Nová eskalácia Na Ukrajinu smerujú tisícky severokórejských vojakov, vlastnú misiu zvažuje aj Južná Kórea

V Rusku sa nachádzajú tisícky severokórejských vojakov, ktorí majú smerovať na ukrajinský front.

O príchode severokórejských vojakov informovala ako prvá ukrajinská rozviedka HUR, neskôr zistenia potvrdila aj Južná Kórea. Podľa juhokórejskej tajnej služby nasadení vojaci pochádzajú zo severokórejskej elitnej 11. armády – i keď pojem „elitná“ tu platí na severokórejské pomery.

Podľa Ukrajincov prví severokórejskí vojaci už dorazili na front v Kurskej oblasti, do konca októbra má ich počet narásť na 2600 mužov. Spolu má Severná Kórea vyslať na Ukrajinu až 11-tisíc vojakov vrátane 500 dôstojníkov a troch generálov, odhadujú Ukrajinci.

Šéf juhokórejskej tajnej služby zas hovoril o tritisíc vojakoch, ktorí sa už nachádzajú v Rusku, a odhadoval, že do decembra ich počet dosiahne 10-tisíc.

Informácie o príchode severokórejských vojakov do Ruska potvrdil aj americký minister obrany Lloyd Austin, i keď zostal zdržanlivý v otázke, či skutočne už došlo k ich nasadeniu: „Naši analytici to sledujú a vidíme dôkazy, že severokórejské jednotky smerujú do Ruska. Čo presne urobia, sa ešte uvidí,“ vyhlásil bývalý generál.

Ostrá reakcia Južnej Kórey

Na informácie o možnom nasadení severokórejských vojakov na Ukrajine alebo v Kurskej oblasti rýchlo zareagovala Južná Kórea.

„Vláda volá po okamžitom stiahnutí severokórejských jednotiek, a ak súčasná vojenská spolupráca medzi Severnou Kóreou a Ruskom bude pokračovať, nebudeme to trpieť a budeme konať odhodlane s medzinárodným spoločenstvom,“ vyhlásil zástupca juhokórejského poradcu pre národnú bezpečnosť.

Pre prípad, že by skutočne došlo k nasadeniu severokórejských vojakov, Soul zvažuje poslať Kyjevu ďalšie zbrane a na stole je dokonca aj juhokórejská misia na Ukrajine, ktorá má monitorovať taktiky a schopnosti severokórejských jednotiek.

Južná Kórea disponuje veľkým zbrojným priemyslom, Ukrajine však doposiaľ dodávala len vojenskú výstroj a nesmrtiace prostriedky, pretože sa obávala ruskej reakcie. Dodala však 180 tankov typu K2 Poľsku, čo Poliakom umožnilo poslať svoje tanky T-72 a PT-91 Ukrajine.

Hlavná obava Soulu je, že Rusi by mohli výmenou za severokórejské dodávky munície a teraz aj vojakov Severnej Kórey pomôcť dodávkami a vývojom modernejších zbraní.

Napríklad severokórejskí piloti dodnes lietajú na prastarých migoch 17, 19, 21 a 23 (a v menšom počte na novších migoch 29). Južná Kórea sa obáva, že Rusko by mohlo Severokórejčanom poskytnúť nové stíhačky pre ich letectvo. Ešte väčšie sú obavy, že by Rusi mohli pomôcť pri vývoji novších a nebezpečnejších rakiet pre ich jadrový program.

Ruské hry, oligarchovia a voľby v MoldavskuPrezidentka Sandu vyhrala a tesne uspela v referende o EÚ, ale prevalcovať opozíciu sa jej nepodarilo

Christian Heitmann

Juhokórejský appeasement Ruska sa však zrejme nevyplatil, keďže nehľadiac na vzťahy s Južnou Kóreou Putin 14. októbra v Dume predložil zákon o ratifikácii dohody o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Pre Soul je nasadenie severokórejských vojakov na Ukrajine nepríjemné aj z toho dôvodu, že by mohli získať skúsenosti, ktoré im doteraz chýbajú. Južná a Severná Kórea sa dodnes nachádzajú v stave vojny, ktorá sa začala severokórejským útokom na juh v roku 1950.

Napriek prímeriu z roku 1953 pravidelne dochádza k násilným incidentom, napríklad v roku 2010 severokórejská ponorka potopila korvetu Cheonan patriacu juhokórejskému námorníctvu. Pri útoku zahynulo 46 námorníkov.

Moskva sa s týmito obavami cielene hrá, aby odradila juhokórejskú pomoc Ukrajine. „Je potrebné sa zamyslieť nad dôsledkami pre bezpečnosť Južnej Kórey,“ vyhrážala sa Soulu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharova.

Aký bude mať nasadenie vojakov dosah na front?

Samotné vyslanie niekoľkých tisícok vojakov vojnu na Ukrajine nezvráti, ale otvára dvere potenciálne ešte väčšiemu nasadeniu vojakov.

To by aspoň dlhodobo mohlo pomôcť Rusku kompenzovať straty vo vojne, ktorá už pokračuje vo svojom treťom roku a ktorá na oboch stranách spôsobila prinajmenšom šesťciferné počty strát. Britský Economist píše o amerických odhadoch, podľa ktorých Rusko doposiaľ stratilo 600-tisíc mužov (padlých a ranených).

Omnoho dôležitejšia je však – aspoň doposiaľ – zvyšná vojenská podpora, ktorú Severná Kórea Rusku poskytuje, najmä dodávky munície. Podľa ukrajinskej tajnej služby Severná Kórea dodáva Rusku 2,7 milióna delostreleckých granátov, čo sa takmer vyrovná ruskej ročnej výrobe v objeme 2,8 milióna granátov.

Tento obrovský objem je dôsledkom nielen dlhých desaťročí zbrojenia režimu, ktorý neraz doslova uprednostnil svoje zbrojné programy na úkor potravinového zabezpečenia svojho obyvateľstva, ale aj silného dôrazu, ktorý Severná Kórea kladie práve na delostrelectvo.

„Ich vojenská doktrína, ak odhliadneme od rakiet a jadrových zbraní [...], sa zameriava na delostrelectvo. Jednoducho preto, že jeden z hlavných úspechov Severokórejčanov v kórejskej vojne tvorí to, že sa hranica posunula smerom k Soulu, v dôsledku čoho môže delostrelectvo na hlavné mesto spustiť paľbu,“ vysvetľuje pre ruskú Meduzu Fiodor Tertickij.

Nové pnutie na Kórejskom polostrove

Prvé vyslanie severokórejských vojakov do zahraničia sa pritom deje v čase, keď na Kórejskom polostrove narastá pnutie.

Len minulý týždeň severokórejská armáda vyhodila do vzduchu dve cesty vedúce cez demilitarizovanú zónu do Južnej Kórey. Boli vybudované za juhokórejské peniaze v čase kórejského oteplenia, keď boli možné symbolické stretnutia medzi oboma stranami. V posledných rokoch sa však Severná Kórea opäť izolovala a primkla k Putinovmu Rusku.

Odborník na Kóreu Jonathan Corrado pre War on the Rocks pripomína, že už v roku 2020 Severná Kórea vyhodila do vzduchu styčný úrad, ktorý Južná Kórea vybudovala v meste Käsong, a „ešte v lete Severokórejčania odpojili železničné spojenie. Je to úplné odpojenie medzi oboma Kóreami“.

„Je pomerne provokatívnym aktom vyhodiť niečo do vzduchu tak blízko k demilitarizovanej zóne,“ myslí si Corrado.

Za znak rastúceho izolacionizmu považujú pozorovatelia aj demonštratívne zničenie monumentálneho „oblúka znovuzjednotenia“ v hlavnom meste Pchjongjang v januári 2024, ktorý mal symbolizovať zjednotenú Kóreu.

Corrado sa nazdáva, že kalkul Pchjongjangu nespočíva v tom, že by sa pripravoval na novú vojnu, ale skôr v snahe získať priestor na manévrovanie.

Severná Kórea totiž celkom dobre vie, že pnutie na Kórejskom polostrove je Západu nepríjemné, a tak využíva vyvolávanie konfliktov preto, aby v rokovaniach získala ústupky na poli sankcií.

No ak aj Pchjongjang v tejto chvíli neplánuje útok na juh, severokórejské delostrelecké jednotky sú v pohotovosti a obe strany sa sporia o drony, ktoré lietajú cez hranicu. 

Severná Kórea obvinila Južnú Kóreu z letu dronu, ktorý údajne zhadzoval propagačné letáky nad Pchjongjangom. Južná Kórea sa zas pravidelne stáva terčom severokórejských dronov, ktoré zhadzujú odpadky. „Je tu cesta k eskalácii,“ varuje Corrado.

Podľa odborníka je preto pravdepodobné, že napätie na Kórejskom polostrove bude v bližšej budúcnosti ešte narastať.