Keď padá Huliak O škodoradosti a iných veciach

Bol to škaredý pád, vyzeralo to až hrôzostrašne, ale neskončil sa našťastie tragicky a Huliakovi môžeme zaželať, aby mu z toho pádu neostali ani žiadne následky.

Vyzerá to ako bulvárna správa, ale celkom tak to nie je, video z toho pádu sa najprv rozšírilo po sociálnych sieťach, ale potom o ňom referovali už aj seriózne médiá, napríklad české Echo24. 

Prirodzene sa to šíri aj preto, lebo Huliak sa najmä za posledné dni stal veľmi známou osobou slovenského parlamentu.

Za jeho vulgárne výrazy ho teraz čaká niekoľko súdov. Lucia Plaváková, ktorá má povesť výbornej právničky, si ho môže vychutnať. Avizovala žalobu na ochranu osobnosti, trestné oznámenie za podnecovanie nenávisti a dá aj podnet na Ústavný súd za diskriminačnú šikanu.

Huliakove vulgarizmy teda Plaváková využije na rôzne veci, aby ochránila seba a svoje dieťa, aby skomplikovala život Huliakovi a aby ukázala, že LGBTI ľudia sú v slovenskom parlamente šikanovaní a diskriminovaní. 

Dostala prihrávku na smeč a dokonale ju využila. 

O jej politickú budúcnosť netreba mať obavy, už dnes je možno výraznejšia ako Michal Šimečka a možno by progresívnej strane aj viac pristalo, keby ju viedla žena z LGBTI komunity, ako biely heterosexuál.

Ale nemalo to len takéto politické dohry. Aj iné sme zažili.

Ezoterik by povedal, že karma nepustí alebo že karma vás dostane.

Čo si budeme tajiť, mnohých sa zmocnila škodoradosť, teda tá hriešna zlomyseľná radosť zo škody druhého. 

Mnohí občania Slovenska, ktorí vyznávajú slušnosť, sa cítia z Huliakovej vulgárnosti ponížení a bezmocní. Tá stolička akoby ich pomstila.

Ezoterik by povedal, že karma nepustí alebo že karma vás dostane.

Spisovateľ Peter Záturecký, ktorý kedysi koncom 19. storočia vydal Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, by nám zas pripomenul: Kto sa povyšuje, bude ponížený. Za pýchou hanba chodí. Zráža Boh pyšným roh.

Ale späť k poslancovi Huliakovi. Keď porozprával v parlamente tie vulgarizmy, dostal sa pod tlak, aby sa ospravedlnil. Nechcelo sa mu do toho, ale využil to na to, aby zo seba urobil najväčšieho pro-lifera na Slovensku.

V živom vysielaní Markízy, kde bol naraz s Plavákovou, pustil nahrávku Plavákovej reči o plode. Akoby všetkým ukázal, že mal právo na tie tvrdé slová. 

„Hovorí sa múdry ako sova, silný ako býk a ja som prirovnal samicu psa, ktorá je si schopná vyvrhnúť vlastné mláďatá, keď som počul video, na ktorom sa pani Plaváková vyjadrila o plode ako o niečom neživom,“ povedal Huliak.

Pro-life hnutie náhle získalo nového hovorcu. 

Hoci na Národnom pochode za život poslanca Huliaka nebolo vidno, možno uveril tomu, že celé pro-life hnutie pochopí, že človek z dediny a hory, má síce hrubší slovník, ale bojuje za správnu vec. Treba mu preto tlieskať, nie ho kritizovať.

Lenže potom sa stalo niečo neočakávané. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska, teda najdôležitejšia postava Katolíckej cirkvi, vydal krátke a jasné vyhlásenie:

„V posledných dňoch sme na pôde NR SR svedkami diskusií na vážne bioetické témy. Žiaľ, sme však svedkami aj takého spôsobu presadzovania konzervatívnych hodnôt, ktorý tieto hodnoty v konečnom dôsledku diskredituje a spochybňuje. Zásadne sa dištancujeme od takého spôsobu argumentácie, ktorý názorového oponenta ľudsky znevažuje, zosmiešňuje a uráža.“

Bolo vymaľované. 

Súčasné vedenie KBS je pritom zdržanlivé. Niektorým veriacim sa možno zdá, že až príliš, že by malo viac hovoriť o aktuálnych témach, ale tentoraz nad vecou neostalo.

Možno aj preto po vyhlásení arcibiskupa Bobera poslanec Huliak trochu vychladol a v nedeľu sa už v živom vysielaní verejnoprávnej televízie ospravedlnil všetkým ženám, ktorých sa jeho výrok dotkol. A zopakoval: „Ja stále a za každú cenu budem chrániť život aj v jeho počatí.“

Potom sa vypli kamery a udiala sa nehoda so stoličkou.

Belov otec bol pritom očovský roľník a mäsiar. 

Teda diváci by ju už ani nevideli, keby sa dajako pokútne nedostala za múry verejnoprávnej televízie. Tej televízie, o ktorej Dankova družina dúfa, že ju už má v rukách a nikto ich tam neohrozí.

Až na tú stoličku. 

Ale verejnoprávna televízia zachovala dekórum, vyhlásila, že sa ospravedlňuje a že incident dôsledne prešetrí. Preverí bezpečnosť štúdia a zabezpečí softvér na kontrolu voči úniku citlivých dát.

Skeptik by dodal, že také systémy ešte nevyvinuli, ktoré by na Slovensku zaručili, že takáto vec neunikne. Najmä keď sa to stane takému politikovi, ako je Rudolf Huliak.

Ale nechajme stoličku stoličkou a pozrime sa ešte na jeden motív, ktorý začína Huliak intenzívne šíriť. Že on je chlap z dediny a z hory, preto má právo na hrubý slovník. 

Lenže starosta Huliak niečo zamlčuje. Isto, Očová je známa svojím folklórom, rázovitosťou, ale nielen tým.

V Očovej sa narodil polyhistor Matej Bel, ktorý si svojou učenosťou vyslúžil titul Veľká ozdoba Uhorska. Cisár Karol VI. ho povýšil do šľachtického stavu a vymenoval za dvorného historiografa, pápež Klement XII. ho vyznamenal pamätnou medailou.

Belov otec bol pritom očovský roľník a mäsiar. A stal sa z neho učenec a šľachtic. 

Na jeho najznámejšom portréte, ktorý namaľoval Ján Kupecký, vidíme ušľachtilú tvár kultivovaného a elegantného vzdelanca.

V Očovej sú na svojho rodáka pyšní, majú tu základnú školu pomenovanú po ňom a aj tohto roku v marci si tu honosne pripomínali 340. výročie jeho narodenia, dokonca aj ministerka kultúry prišla.

Takže nejde to – tváriť sa, že keď ste z Očovej, váš slovník je prosto zemitý a hrubý.