Ruské hry, oligarchovia a voľby v Moldavsku Prezidentka Sandu vyhrala a tesne uspela v referende o EÚ, ale prevalcovať opozíciu sa jej nepodarilo

Výsledok volieb je menej jednoznačný, než sa mnohí podporovatelia Sanduovej nádejali. Tí totiž dúfali, že vďaka slabým číslam jej protikandidátov by prezidentka mohla vyhrať už v prvom kole. Sandu nakoniec získala 42 percent, viac než pred štyrmi rokmi (36 percent), ale ešte stále menej než potrebnú nadpolovičnú väčšinu.

A problémom pre Sanduovú je, že aj keď zvíťazila so slušným náskokom oproti protikandidátovi z radov socialistov Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý získal 26 percent, ešte zďaleka nemá vo vrecku druhé kolo.

Väčšina ostatných kandidátov, ako napríklad ďalší ľavicový kandidát Renato Usatîi (necelých 14 percent) alebo gagauzská kandidátka Irina Vlah (s 5 percentami hlasov na štvrtom mieste), má bližšie k proruským socialistom než k proeurópskej Sanduovej.

Ak títo voliči v druhom kole prídu podporiť Stonianogla, ešte stále môžu podporovateľov Sanduovej prehlasovať.

Do Európy?

Okrem prezidentských volieb Moldavčania hlasujú aj o otázke, či sa má cesta do EÚ vpísať aj do ústavy. V referende Moldavčania potvrdili túto ambíciu úradujúcej prezidentky, no výsledok bol tesný – za zmenu ústavy sa vyjadrilo len 50,5 percenta hlasujúcich. O finálnom výsledku tak rozhodlo len o čosi viac než dvanásťtisíc hlasov.

Referendum pre Maiu Sanduovú zachránili najmä zahraniční Moldavčania, ktorých prišlo hlasovať až 230-tisíc – a z ktorých mnohí žijú práve v Európskej únii.

Korešpondent FAZ pre Balkán Michael Martens rozdiely vo voličskom správaní vysvetľuje tým, že Moldavčania v EÚ sú menej vystavení ruským médiám (a peniazom) než Moldavčania v samotnom Moldavsku.

Istú rolu nepochybne hrá aj obava z ruskej reakcie. Rusko ešte stále okupuje východnú časť krajiny a ruskú inváziu na Ukrajinu mnohí Moldavčania vidia ako hrozivý príklad toho, čo hrozí, ak by si príliš pohnevali Moskvu.

V každom prípade Rusko sa netajilo tým, že si neželá úspech Sanduovej a jej referenda, a pokúšalo sa ho zvrátiť vo svoj prospech. Len deň pred voľbami odhalili moldavské úrady celý sklad kampaňových materiálov proti členstvu v Únii, ktoré pochádzali priamo z Ruska.

A do pokusov podplatiť voličov bol zapojený aj oligarcha Ilan Šor, ktorý je známy najmä za podvod, pri ktorom moldavské banky okradol o jednu miliardu dolárov, asi 12 percent vtedajšieho moldavského HDP. Šor bol za finančné podvody odsúdený na 15 rokov väzenia, ale pred spravodlivosťou ušiel do Izraela, odkiaľ naďalej podporuje proruské hnutia a strany.

„Zločinecké skupiny pracujúce so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby udržali náš národ v pasci neistoty a nestability,“ vyhlásila prezidentka. „Máme jasný dôkaz, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť si 300-tisíc hlasov,“ tvrdí Sandu.

Gagauzsko

Výsledky volieb ukazujú, že úspech referenda a prezidentky Sanduovej sa sústreďuje najmä na centrálnu časť krajiny, kde sa nachádza aj hlavné mesto Kišiňov. Naopak, proruské strany sú silné najmä v separatistickom Podnestersku, ktoré sa s ruskou pomocou odštiepilo na začiatku 90. rokov, na severe krajiny pri hraniciach s Ukrajinou, ako aj na juhu v regióne Gagauzsko.

Tento malý autonómny región so 130-tisíc obyvateľmi obýva prevažne etnická menšina Gagauzov, malý turkický národ, ktorý ešte v stredoveku prijal pravoslávie. Jeho obyvatelia sa silno orientujú smerom na Rusko, kam často chodia aj za prácou, a na začiatku 90. rokov región dokonca dočasne ovládli separatisti, ktorí sa usilovali o zjednotenie s Ruskom.

Zmenu ústavy v prospech členstva v EÚ tu odmietlo dokonca vyše 94 percent hlasujúcich – viac než v ktoromkoľvek inom regióne.

Zástupca guvernéra Gagauzska Iľja Uzun, fanúšik Putina, pre BBC povedal, že voliči budú „voliť tak, ako im Šor povie“ – údajne nie kvôli dvesto dolárom, ktoré im Šor sľúbil, ale „lebo mu veria“.

Pozoruhodné je, že na rozdiel od Gagauzska referendum nemalo až taký zlý výsledok v Podnestersku, kde až 37 percent hlasujúcich podporilo plán zmeny ústavy. Tu však zrejme hrala rolu výrazne nižšia volebná účasť – v referende hlasovalo len necelých 16-tisíc Podnesterčanov.

Do Bruselu

Európske smerovanie Moldavska bude viac než od výsledku referenda závisieť od otázky, či Sandu dokáže zopakovať svoj úspech spred štyroch rokov a zvíťaziť aj v druhom kole volieb.

No ak sa jej to aj podarí, rozhodujúcu moc má v rukách Brusel a európske vlády, nie Kišiňov. Tesný výsledok referenda je do istej miery znakom, že časť Moldavčanov (a najmä menšín v Moldavsku, najmä Gagauzov) by sa radšej než v EÚ videla v Rusku, ale je aj znakom, že mnohí Moldavčania členstvo v Únii nepovažujú za reálnu opciu.

To je vinou aj samotnej Európskej únie, ktorá príliš dlho otáľala a neponúkla balkánskym štátom skutočnú perspektívu členstva. Ak EÚ chce tento imidž zmeniť, je načase začať hrať fér a nepodhodiť ďalšiu malú krajinu vlkom. A možno si aj položiť otázku, ako osloviť etnické menšiny v Moldavsku, ktoré zahltené ruskou propagandou často ani netušia, akým prínosom Únia práve pre chudobné regióny a etnické menšiny vo svojich členských štátoch je.