Končí ďalší šéf dôležitej kultúrnej inštitúcie Šimkovičová sa rozhodla odvolať riaditeľa pamiatkového úradu

Šimkovičová sa rozhodla odvolať riaditeľa pamiatkového úradu
Pavol Ižvolt. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Pavol Ižvolt rátal s tým, že ho odvolajú. Ministerka sa s ním na tému ochrany pamiatok nikdy nerozprávala. Nahradiť by ho mohol pochybný archeológ.
7 minút čítania 7 min
Vypočuť článok
Končí ďalší šéf dôležitej kultúrnej inštitúcie / Šimkovičová sa rozhodla odvolať riaditeľa pamiatkového úradu
0:00
0:00
0:00 0:00
Miro Pastorek
Miro Pastorek
Študoval evanjelickú teológiu v Prahe, bol redaktorom Katolíckych novín aj regionálneho týždenníka MY Naše novosti. V Postoji sa venuje spravodajstvu, trocha aj kultúre.
Ďalšie autorove články:

Šutaj Eštok chce chrániť slobodu slova Predošlé vlády tu zavádzali totalitnú spoločnosť, tvrdí. Od Fica chce, aby Rážovi a Migaľovi meral rovnako ako Kmecovi

36 rokov po Novembri Dve tretiny Slovákov veria, že za socializmu sa žilo lepšie. Je ich čoraz viac

Peter Kmec odstupuje O politických prepojeniach sme nemohli vedieť, Hlas bol vtiahnutý do hier vybavovačov

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Martina Šimkovičová rozhodla o konci ďalšieho šéfa dôležitej kultúrnej inštitúcie. Na čele pamiatkového úradu skončí Pavol Ižvolt.

O rozhodnutí ministerstva sa dnes dozvedeli členovia Pamiatkovej rady. Podľa informácií z odborných kruhov rezort doterajšieho šéfa pamiatkového úradu nekritizoval, výmenu odôvodnil len vágne definovanou potrebou zdynamizovať riadiace procesy v inštitúcii.

Členovia rady to za dostatočné odôvodnenie nepovažujú, podľa zákona to však stačí. Šéf či šéfka rezortu kultúry môže riaditeľa pamiatkového úradu odvolať aj bez udania dôvodu, stačí, že to prerokuje s Pamiatkovou radou.

To sa dnes podarilo. V zastúpení ministerky na rokovanie prišiel jeden zo štátnych tajomníkov ministerstva. 

Na druhý pokus

Odvolať šéfa pamiatkového úradu sa vedenie rezortu kultúry pokúsilo už piateho novembra. Vtedy to nevyšlo, lebo ministerka na rokovanie Pamiatkovej rady neprišla a nikto ju nezastúpil.

Mala za ňu konať jej pravá ruka Lukáš Machala, ani ten sa však na zasadnutí nezúčastnil. Rada preto bod programu, ktorý sa týkal odvolania Pavla Ižvolta, neotvorila.

O jeho konci v čele pamiatkového úradu sa rozpráva od leta. Šimkovičová vtedy začala odvolávať šéfov kultúrnych inštitúcií. Vo funkcii postupne skončil riaditeľ SND Matej Drlička, šéfka SNG Alexandra Kusá či riaditeľ SNM Branislav Panis.

Pavol Ižvolt rátal s tým, že ho odvolajú. Pre Postoj však povedal, že mu ministerstvo nikdy nekomunikovalo žiadne výhrady voči jeho práci a ministerka sa s ním na tému ochrany pamiatok nikdy nerozprávala.

Úrad možno povedie archeológ so zlou povesťou

Po neúspešnom rokovaní Pamiatkovej rady na začiatku novembra prenikla do médií informácia, že Ižvolta má na čele pamiatkového úradu nahradiť archeológ Mário Comisso.

V odbornej obci sa neteší dobrej povesti. Hovorí sa o ňom, že vykonáva rýchle a povrchné prieskumy, ktoré hrajú do karát developerom.

Jeho firma 376 A.D. napríklad vykonávala archeologický prieskum pred stavbou nitrianskej fabriky Jaguar Land Rover, ktorý kritizovali aj odborníci zo SAV za jeho nedôslednosť.

Comisso dokonca prišiel o licenciu, lebo neodovzdával nálezy z viacerých výskumov. Podľa zákona archeologické vykopávky patria štátu.

S tým, že by pamiatkový úrad mal viesť práve Comisso, nesúhlasí ani Archeologická rada, ďalší poradný orgán ministerstva kultúry. „Obsadzovanie vedúcich funkcií osobami dlhodobo a opakovane porušujúcimi pamiatkový zákon predstavuje reputačné riziko a úpadok ochrany archeologickej časti kultúrneho dedičstva,“ uviedla rada vo verejnom vyhlásení.

Na dnešnom rokovaní Pamiatkovej rady už Comissovo meno nezaznelo. Ministerstvo len oznámilo, že nástupcu Pavla Ižvolta hľadá.

Pamiatkový úrad oslabuje prepúšťanie

Koncom mesiaca zaniká na pamiatkovom úrade odbor ochrany pamiatkového dedičstva. Pracujú na ňom špecialisti na jednotlivé typy pamiatok, napríklad na ľudovú či sakrálnu architektúru, alebo pamiatkové územia. Okrem základného výskumu vypracúvajú aj metodiky pamiatkovej ochrany.

Medzi pamiatkarmi vyvolala správa o konci odboru znepokojenie. „Považujeme toto rozhodnutie za skratové a z dlhodobého hľadiska poškodzujúce verejný záujem ochrany pamiatok,“ uviedla Anna Tuhárska, tajomníčka odborovej organizácie pamiatkového úradu. Upozornila, že odbor ochrany pamiatkového fondu je jedným z kľúčových odborných pracovísk a jeho zrušenie môže „výrazne oslabiť odbornú kompetenciu a kredibilitu pamiatkového úradu“.

Zamestnanci odboru minulý týždeň poslali ministerstvu kultúry otvorený list, v ktorom upozorňujú na to, že činnosti odboru nie je možné plnohodnotne delegovať na iné organizačné zložky úradu.

Končiaci šéf pamiatkarov Pavol Ižvolt argumentuje, že odbor musel zrušiť v dôsledku vládnej požiadavky na desaťpercentnú konsolidáciu v oblasti platov.

Pre Postoj vysvetlil, že úrad už v rámci konsolidácie v priebehu roka prepustil množstvo prevádzkových či technických pracovníkov. Ďalšia požiadavka na znižovanie mzdových nákladov sa preto nutne dotkla aj odborných zamestnancov.

Prepúšťanie postihlo najmä odbor ochrany pamiatkového fondu, pretože si nemohli dovoliť škrtať na iných odboroch, ktoré priamo zabezpečujú chod úradu. Pamiatkovému úradu totiž zo zákona vyplývajú povinnosti, ktoré musí primárne napĺňať, napríklad správne konania v spojení so stavebnými úradmi či vyhlasovanie národných kultúrnych pamiatok.

V rámci odboru pracovalo 13 ľudí. Ich agende sa podľa Ižvolta bude naďalej venovať osem zamestnancov úradu.

Maďarská cesta?

Na bratislavskej centrále pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradoch v súčasnosti pracuje 342 ľudí. Už teraz svoju agendu zvládajú len s vypätím síl.

Ďalšie prepúšťanie im situáciu len sťaží. Najmä ak sa bude týkať aj zamestnancov v krajoch, ktorí majú na starosti väčšinu práce napríklad v rámci stavebných konaní.

Znižovanie rozpočtu pamiatkového úradu znamená napríklad to, že bude musieť obmedziť pracovné cesty. Na výskumy a stavby tak nebudú môcť dohliadať tak často, ako by bolo treba.

Zamestnanci pamiatkového úradu sú z tohto stavu nešťastní. Minulý týždeň zverejnili vyhlásenie, v ktorom sa postavili proti prepúšťaniu v centre i v krajských pamiatkových úradoch.

„Sme proti deštrukcii štruktúry pamiatkového úradu. Chceme pokračovať v systematickej práci na ochrane pamiatkového fondu, ktorý patrí občanom tohto štátu, ale to sa nedá bez personálneho, materiálneho posilnenia či potrebného finančného zabezpečenia zamestnancov,“ píšu. „Žiadame zachovanie pamiatkového fondu a jeho garanta: pamiatkového úradu.“

Pamiatkari sa obávajú, že prepúšťanie odborníkov a personálna zmena na čele úradu sú znakmi toho, že Slovensko sa rozhodlo uberať „maďarskou cestou“ – vláda Viktora Orbána zlúčila národnú galériu a národné múzeum a v podstate zrušila štátnu ochranu pamiatok.

Odborníci sa boja, že Šimkovičovej ministerstvo chystá niečo podobné.

Bývalý šéf kultúrnych analytikov Marcel Čas v septembri upozornil na to, že ministerstvo kultúry potichu pripravuje najväčšiu zmenu fungovania kultúrnych inštitúcií od roku 1989. Reorganizácia by podľa neho priniesla „vypitvanie“ Slovenského národného múzea, SNG aj pamiatkového úradu.

Odborná verejnosť má obavy, že ak sa systém pamiatkovej ochrany bude naďalej oslabovať prepúšťaním odborníkov – a najmä ak sa ho podarí úplne rozložiť, bude to hrať do karát developerom, ktorí si s pamiatkami budú môcť robiť, čo chcú.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Martina Šimkovičová Pamiatkový úrad Slovenskej republiky Ficova vláda ministerstvo kultúry
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť