Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave má od októbra nové vedenie. Riaditeľom a konateľom sa stal Tibor Köszeghy, ktorý nahradil Juraja Longauera. Ten nemocnicu viedol dva roky a v zariadení zostáva aj naďalej ako primár chirurgie.
Nový riaditeľ nemocnice viedol do februára tohto roka Domov svätého Jána z Boha, ktorý takisto patrí pod rehoľu milosrdných bratov a je určený ľuďom bez domova a v núdzi.
Ďalšou novou tvárou a konateľom je Zoltán Fekete, ktorý má na starosti oblasť komunikácie vedenia nemocnice s rakúskym vedením rehole. Pre rehoľu pracuje už 15 rokov, viedol niekoľko projektov, venoval sa controllingu jej práce vo viacerých krajinách a v Maďarsku rehoľu zastupuje v hospodárskych otázkach.
Nové vedenie predstavil rakúsky provinciál milosrdných bratov Saji Mullankuzhy, ktorý chce touto zmenou podľa vlastných slov vniesť do nemocnice nový vietor a viac využiť jej potenciál.
„Zároveň chceme posilniť meno a charizmu milosrdných bratov, pretože pred časom sa objavili chýry o možnom predaji tejto nemocnice. Nemocnica v centre Bratislavy je a naďalej bude vedená milosrdnými bratmi a týmto chcem navždy vyvrátiť akékoľvek fámy či úvahy o jej prechode do rúk iného majiteľa,“ uviedol Mullankuzhy.
Dodal, že kladú „dôraz na pojem milosrdní (bratia), teda nemocnica naďalej zostáva svojím charakterom kresťansko-katolíckym zariadením. Toto je posolstvo, ktoré chceme aktuálne vyslať našim zamestnancom, spolupracovníkom i pacientom, širšej verejnosti“.
Kto sú ľudia, o ktorých rakúsky provinciál milosrdných bratov hovorí ako o novom vetre vo vedení nemocnice?
Nový riaditeľ Tibor Köszeghy vyštudoval biokybernetiku na Elektrotechnickej fakultu SVŠT, dnešná STU, no podľa PR referentky nemocnice Andrey Eliášovej je v oblasti zdravia aktívny od roku 2016.
Za ministra zdravotníctva Tomáša Druckera v tretej vláde Roberta Fica pôsobil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako manažér odboru liečby v cudzine. Doplnkové vzdelanie z verejného zdravotníctva si spravil na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Samuel Vlčan a Tibor Köszeghy. Zdroj fotografie: MPRV SR
Napriek tomu je Köszeghy z posledných rokov známy skôr medzi lesníkmi. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, po ktorého kauze padla vláda Eduarda Hegera, z neho najskôr spravil šéfa Lesov SR a následne generálneho riaditeľa Inštitútu znalostného pôdohospodárstva a inovácií.
S Köszeghyho vedením štátnych lesov sa spájajú viaceré kontroverzné nominácie, na ktoré upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Pre korupciu vnútri štátneho podniku žiadala Köszeghyho koniec v štátnom podniku aj skupina zamestnancov Lesov SR. Nakoniec sám odstúpil.
Rehoľa oznámila nové vedenie takmer päť mesiacov po tom, čo na verejnosť prenikli správy o prevzatí nemocnice súkromníkom. Nešlo o fámy, rakúsky provinciál vtedy zamestnancom napísal list, v ktorom ich informoval o rokovaniach so sieťou Agel.
Ako vtedy písal, išlo o snahu o to, „aby bol v nemocnici zabezpečený prechod do istej budúcnosti s cieľom zachovať rozsah poskytovaných služieb a s nimi súvisiacich pracovných miest“.
Možnosť, že by nemocnica prešla z cirkevných do súkromných rúk, vyvolala medzi ľuďmi vlnu nevôle a obavy o jej ďalšie hodnotové smerovanie. Vznikli aj viaceré iniciatívy, ktoré sa snažili zachovať pôvodný stav, ide totiž o jedno z posledných zdravotníckych zariadení, ktoré prevádzkuje Katolícka cirkev.

Jednou z nich bola aj petícia Zachráňte UNsP Milosrdní bratia, v ktorej sa vyzbieralo viac ako deväťtisíc podpisov. Organizátori petície proti prevzatiu nemocnice milosrdných bratov Agelom nazvali v sprievodnom texte súkromnú sieť „politicky kontroverzným subjektom“ a rakúskej reholi argumentovali práve faktom, že vo svojich zariadeniach podporuje vykonávanie umelých potratov.
Koncom apríla však rehoľa informovala, že rokovania s Agelom sa skončili a že nemocnica zostane aj naďalej v jej rukách. Za dôvod tohto rozhodnutia označila právne a organizačné prekážky.
Aj vtedy však rehoľa upozornila, že „na dlhodobé zabezpečenie budúcnosti našej nemocnice budú nevyhnutné ďalšie kroky. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch budeme spoločne pracovať na tvorbe príslušnej stratégie a uskutočňovaní krokov“. Menovanie nových konateľov je teda zrejme jedným z nich.
To, že nemocnica prejde zmenami, naznačuje aj projekt optimalizácie siete nemocníc, ktorý počíta s tým, že z tohto zariadenia sa stane nemocnica najnižšej kategórie. Nemocnice na tejto komunitnej úrovni by mali poskytovať doplnkové a nepovinné programy, ako napríklad rehabilitácie či doliečovanie.
Nemocnica v posledných rokoch prešla ťažkým obdobím aj z finančného hľadiska. Kým medzi rokmi 2018 až 2020 dosiahla nemocnica podľa údajov Finstatu iba miernu stratu a v roku 2021 dokonca zisk takmer 150-tisíc eur, v roku 2022 sa prepadla do straty bezmála 680-tisíc.
Vlani sa finančnú situáciu nemocnici podarilo zlepšiť, no zariadenie naďalej zostalo v strate, ktorá dosiahla takmer 138-tisíc eur.
Slová rakúskeho provinciála naznačujú, že nemocnica by mala prejsť ďalšími zmenami, ktoré by mali posilniť jej postavenie.
Ide o jedno z posledných cirkevných zdravotníckych zariadení, ktoré na Slovensku pôsobia. Rehole sa v súčasnosti sústreďujú skôr na sociálnu činnosť, akou je prevádzka sociálnych domov či hospicov. Pôsobenie rehoľníkov v zdravotníctve išlo do úzadia.
Výnimkou je okrem nemocnice Milosrdní bratia ešte Onkologický ústav svätej Alžbety v Bratislave patriaci Reholi sv. Alžbety, ktorému sa dlhodobo darí veľmi dobre. Jeho zisk vlani dosiahol viac ako dva milióny eur.
Nie všade na svete je situácia rovnaká, v niektorých regiónoch Katolícka cirkev portfólio svojich nemocníc dokonca rozširuje. Samotná Hospitálska rehoľa svätého Jána z Boha prevádzkuje po celom svete desiatky nemocníc.
