Keď Štefanec kritizuje Lexmann Progresívne témy potratov a LGBT sa tlačia aj do dokumentov, ktoré riešia úplne iné témy

Minulý týždeň schvaľoval Európsky parlament uznesenie o potrebe pokračovať v podpore Ukrajiny pri obrane pred vojenskou agresiou Ruska vrátane toho, že vyzval všetky štáty podporujúce jej obranné úsilie, aby pritvrdili.

Išlo o štandardný text, ktorý sa na prvý pohľad nevymyká tomu, čo v tejto téme akcentujú všetky štáty a organizácie, ktoré sa považujú za spojencov Ukrajiny v tejto vojne.

Do tohto štandardu možno zaradiť aj kritiku Maďarska, aby prestalo blokovať väčšiu finančnú a materiálnu pomoc pre ukrajinskú armádu.

Objavila sa tam však aj krátka pasáž, ktorá na Slovensku vyvolala drobnú kontroverziu.

Uznesenie Európskeho parlamentu síce „dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin“.

Zároveň však „vyzýva hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie“. Hostiteľskými a tranzitnými krajinami mieni tie, ktoré prijímajú či umožňujú prechod ukrajinským utečencom, ktorých veľkú časť tvoria ženy. Či už slobodné, alebo ako matky s deťmi.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) napokon práve pre druhú časť znenia citovaného bodu 15 uznesenie Európskeho parlamentu ako celok nepodporila, resp. pri hlasovaní vytiahla kartu z hlasovacieho zariadenia.

Dočkala sa za to kritiky od svojho bývalého kolegu z KDH Ivana Štefanca, ktorý sa na sociálnej sieti snažil dať toto jej hlasovanie do kontrastu s jej nedeľnou účasťou na košickom Pochode za život.

Štefanec skritizoval Lexmann, že nepodporila UkrajinuOdmietam to podmieňovať vytváraním tlaku na liberalizáciu potratov, tvrdí europoslankyňa KDH

Adam Takáč

Miriam Lexmann však reagovala práve tým, že hoci sa s celým zvyškom uznesenia stotožňuje, čo dokladá čiastkovými hlasovaniami o ňom, celok nemohla podporiť práve pre zmienku o potratoch.

Poskytovanie potratov a uľahčenie ich vykonávania by sa totiž týkalo aj Slovenska.

Znásilnenie, ktoré vedie k tehotenstvu, uznáva ako legitímny dôvod na potrat aj Slovensko, no problém v texte uznesenia vychádza okrem iného z toho, že liberálnejší prístup k potratom žiada „aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie“.

Ak aj opomenieme fakt, že obeťou znásilnenia síce môže byť aj muž, no otehotnieť môže iba žena, preto formulácia, ktorá tento zákrok žiada pre „osoby“, nedáva zmysel, skutočným problémom je slovko „aj“.

Tým sa totiž žiadosť o ľahší prístup k potratom rozširuje na všetky ukrajinské ženy, nielen tie, ktoré sa stali obeťou vojnového zločinu – znásilnenia – a výsledkom tohto zločinu je tehotenstvo.

Navyše uznesenie Európskeho parlamentu o podpore pre Ukrajinu so staťami o tom, ako treba zároveň podporiť bezproblémový prístup k potratom pre ukrajinské ženy vrátane postkoitálnej antikoncepcie, je ukážkou zásadného nepochopenia toho, čo sa na Ukrajine deje.

Krajina, ktorá každý deň stráca minimálne desiatky mužov v zbrani, ale aj civilistov – najmä žien a detí, potrebuje obnovu populácie, nie uľahčenie potratov. Ľahšie potraty pre ukrajinské ženy a nielen tie, ktoré sa stali obeťou znásilnenia, sú v tomto prípade len pokračovaním ruskej agresie a vojny inými prostriedkami.

Rod, potraty a LGBT aj tam, kam to nepatrí

Na druhej strane toto uznesenie naplno odhaľuje trend viac či menej viditeľný už niekoľko rokov v textoch vychádzajúcich z Európskeho parlamentu. A to natlačiť do každej témy progresívnu agendu, v tomto prípade potraty, v iných napríklad transgenderizmus či LGBT témy vo všeobecnosti.

Existuje niekoľko príkladov textov schválených Európskym parlamentom, ktoré aj do nesúvisiacich tém zaradili zmienky týkajúce sa týchto progresívnych agend.

Ešte v roku 2021 Európsky parlament schvaľoval uznesenie, ktorým žiadal zaradiť násilie na ženách, respektíve rodovo podmienené násilie medzi najzávažnejšie trestné činy s najprísnejšími trestami.

Aj v tomto prípade však bola užitočná téma do veľkej miery prekrytá progresívnou agendou.

Užitočná téma, ktorou minimalizácia násilia na ženách a domáceho násilia vo všeobecnosti je, bola do veľkej miery prekrytá progresívnou agendou.

Do textu sa totiž dostali formulácie odkopírované z takzvaného Istanbulského dohovoru, ktorý sa síce navonok prezentuje ako základný dokument Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, v skutočnosti však k tejto téme pristupuje príliš ideologicky.

Okrem iného zavádza prezumpciu viny, keď ženy označuje apriori za obete, pretože sú ženy, a mužov apriori za páchateľov, pretože sú mužmi. De facto každý násilný čin spáchaný na žene je podľa tohto prístupu spôsobený takzvanými rodovými stereotypmi, sociálnym konštruktom „rodových rolí“ a tým, čo rodová ideológia zvykne označovať ako systémový patriarchát, teda trvalou nadvládou mužov nad ženami, ktorá sa prejavuje viac či menej otvoreným násilím voči ženám.

Za riešenie považuje okrem iného plošnú prevýchovu mužov, „vzdelávanie“ chlapcov od útleho detstva, takzvané scitlivovanie a potieranie prirodzených priorít chlapcov a dievčat napríklad v detských hrách.

Rodové násilieEuroparlament podmieňuje boj proti násiliu prijatím Istanbulského dohovoru

Erik Potocký

Predkladatelia uznesenia europarlamentu, o ktorom hovoríme, navyše do textu o rodovo podmienenom násilí dokázali dostať aj zmienku o LGBT.

Násilie voči týmto ľuďom je podľa uznesenia „motivované túžbou potrestať tých, ktorí sú vnímaní tak, že prekračujú spoločenské normy rodových hierarchií, rodového vyjadrenia a binárnych rodových systémov; keďže cieľom rodovo motivovaného násilia je vytvárať, presadzovať alebo zachovávať rodové rozdiely a posilňovať rodové normy a stereotypy“.

Takto formulované kritériá tak zahŕňajú násilie voči každému, kto sám seba definuje ako ženu, bez ohľadu na jeho skutočné pohlavie.

Netreba pripomínať, že stavať na takýchto vágnych kritériách ustanovenia trestného práva prináša nemalé riziká. Stačí napríklad, aby sa muž, účastník drobnej potýčky, vyhlásil za ženu, a druhá strana sporu by už mohla byť teoreticky postihnutá vyšším trestom, pretože sa dopustila rodovo podmieneného násilia.

Aj v tomto prípade zo slovenských europoslancov zaujala Miriam Lexmann, ktorá hlasovala proti uzneseniu.

„Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť,“ vysvetlila vtedy svoje konanie Lexmann.

Europoslankyňa kresťanských demokratov dlhodobo upozorňuje na to, že Európsky parlament sa vo svojich uzneseniach často venuje témam, ktoré nemá v kompetencii a do ktorých vnáša progresívnu agendu.

Europoslankyňa Miriam LexmannEÚ míňa energiu na politiky, ktoré nie sú v jej kompetencii, a nerieši to, čo má

Erik Potocký

Ďalším príkladom, keď sa do europarlamentného uznesenia dostala zmienka o agende, ktorej sa venuje progresívna časť politického spektra a len málo súvisela s hlavnou témou textu, je správa o stave právneho štátu na Malte šesť rokov po vražde Daphne Caruanovej Galiziovej a o potrebe chrániť novinárov. 

Absolútne nesúvisiaca je aj kritika Malty, že ešte stále neliberalizovala potraty, v správe o právnom štáte šesť rokov po zavraždení maltskej investigatívnej novinárky.

Zavraždená novinárka sa vo svojej investigatívnej činnosti venovala korupcii v maltskej politike. Uznesenie však v bode 22 „vyzýva maltskú vládu, aby konečne zakotvila právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva do vnútroštátneho práva, čo už vláda oznámila, no v tejto súvislosti neuskutočnila žiadny legislatívny proces, ktorý by bol viedol k prijatiu takéhoto zákona, zatiaľ čo bol, naopak, prijatý reštriktívny zákon o umelom prerušení tehotenstva“.

S hlavnou témou uznesenia to má spoločné len to, že v oboch prípadoch ide o Maltu.

„Legendárne“ sú v tomto smere aj správy o právnom štáte v Poľsku (za vlády PiS) a v Maďarsku. Hoci hlavnou témou bola v prípade Poľska nezávislosť súdnictva či médií, vždy sa tam dostala aj téma potratov či hoax o takzvaných LGBT free zónach v niektorých poľských obciach a mestách. V správach o Maďarsku zas boli deklarovanou hlavnou témou korupcia a médiá, namiesto toho sa zdôrazňovali opäť LGBT témy či sexuálne vzdelávanie na školách.

Miriam Lexmann pre Postoj spomína aj ďalšie príklady takýchto dokumentov. Napríklad Správu o stave ľudských práv a demokracie vo svete za rok 2023. Takzvané sexuálne a reprodukčné práva sa už stali neodmysliteľnou súčasťou týchto dokumentov. „Jedna z týchto výročných správ obsahovala dokonca priamu kritiku Svätého Otca,“ dodáva Lexmann. Pápež František sa totiž v súlade s učením cirkvi vyjadruje kriticky o potratoch.

Pripomína aj správu o úlohe Európskeho parlamentu a jeho parlamentnej diplomacie v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ, ktorá podsúva tému genderovej politiky a kvót. Takisto uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery, ktoré na jednej strane kritizuje nútenú kontrolu pôrodnosti a umelé prerušenie tehotenstva, ktorými trpia prenasledované skupiny, na druhej strane má výhrady, aj ak je potrat v konkrétnej krajine zakazovaný z náboženských dôvodov.

V uznesení o dosiahnutí hospodárskej nezávislosti žien prostredníctvom podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti zas europarlament tvrdí, že ženy čelia iným byrokratickým a administratívnym prekážkam pri zakladaní podnikania ako muži, keďže tieto prekážky sú vytvorené na základe rodových stereotypov.

Správa MatićPoslanci okolo Záborskej sa postavili proti kontroverznej správe z Bruselu

Adam Takáč

Progresívny jazyk v dokumentoch europarlamentu sa množí geometrickým radom

Nárast progresívnej agendy v europarlamentných uzneseniach pritom nie je subjektívnym pocitom konzervatívnej časti spektra a uvedené príklady nie sú žiadnymi výnimkami z pravidla.

V júni tohto roku sme na Postoji uverejnili rozsiahlu analýzu dokumentov Európskeho parlamentu, ktoré sa týkajú ľudskoprávnej agendy. Analýzu vypracoval maďarský inštitút Hungarian Conservative.

Autori skúmali uznesenia, výročné správy o základných právach a ľudských právach prijaté Európskym parlamentom v rokoch 2019 až 2024 s cieľom analyzovať a zdokumentovať vznik „nového jazyka“, ktorý slúži na uprednostňovanie konkrétnych aspektov pri ochrane základných a ľudských práv.

Práva národnostných menšín a veriacich sú v úzadíAko sa Európsky parlament stal platformou pre rodovú ideológiu

Kolektív autorov

Analýza sa síce zaoberá dokumentmi, ktoré sa týkajú ľudskoprávnej agendy, no svojimi zisteniami potvrdzuje trend, na ktorý vo svojich stanoviskách upozorňuje Miriam Lexmann.

Za ostatných 15 rokov došlo v dokumentoch – najmä nelegislatívneho charakteru – ku geometrickému nárastu zmienok o LGBT, o zväzkoch párov rovnakého pohlavia, o potratoch a ďalších témach vlastných progresívnemu prostrediu.

Naopak, v ľudskoprávnych uzneseniach ustúpili zmienky o tom, čo sa ešte v 90. rokoch 20. storočia a nultých rokoch 21. storočia považovalo za mainstream v téme menšín. Teda ochrana národnostných, etnických, jazykových a náboženských minorít.

V ľudskoprávnych uzneseniach ustúpili zmienky o tom, čo sa ešte donedávna považovalo za mainstream v téme menšín. Teda ochrana národnostných, etnických, jazykových a náboženských minorít.

Od upozorňovania na diskrimináciu či prenasledovanie týchto skupín sa prešlo na zdôrazňovanie nárokov sexuálnych menšín rôzneho druhu, k zdôrazňovaniu myšlienky rodu ako sociálneho konštruktu a nie biologického faktu a doterajším vrcholom je snaha zakotviť takzvané právo na potrat do Charty práv EÚ podľa vzoru Francúzska, ktoré to zaradilo do svojej ústavy.

A správy o stave ľudských práv prešli od mapovania ich porušovania ku kritike konkrétnych členských krajín EÚ, ktoré ešte nedospeli napríklad k uzákoneniu homosexuálnych „manželstiev“ či ešte stále kladú rôzne administratívne prekážky pri výkone potratu, napríklad lehotami na rozmyslenie.

Kritika niektorých členských štátov sa navyše objavuje aj v správach, ktoré zachytávajú porušovanie ľudských práv v krajinách mimo Únie. Europarlament v týchto správach navyše vyzýva iné európske inštitúcie, najmä Európsku komisiu, aby diplomatickí emisári EÚ predovšetkým v krajinách tretieho sveta prešli dôkladným školením v oblasti presadzovania LGBT agendy.

Neraz sa tak stane, že EÚ podmieňuje napríklad rozvojovú pomoc v krajinách tretieho sveta povedzme liberalizáciou potratov, plošnou distribúciou antikoncepcie či legalizáciou homosexuálnych zväzkov, čo prirodzene v daných krajinách môže spôsobiť aj vážnejšie sociálne napätie.

Paradoxne tak EÚ týmto prístupom otvára cestu iným globálnym hráčom, aby v týchto častiach sveta získavali väčší vplyv, pretože svoje investície nepodmieňujú takouto ideologickou doložkou – napríklad Číne.