Ohrozené pamiatky na Ukrajine Rusko v Charkove zbombardovalo budovu, ktorá by mohla byť v UNESCO

Útok sa udial v nedeľných večerných hodinách a vyžiadal si deviatich ranených.

Zatiaľ čo počtom civilných obetí Ukrajina zažila omnoho horšie útoky, najnovší ruský útok na Charkov vyniká najmä zásahom historického Domu štátneho priemyslu, známeho najmä pod skratkou Deržprom (z ukrajinského Будинок Державної промисловості), respektíve v ruštine Gosprom.

Budova je zaradená na tentatívnu listinu UNESCO, teda oficiálny zoznam kandidátov na status svetového kultúrneho dedičstva. Jej výstavba trvala tri roky (1925 – 1928) a v čase svojho otvorenia bola najpriestrannejšou budovou na svete. So svojou výškou – 63 metrov – bola označovaná aj za prvý mrakodrap v Sovietskom zväze.

Navrhnutá bola v štýle konštruktivizmu, sovietskom architektonickom štýle blízkom funkcionalizmu, ktorý v rovnakom čase rozkvital aj v Nemecku, Škandinávii či Československu, než ho v čase vrcholiaceho stalinizmu vytlačila gýčovejšia architektúra ovplyvnená socialistickým realizmom.

Spočiatku bola určená pre potreby Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, ktorej hlavným mestom bol Charkov až do roku 1934.

„Ale pre účel, na ktorý bola budova postavená – ako ústredie ukrajinského komunizmu –, boli jej dni zrátané takmer hneď po otvorení. Už v roku 1929 začali byť ‚národní komunisti‘ potláčaní; v roku 1932 zúril na okolitom vidieku hladomor a utečenci prúdili do Charkova. Mykola Skrypnyk, komisár, ktorý sa najviac snažil zosúladiť ukrajinský kultúrny nacionalizmus a boľševický komunizmus, sa v roku 1933 zastrelil vo svojej kancelárii v jednej z veží,“ píše britský Guardian, ktorý už pred niekoľkými rokmi ikonickej budove venoval článok.

Tým sa jej pohnuté dejiny neskončili. Druhú svetovú vojnu prežil Deržprom len o vlások, ustupujúce nemecké vojská sa ho v roku 1943 totiž pokúsili vyhodiť do vzduchu. Medzi Charkovčanmi sa traduje, že ju zachránil neznámy hrdina, ktorý včas odistil nacistickú rozbušku. „Deržprom prežil nacistov, ale nie Putina,“ komentuje korešpondent Wall Street Journal Jaroslav Trofimov.

Deržprom v roku 1955. Zdroj: Wikimedia

Vzhľadom na polohu budovy – nachádza sa na obrovskom Námestí slobody v centre Charkova, kde si ho je nemožné pomýliť s čímkoľvek iným – je temer isté, že Rusko na túto budovu zaútočilo úmyselne.

Poškodený Deržprom po ruskom zásahu. Zdroj: X, Volodymyr Zelenskyy

Obavy z ďalších ruských útokov by mohli prinútiť UNESCO, aby urobila to isté čo v prípade historického centra Odesy – urýchlene zaradila Deržprom na zoznam svetového kultúrneho dedičstva a zároveň ho vyhlásila za svetové dedičstvo v ohrození.

Ak sa tak stane, budova bude najvýchodnejším záznamom na zozname na Ukrajine. Doteraz sú ním vykopávky antického gréckeho mesta Chersonesus na okupovanom Kryme.