Šimkovičovej ministerstvo chystá zásadné zmeny Chcú vypitvať národné múzeum, SNG aj pamiatkový úrad, varuje bývalý šéf kultúrnych analytikov

Ministerstvo kultúry potichu pripravuje najväčšiu zmenu fungovania kultúrnych inštitúcií od roku 1989, upozornil bývalý šéf kultúrnych analytikov Marcel Čas. Zasiahla by múzeá, galérie, hrady či pamätné izby po celom Slovensku. Mnohé z nich by sa museli zoštátniť, keďže ich prevádzkujú samosprávy.

Podľa Časa by reorganizácia priniesla „vypitvanie“ Slovenského národného múzea, SNG aj pamiatkového úradu. „Je pre mňa paradoxné, že nominanti SNS pripravujú likvidáciu, reorganizáciu a vypitvanie konzervatívnych kultúrnych inštitúcií, ktoré sú násobne staršie ako samostatná Slovenská republika,“ povedal.

Štyri nové organizácie

Čas na dnešnej tlačovej konferencii hnutia Kultúrny štrajk prezentoval návrh novej štruktúry zbierkotvorných inštitúcií, ktorý Inštitút kultúrnej politiky dostal na stôl v júni. Pripravila ho sekcia kultúrneho dedičstva, ktorú vedie Šimkovičovej nominant Peter Lukáč.

Kultúrne inštitúcie by sa podľa návrhu mali zlúčiť pod štyri nové organizácie: Štátne múzeá, Štátne umelecké zbierky, Štátne hrady a zámky, Štátna správa národných kultúrnych pamiatok. Zázemie by im mala poskytovať Správa národného kultúrneho dedičstva.

Podľa Časa nie je jasné, čo dobré by táto centralizácia mala priniesť. Domnieva sa, že za plánom sú snahy generálneho tajomníka služobného úradu Lukáša Machalu.

„Odkedy na ministerstvo prišiel, rozprával o tom, že máme priveľa inštitúcií a všetko treba zoškrtať, zlúčiť a centralizovať. Namiesto tridsať by nám vraj stačilo desať organizácií,“ povedal bývalý šéf kultúrnych analytikov. 

Upozornil, že zásadnú zmenu ministerstvo plánuje bez oznámenia cieľa a bez diskusie s dotknutými, aj keď bude mať obrovský dosah na kultúru ako celok. „Vie Martina Šimkovičová, čo sa v jej rezorte deje? Nič z týchto krokov nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády,“ povedal.

Nie je tiež jasné, čo by sa po reorganizácii stalo s kultúrnymi pamiatkami, ktoré vlastnia cirkvi, samosprávy alebo súkromníci. Štátna správa národných kultúrnych pamiatok by sa totiž mala venovať len pamiatkam v správe štátu.

Chýba cieľ a bolo by to drahé

Inštitút kultúrnej politiky vedenie ministerstva v auguste zrušilo. Predtým však analytici stihli vypracovať posudok pripravovanej zmeny fungovania kultúrnych inštitúcií.

Reorganizácii podľa analýzy chýba cieľ, trvala by aspoň dva a pol roka a bola by nákladná. Bolo by kvôli nej treba meniť niekoľko zákonov, zoštátňovať a nanovo inventarizovať veľa hnuteľného i nehnuteľného majetku. Analytici upozornili, že sa nedá vylúčiť ani riziko súdnych sporov.

Presun majetku by stál minimálne 1,8 milióna eur a navýšil by prevádzkové náklady ministerstva o 814-tisíc eur, uviedli analytici. „V čase konsolidácie verejných financií nie je jasné, z akých zdrojov by sa tieto výdavky pokryli,“ upozornili.

Čas uviedol, že plán reorganizácie obsahuje viacero nelogických vecí. Napríklad Bibiana alebo galéria Danubiana by sa mali dostať pod správu Štátnych umeleckých zbierok, aj keď zbierky podľa zákona nemajú.

Podľa Časa nie je jasný kľúč, akým boli vyberané inštitúcie, ktoré sa majú zoštátniť. Je medzi nimi napríklad 54 pamätných izieb, viaceré miesta venované pamiatke významných osobností našich dejín však chýbajú.

Kolaps programu Obnovme si svoj domSystém desaťročia fungoval, Šimkovičová s Machalom ho paralyzovali

Miro Pastorek

Nie je to hotový plán, reaguje ministerstvo

Ministerstvo kultúry sa voči vystúpeniu Marcela Časa ohradilo.

„Rezort v žiadnom prípade nepotvrdzuje správnosť údajov, ktoré boli bývalým zamestnancom Časom komunikované ako hotový plán ministerstva kultúry ku zmenám v zriaďovateľských inštitúciách,“ uviedlo v reakcii na tlačovú konferenciu hnutia Kultúrny štrajk. „Možná reštrukturalizácia inštitúcií je predmetom odborných analýz a ministerstvo kultúry bude prípadné zmeny komunikovať v prvom rade s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu kultúry.“

Ministerstvo upozornilo, že Čas bol počas svojho pôsobenia v štátnej službe viazaný mlčanlivosťou. „Pokiaľ verejne rozširoval citlivé informácie, ktoré sa dozvedel v rámci plnenia svojich služobných úloh, môžeme toto jeho konanie považovať za protizákonné,“ uviedol rezort.