Veličenský paragraf Robert I., z Boží vůle král

Nemecký minister hospodárstva a líder Zelených Robert Habeck prežíva rušné dni. Po rozpade jeho koalície natočil nové video „v kuchyni“, vrátil sa na X (bývalý Twitter), v nedeľu sa dal na sneme strany potvrdiť ako takzvaný spitzenkandidat svojej strany, čím odštartoval svoju predvolebnú kampaň.

Na titulky sa však Habeck dostal najmä pre iný incident.

Vo štvrtok ráno o šiestej totiž nemeckí policajti zazvonili na dvere 64-ročnému Stefanovi N., na ktorého minister podal trestné oznámenie.

Dôvod: Muž na sieti X zdieľal meme s fotografiou Habecka, ktorý tu mal ako vždy nastylované vlasy a logo šampónu Schwarzkopf. Namiesto tradičného „Schwarzkopf Professional“ je na ňom napísané „Schwachkopf Professional“. Schwachkopf je pomerne mierne označenie pre hlupáka.

Foto: Twitter

Polícia na príkaz súdu prehľadala byt a zabavila mobil aj tablet podozrivého. Väčšine pozorovateľov z tohto postupu zostal stáť rozum.

„Už dlhšie vidíme, ako sa prehľadáva kvôli urážkam. Teraz je nafúknutý počet káuz, ktoré pramenia z toho, že politici niekoho udajú za urážky,“ povedal pre Stern profesor Holm Putzke, ktorý tento trend považuje za „problematický“.

„Závažnosť tohto masívneho zásahu do súkromia je neúmerná obvineniu a dôkazom, ktoré polícia a prokurátori dúfali, že nájdu,“ cituje mediálneho právnika Christiana von Coellna nemecký týždenník Spiegel. Aj iní právnici majú pochybnosti nielen preto, že je otázne, či je výraz „Schwachkopf“ vôbec dostatočne urážlivý, ale aj preto, že v satirickom kontexte sa musí uplatňovať ešte väčšia miera tolerancie než v iných prípadoch.

Žeby obyčajná urážka politika vôbec mohla byť trestným činom, je dôsledkom novely paragrafu 188 z časov pandémie, ktorá mala obmedziť „nenávistné prejavy“ proti politikom. Už vtedy kritici hovorili a „veličenskom“ paragrafe, ktorý neprimerane zužuje slobodu bežných občanov kritizovať vládnucu vrstvu. Ale asi ani autori návrhu nečakali, ako bezbreho sa ho niektorí ich kolegovia chopia.

Vyše 800 trestných oznámení

Samozrejme, Habeck nemôže za to, že sa polícia a prokuratúra rozhodla urobiť ministrovi „službičku“ a podozrivému vtrhnúť do bytu. Ale to, že sa to stalo práve v prípade jeho trestného oznámenia, nie je celkom náhoda.

Fakt, že Habeck rád podáva trestné oznámenia, sa vie najneskôr od augusta, keď verejnoprávna ARD informovala, že ich minister podal viac než sedemsto (aktuálny stav je 805) trestných oznámení. O aké bizarné prípady ide, však väčšine Nemcov demonštroval až posledný prípad z minulého týždňa. 

Je zaiste správne, že ani politici nemusia zniesť všetko a že v prípadoch vyhrážok voči politikom alebo ich rodinám koná aj polícia. Ale je aj pochopiteľné, že politik musí zniesť kritiku, a to aj vtedy, keď je ostrá alebo neférová – tak už viackrát rozhodli súdy. 

Zelení sa tým však veľmi netrápia – aj preto, lebo náklady za prehrané procesy neplatia z vlastného vrecka, ale za nich ich platia daňoví poplatníci.

Žiaden iný minister nepodal toľko trestných oznámení ako zelené duo Habeck – Baerbocková (dohromady 1318). Na porovnanie, väčšina ministrov je na nule, (teraz už bývalý) minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP), ktorý je s veľkým odstupom na treťom mieste, ich podal 26.

Nedá sa nevykríknuť: Čo ste spochabeli?

Minister hospodárstva, ktorý má v rukách moc nad osudmi viac než osemdesiatich miliónov ľudí, musí zniesť, že niektorí z nich si budú z neho robiť žarty alebo ho považovať za hlupáka. O to viac, ak krajina je už druhý rok v hospodárskej recesii a čelí veľmi vážnym problémom.

Šokovaný z Habeckovho správania je aj turecko-nemecký novinár Deniz Yucel. Ten sedel rok v tureckých väzniciach, a na rozdiel od Habecka si dobre uvedomuje, aký nebezpečný precedens je, ak hociktorý diktátor môže ukázať na príklad nemeckého ministra ako niekoho, kto necháva trestne stíhať doslova stovky svojich kritikov.

Keď pred niekoľkými rokmi írečitý pravicový politik Wolfgang Kubicki (liberál z FDP) označil tureckého prezidenta Erdoğana za „kanálového potkana,“ súdy dali za pravdu Kubickimu. Niežeby s ním súhlasili – ale sloboda prejavu, obzvlášť v politike, je príliš dôležitá na to, než aby ju bolo prípustné zväzovať zákazmi a trestami, argumentovali sudcovia.

„Minister potrebuje minimum suverenity. [...] Robert Habeck túto suverenitu nemá. Kritiku vníma ako urážku majestátu. Zastrašovanie občanov trestnými oznámeniami je nedôstojné demokratického ministra. To robia len politici v autoritárskych štátoch. Robert Habeck tomu zjavne neporozumel,“ kritizuje Habecka magazín pre politickú kultúru Cicero.

Pritom ani nie je celkom jasné, čo chce udatný kráľ Robert svojou križiackou výpravou proti memečkám na twitteri vôbec docieliť. Pretože minister, ktorý je ochotný svojich kritikov kvôli meme na internete odvliecť na súd, aby dokázal, že nie je hlupák – to je tak trochu ako človek, ktorý okoloidúcich v pešej zóne ubezpečuje, že skutočne nie je blázon.