stroje nakúpiť bez súťaže, čo so sebou nesie riziko, že sa investícia nezmyselne predraží.

Na druhej strane aj z generálneho štábu počuť, že plánované Embraery majú niekoľko výhod, okrem iného väčšiu nosnosť, dolet a aj rýchlosť. Slovensko by vďaka nim dokázalo evakuovať svojich občanov z krízových oblastí, do ktorých Spartany nedoletia, píše Denník N. Podľa plánov by Slovensko olietané stroje predalo, čím by pokrylo aspoň časť nákladov.

Či tento kalkul slovenskej vláde vyjde, nie je celkom jasné. Bude to totiž závisieť od finálnej ceny, ktorú za olietané Spartany dostane. Ak si lietadlá vyžadujúce modernizáciu nenájdu záujemcu, prípadne len takého, ktorý za ne dá len symbolickú cenu, vláda sa môže rýchlo prepočítať.

Ako ešte pochybnejší sa javí plán vyradiť dva vládne špeciály typu Fokker 100, ktoré prevádzkuje letka ministerstva vnútra, a nahradiť ich novšími prúdovými lietadlami.

Tie pritom Slovensko získalo len v júni 2016 v olietanom stave. Pri olietaných Airbusoch ministerstvo vnútra tvrdilo, že po modernizácii budú môcť lietať ďalších tridsať rokov. Pri o čosi starších Fokkeroch sa táto opcia nečrtala, Robert Kaliňák vtedy vo funkcii ministra vnútra hovoril o období využitia vo výške desiatich až pätnástich rokov.

Fokkery spolu s dvoma Airbusmi slúžia najmä na prepravu ústavných činiteľov, ktorí letia na služobné cesty do zahraničia. Využívanie vládnych špeciálov pritom už viackrát čelilo kritike, napríklad v prípade letov prezidenta Kisku do Popradu alebo Matúša Šutaja Eštoka a Andreja Danka, ktorí ich zneužili ako súkromný taxík na futbalový zápas v Nemecku.

Teraz však Kaliňák argumentuje, že využívať ním nakúpené Fokkery je neekonomické a z dôvodu vysokých nákladov ich chce nahradiť inými, takisto olietanými lietadlami Bombardier 6000.

Mýli sa Kaliňák dnes, keď chce Fokkery nahradiť, alebo pochybil pred ôsmimi rokmi, keď ich kupoval?

Ich cena bude závisieť od veku stroja, ale v priemere možno počítať až so 40 miliónmi dolárov za kus. Slovenskú republiku by táto akvizícia tak mohla bez dodatočnej modernizácie alebo obstarania náhradných dielov vyjsť na zhruba 80 miliónov eur. Dodatočné náklady spôsobia aj faktory ako preškolenie pilotov. Pre, nota bene, lietadlá bez akéhokoľvek prínosu pre ozbrojené sily Slovenskej republiky.

A ani nové lietadlá, samozrejme, nebudú lietať zadarmo, ale za zhruba desaťtisíc eur za letovú hodinu. Či sa to oplatí, by bežne posudzoval Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií, Kaliňák však využil výmenu vojenských lietadiel a aj nové ministerské lietadlá dal schváliť ako „strategickú investíciu“, čím sa takémuto posudzovaniu vyhol, pripomínajú Aktuality.

To, že s postupom času stúpajú náklady na prevádzku lietadiel, je bežné, a čím starší model, o to drahšie býva ho udržať v letuschopnom stave. Je aj jasné, že Fokkery bude skôr či neskôr potrebné vymeniť. Otázne však je, či to je potrebné práve dnes, uprostred konsolidácie rozpočtu, alebo či to nemôže štyri-päť rokov počkať.

Minister Kaliňák by mal vysvetliť, prečo ním nakúpené lietadlá po ôsmich rokoch vo vzduchu sú v stave, v ktorom už nie je ďalej ekonomické na nich lietať. Inými slovami: mýli sa dnes, keď chce Fokkery nahradiť, alebo pochybil pred ôsmimi rokmi, keď ich kupoval? A akú garanciu vôbec dáva občanom Slovenskej republiky, že sa podobný príbeh čoskoro nezopakuje aj s Bombardiermi?

Pretože kupovať každých osem rokov nové lietadlá asi nie je celkom spôsob, akým by verejné obstarávanie malo fungovať.

Ak Robert Kaliňák lepšie neobjasní, prečo je potrebné prednedávnom nakúpené lietadlá znovu nahrádzať novými, zostane podozrenie, že skôr než o skutočnú potrebu ide o ďalšiu hračku pre papalášov a že vláda občanov rada vyzýva na uťahovanie opaskov, sama však nakrúca ďalšiu epizódu nákupných maniačok.