V dánskom gete Ako si sociálni demokrati v jednej maličkej krajine poradili s ucelenou moslimskou komunitou

O dánskych sociálnych demokratoch sa hovorí, že sú takmer poslednými socdemákmi v západnej Európe, ktorí vyhrávajú voľby a zostavujú vlády – keďže vďaka svojej nezvyčajne reštriktívnej migračnej politike ešte nestratili všetkých robotníkov v prospech pravicovopopulistických strán.

Vďaka opt-outu z roku 1993 môže Dánsko viesť relatívne suverénnu prisťahovaleckú politiku; toto malé kráľovstvo nie je viazané migračnou politikou EÚ. Preto prijíma najmä cudzincov, ktorí sú potrební na trhu práce, a takmer vôbec neprijíma prisťahovalcov na základe práva na azyl.

Na porovnanie: deväťmiliónové Rakúsko prijalo v rekordnom roku 2022 až 112 245 žiadostí o azyl, zatiaľ čo šesťmiliónové Dánsko ich prijalo len 4565 – teda dvadsaťpätinu z rakúskeho počtu.

S výnimkou zelenej a krajnej ľavice je tvrdý a náročný postoj k migrantom už desaťročia dánskym konsenzom. Keď Mette Frederiksenová v roku 2015 prevzala vedenie vtedy opozičných sociálnych demokratov, išla ešte ďalej: hlasovala za zákon, ktorý umožnil odobrať žiadateľom o azyl hotovosť a šperky, a hlasovala aj za zákaz nosenia buriek a nikábov. Dokonca hovorila o „repatriácii“ namiesto integrácie mimoeurópskych cudzincov, o deportáciách azylantov späť do Sýrie a o dánskom „pláne Rwanda“.

Bola to síce stredopravá vláda, ktorá v roku 2018 v zlopovestnej kodanskej štvrti sociálnych bytov Mjølnerparken predstavila „getobalíček“ (Ghettopakken), ktorého cieľom je rozpustiť „ucelené komunity“ s viac ako 50-percentným podielom nezápadných obyvateľov aj prostredníctvom presídlenia.

Potom to však bola ľavicová kodanská samospráva, ktorá v Mjølnerparkene getobalíček realizovala predajom polovice z 500 sociálnych bytov. A bola to Frederiksenová, premiérka od roku 2019, ktorá „zoznam get“ prevzala v nezmenenej podobe. Iba ho premenovala – na „zoznam lokalít so sociálnymi rizikami, ktoré si vyžadujú pozornosť“.

Holandský odpor proti azylantomV deň eurovolieb som sa pozrel na pracovnú metódu Geerta Wildersa

Martin Leidenfrost

V Mjølnerparkene s nezamestnaným socdemákom

Mjølnerparken sa v roku 2015 preslávil jedným dánsko-palestínskym teroristom a v roku 2017 smrtiacou prestrelkou gangov. Je to vlastne len jeden krátky rad príjemne nízkych obytných blokov medzi dvoma podlhovastými parčíkmi určenými na venčenie nenáročných psov. Leží vo vychýrenej hipsterskej štvrti neďaleko centra, v mestskej časti Nørrebro.

Teraz sú takmer všetky bloky pre prebiehajúcu prestavbu pod lešením, dokončená je len malá časť pri maličkom Hothersovom námestí. Na úrovni prízemia vidím cez otvorené dvere terasy do obývačky, ako matka v čiernom hidžábe ovláda split-screen obrazovku so 6 či 9 arabskými televíziami. Najväčší obraz ukazuje plachetnicovú regatu v nejakom modrom zálive. Nie je vidieť veľa obyvateľov (bývalého) dánskeho geta. Pod drevenou strechou pred lešením je zaparkovaných sedem elektrických invalidných vozíkov.

V hipsterskej kaviarni Friheden, peknom sklenom pavilóne v ešte menšom parčíku na venčenie ešte menších psíkov, ma čaká Jakob Thiemann, ktorý posledných deväť rokov pôsobí ako okresný predseda strany Socialdemokraterne v Nørrebro. Historik a politológ, ktorý v rokoch 2007 až 2013 pracoval pre Svetovú federáciu odborových zväzov v Ženeve, žije v mestskej časti s najnižším podielom migrantov, vo Vanløse. To je však náhoda, prisahá už dosť plešatý sociálny demokrat, a pravdepodobne sa bude musieť čoskoro odtiaľ odsťahovať.

Päťdesiatdvaročný politik je totiž nezamestnaný: „Dánsko je také bohaté, že je to až smiešne. Je to najbohatšia krajina na svete, minister financií každoročne nachádza v štátnom rozpočte prebytky vo výške 20 až 30 miliárd dánskych korún – a dobre vzdelaný človek ako ja si nemôže nájsť prácu.“

Napriek tomu, že je „dobrým organizátorom a motivátorom vo volebných kampaniach“, nikdy ešte nezískal mandát. Nepoviem mu, že v Rakúsku alebo na Slovensku je nepredstaviteľné, že by štátostrana ako Smer nechala predsedu 80-tisícového okresu hladovať bez politickej trafiky. Som v Škandinávii a nechcem ho zbytočne deprimovať. Bezdetný mládenec sa rád nechá pozvať na dve pivá.

Kodanské sídlisko Mjølnerparken pod lešením, október 2024. Foto: Martin Leidenfrost

Predsedníčka má s migrantmi negatívne skúsenosti

Thiemann bol učiteľom na gymnáziu v Nørrebro, kde bolo „98 percent prisťahovalcov. Bolo to stresujúce, ťahalo ma to dole a napokon som bol odídený“. Jeho skúsenosť však vraj bola pozitívna, „drvivá väčšina tých študentov vynakladá obrovské úsilie, aby sa – svojím spôsobom – stali súčasťou spoločnosti“. Tvrdí: „Funguje to.“

Svoj postoj k prisťahovalcom opisuje takto: „Si vítaný, ale ak je pre teba dôležitejšie, aby si dostal špeciálny prístup na náboženskej báze – get the fuck out of here!“

Frederiksenovej ostrá protimigračná rétorika ho trápi: „Stali sme sa populistami.“ Ešte horšie je to s odborárskym krídlom strany, „z tých sa stali pravicoví populisti“. Uvedomuje si: „Som v strane v menšine.“

Thiemann pozná „Mette“ osobne: „Tancoval som s ňou na žúrkach a zažil s ňou veľa zábavy.“ Ako si vysvetľuje premenu vidiečanky z Jutska, ktorá má magisterský titul z „afrických štúdií“? „Áno, aj mňa prekvapila, je to smutné. Všetci sme chceli Mette, bola proti apartheidu, proti súkromným školám...“

„Je to z jej strany vypočítavosť?“ „Je to aj osobné presvedčenie. Keď sem dochádzala z predmestia s množstvom sociálnych bytov, zažila, ako sa imigranti správajú vo vlakoch. Viackrát o tom rozprávala. Jej postoj sa ešte viac zatvrdil, keď bola ministerkou spravodlivosti.“

Nezamestnaný politik nazýva Nørrebro „najmultikultúrnejšou“ a „najčervenšou“ oblasťou Dánska. Stáva sa, že dánsky ľavicový socdemák si tu pripadá ako pravičiar. Čiastočne aj v dôsledku Frederiksenovej „bashingu proti Kodani“ majú sociálni demokrati od roku 2021 v mestskom parlamente len 10 z 55 kresiel, zatiaľ čo radikálna ľavicová Jednotná kandidátka, ktorá „len pred ôsmimi rokmi zo svojho programu odstránila ozbrojenú revolúciu“, ich má 15.

Cez okno ukazuje von na tri-štyri stromy pred cyklistickou rýchlostnou dráhou: „Ľavicová väčšina chce toto námestie premenovať na Palestínske námestie.“ Thiemann považuje načasovanie prinajmenšom za „fucked“.

V červenom predvolebnom ManchestriOslava diverzity, opustené kostoly a moslimskí kandidáti agitujúci za Gazu

Martin Leidenfrost

Getobalíček je už ok

Pýtam sa ho: „Boli by ste radšej, keby Mette hovorila o migrácii inak, ale prehrala preto voľby?“ „To je vynikajúca otázka.“ Odpoveď po tejto pochvale nedostanem. Okresný predseda kritizuje Frederiksenovú za „tendenciu k sociálnemu konzervativizmu, mala by viac bojovať proti nerovnosti“. Namiesto toho „smiešne bohaté“ Dánsko nasleduje nemecký model – čoraz viac ľudí je zamestnaných, „ale za otrocké mzdy“. Dodáva: „A pritom máme o 8 000 učiteľov menej ako pred desiatimi rokmi.“

Thiemann bol v roku 2018 proti getobalíčku, ktorý sa stretol v zahraničnej tlači so zlým ohlasom a ktorý je predmetom žalôb za diskrimináciu na dánskych a európskych súdoch.

Iste, keď ste kedysi chodili do Mjølnerparkenu, „viedla tam len jedna cesta dnu a von, vstúpili ste do úplne iného sveta“. Na druhej strane on pred dvoma-troma rokmi robil v Mjølnerparkene spolu s ďalšími ľavičiarmi pouličnú prezentáciu „a nikto po nás nestrieľal, nikto nehodil ručný granát“.

Geto, to je podľa neho niečo iné: „Kodaň je superbezpečná, ak nie ste členom gangu alebo drogovým dílerom.“ Raz vstúpil do skutočného geta – v New Yorku: „Po piatich minútach v Harleme prišiel černoch s červenými očami a vyhrážal sa nám – minulý rok tu zabili niekoľko Talianov.“

Dánsky ľavičiar, ktorého by v mnohých sociálnodemokratických stranách západnej Európy považovali za pravicového tvrďasa, svoj názor na getobalíček medzitým zmenil. Náročný projekt v Mjølnerparkene sa mu teraz už pozdáva. „Namiesto 2200 ľudí tam čoskoro bude žiť len 1500 – 1800,“ hovorí. „Zázraky sa dejú, našla sa náhrada za tie sociálne byty. Nikdy som nepočul, že by niekto skončil na ulici.“