Nová francúzska vláda Konzervatívni republikáni získali silné rezorty, no ich úspech závisí aj od Le Penovej

Dňa 21. septembra bola vo Francúzsku vymenovaná nová vláda Michela Barniera. Po oznámení definitívneho zoznamu ministrov a štátnych tajomníkov je možné povedať, že ide o jednu z najkonzervatívnejších a najpravicovejších vlád súčasnej piatej republiky. 

Táto nová politická orientácia začína veľmi dráždiť mnohých Macronových poslancov, ktorí rovnako ako prezident začínali v Socialistickej strane a sú hodnotovo veľmi progresívni.

Barnierovou hlavnou úlohou je momentálne vyvažovať jednotlivé politické prúdy, ktoré tvoria vládnu „koalíciu“. Nejde pritom o koalíciu v pravom zmysle slova, ale skôr o zoskupenie strán, z ktorých každá má niekoľko ministrov, a tak nebudú hlasovať za pád vlády. 

Okrem troch strán, ktoré tvoria Macronovu koalíciu, teda MoDem, Horizons a Renaissance, ide o konzervatívnych republikánov a niekoľkých nezaradených poslancov.

Barnier však môže stále rátať iba s niečo vyše 220 poslancami, čo je ďaleko od absolútnej väčšiny 289 poslancov. Jeho vláda tak úplne závisí od dobrej vôle Marine Le Penovej a jej poslancov. 

Pokiaľ sa Le Penová kedykoľvek rozhodne pripojiť k ľavici a zahlasuje za vyjadrenie nedôvery, vláda okamžite padne.

Republikáni navrhli konzervatívne „ťažké váhy“

Republikáni dlho zvažovali, či sa k vláde vôbec pripoja. Ich nový líder Laurent Wauquiez, ktorý bude pravdepodobne ich prezidentským kandidátom v roku 2027, si dobre uvedomoval, že spojiť sa s končiacim a porazeným Macronom by mohlo strane iba poškodiť. 

Plánoval byť silnou opozíciou a začať sa pripravovať na nadchádzajúce lokálne a regionálne voľby a následne prezidentské voľby. Keďže však Macron nominoval za premiéra Barniera, ktorý je už 50 rokov členom a aktívnym politikom republikánov (ktorí mali medzitým rôzne názvy), tí nemali inú možnosť ako sa k vláde pripojiť.

Spravili to však politicky veľmi šikovne a získali veľmi silné portfóliá, predovšetkým ministerstvo vnútra a ministerstvo poľnohospodárstva. Obidve sú kľúčové pre ich politickú budúcnosť a opätovné získanie farmárov a voličov v rurálnych oblastiach, ktorí odišli k Marine Le Penovej.

Na pozíciu ministra vnútra zasadol doterajší predseda republikánskeho klubu v Senáte Bruno Retailleau. Tento politik pochádzajúci z regiónu Vendée, na ktorého čele dlhé roky stál, je známy svojimi tvrdými postojmi voči nelegálnej migrácii a v otázkach bezpečnosti.

Okamžite po svojom nástupe navrhol zrušenie preplácania nákladov na zdravotnú starostlivosť pre nelegálnych migrantov a chce predĺžiť možnú dĺžku ich zadržiavania v detenčných centrách až na 210 dní. 

Nový minister vnútra Bruno Retailleau je známy tvrdými postojmi voči nelegálnej migrácii a v otázkach bezpečnosti. Ako jeden z mála zastáva konzervatívne postoje v kultúrno-etických témach.

Retailleau chce rovnako posilniť náhodné kontroly na hraniciach s okolitými štátmi, zrýchliť deportácie a plánuje zvýšiť počet policajtov o niekoľko tisíc v záujme boja proti drogovému zločinu.

Retailleau však zároveň ako jeden z mála francúzskych politikov zastáva konzervatívne postoje v kultúrno-etických témach. V roku 2013 hlasoval proti uzákoneniu homosexuálnych manželstiev, aktívne sa zúčastňoval na protestoch proti nim a tento rok hlasoval aj proti vloženiu práva na potrat do francúzskej ústavy.

Rovnako hlasovala aj nová ministerka poľnohospodárstva Annie Genevardová, minister pre vysoké školstvo Patrick Hetzel a viacerí ďalší štátni sekretári. 

Barnier dokonca navrhol na pozíciu štátnej tajomníčky pre rodinu senátorku Laurence Garnierovú, ktorá síce nehlasovala proti homosexuálnym manželstvám, pretože nebola v tom čase v parlamente, ale bola organizátorkou protestov proti tomuto zákonu. 

Organizácie stojace za tradičnou rodinou ju následne podporili v boji o kreslo primátorky mesta Nantes v roku 2014. Napokon pred pár mesiacmi hlasovala už ako senátorka proti vloženiu práva na potrat do francúzskej ústavy.

Táto nominácia bola však už veľké sústo pre väčšinu Macronových poslancov a aj pre samotného Macrona. Laurence Garnierová teda nakoniec dostala slabšie kreslo štátnej tajomníčky pre spotrebu, zostáva však súčasťou exekutívy.

Republikáni tak majú v novej vláde silné postavenie, musia sa však presadiť voči ostatným ministrom. Pokiaľ to dokážu, vo Francúzsku sa môže znovu postaviť na nohy silná konzervatívna strana.

Nový francúzsky premiér Michel BarnierSkúsený a nudný republikán, ktorého podpora bude závisieť od lepenovcov

Ján Cipár 

Macronova koalícia sa rozpadá

V Macronovej koalícii začínajú vznikať veľké nezhody. Viacerí čelní predstavitelia nie sú spokojní s výrazným posunom doprava a s nomináciou ministrov, ktorí boli proti homosexuálnym manželstvám a potratom.

Strana Renaissance už od júnových volieb stratila štyroch poslancov, zväčša zo svojho ľavého krídla. Nový šéf parlamentného klubu tejto strany a bývalý premiér Gabriel Attal sa snažil upokojiť svojich poslancov tým, že od premiéra Barniera požadoval deklaráciu, aby vláda nesiahla na LGBTI práva, právo na potrat či asistovanú reprodukciu. Ako sa však ukazuje, vôbec to nestačí.

Nová vláda bude musieť pristúpiť k masívnym škrtom vo výdavkoch a zvyšovať dane. Keďže nemá väčšinu a ľavica to odmieta, všetko bude závisieť od Marine Le Penovej.

Renaissance už stratila aj jednu zo svojich najväčších hviezd, europoslanca Pascala Canfina, ktorý rezignoval z jej vedenia. Tento europoslanec je spoluautorom európskeho Green Dealu a v minulom volebnom období predsedal komisii pre životné prostredie. Pri svojom odchode vyhlásil, že strana prestala byť hrádzou voči radikálnej pravici a že teraz je od nej, práve naopak, závislá.

Mnohí poslanci z Macronovej koalície si radšej želali spoluprácu s ľavicou a nomináciu socialistu Bernarda Cazeneuvea za premiéra. Strana MoDem sa touto preferenciou vôbec netají a minulý víkend ako hlavného hosťa svojej letnej univerzity pozvala namiesto súčasného premiéra práve Cazeneuvea.

Macron je už len papierovým prezidentom

Macron nastupoval ako silný prezident s veľkou víziou pre Francúzsko. Od nástupu Barniera však stratil veľkú časť svojej moci a jeho činnosť sa začína obmedzovať na zahraničnú a bezpečnostnú politiku, teda právomoci vyhradené pre prezidenta.

V minulosti kontroloval všetky ministerské rozhodnutia a jeho poradcovia boli častokrát prítomní priamo pri rokovaniach. To sa s nástupom Barniera úplne zmenilo. 

V Elyzejskom paláci zároveň prebieha veľká reorganizácia, viacerí kľúčoví poradcovia odídu na ministerstvá či do súkromného sektora.

Macron už niekedy dáva svoju frustráciu najavo aj na verejnosti ako pri nedávnej návšteve Kanady. Jeho posledné tri roky vládnutia sa už budú zameriavať primárne na budovanie vlastného odkazu a napravenie svojho renomé.  

Marine Le Penová na snímke z 1. októbra 2024. Foto: TASR/AP

Vláda musí riešiť obrovský deficit verejných financií

Asi najakútnejšou úlohou novej vlády je riešenie zlého stavu verejných financií. Tento rok bude mať Francúzsko deficit až 6,1 percenta HDP, teda bude medzi najhoršími v EÚ. Celkový dlh Francúzska už dosahuje 113 percent HDP v celkovej hodnote viac ako tri bilióny eur.

Aj preto Barnier predstavil súbor opatrení, ktoré majú do roku 2029 dostať deficit na úroveň pod tri percentá. Výdavky by sa mali znížiť už budúci rok o 40 miliárd eur a ďalších 20 miliárd eur by sa malo získať vyšším zdanením. 

Barnier plánuje vyššie dane pre 0,3 percenta najbohatších, ktorí zarábajú viac ako 500-tisíc eur ročne. Chce zvýšiť aj dane na letenky či spätné odkupy akcií.

Aj tieto masívne škrty vo výdavkoch či zvyšovanie daní však dostanú deficit iba na päť percent HDP a v nasledujúcich rokoch budú potrebné ešte silnejšie opatrenia. Je zároveň otázne, či získa pre tieto opatrenia podporu. Keďže ľavica ich odmieta, všetko bude závisieť od Marine Le Penovej.