Rodové násilie Europarlament podmieňuje boj proti násiliu prijatím Istanbulského dohovoru

Európsky parlament navrhol, aby rodovo podmienené násilie bolo závažným trestným činom.

Schválená správa a uznesenie označujú násilie na ženách ako závažný spoločenský problém, ktorý zahŕňa nielen priame fyzické ohrozenie, ale aj online obťažovanie a útoky.

Argumentuje však aj definíciou z Istanbulského dohovoru, ku ktorému Slovensko nepristúpilo. Rodovo podmienené násilie teda definuje na základe pojmu rod, ktorý je obsiahnutý v tomto dokumente, ktorý „rod vymedzuje ako ‚súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov‘, čo pripomína, že mnohé formy násilia voči ženám sú zakorenené v nerovnosti moci medzi ženami a mužmi“.

Takto definované násilie rozširuje aj na LGBT ľudí, ktoré je podľa uznesenia „motivované túžbou potrestať tých, ktorí sú vnímaní tak, že prekračujú spoločenské normy rodových hierarchií, rodového vyjadrenia a binárnych rodových systémov; keďže cieľom rodovo motivovaného násilia je vytvárať, presadzovať alebo zachovávať rodové rozdiely a posilňovať rodové normy a stereotypy“. Takto formulované kritériá tak zahŕňajú násilie voči každému, kto sám seba definuje ako ženu, bez ohľadu na jeho skutočné pohlavie.

Z týchto definícií vychádza aj pri konštatovaní o zdroji rodovo podmieneného násilia, ktoré je podľa uznesenie založené na rodových stereotypoch, heteropatriarchálnych štruktúrach, asymetriách moci a štrukturálnych a inštitucionálnych nerovnostiach.

Napriek tomu, že sa text uznesenia opiera o definície z Istanbulského dohovoru, zároveň pripomína, že nie všetky členské štáty dohovor ratifikovali a neratifikovala ho ani Únia ako celok. Vyzýva však, aby EÚ prijala také normy, ktoré budú založené práve na znení Istanbulského dohovoru. Zároveň by mala tlačiť na zjednotenie legislatívy v jednotlivých členských štátoch, ktorá definuje, čo je to rodová nerovnosť a rodovo podmienené násilie.

Európska komisia by tiež mala zlepšiť financovanie organizácií, ktoré bojujú proti rodovej nerovnosti.

Závažný trestný čin

Európsky parlament preto navrhuje Európskej komisii, aby na úrovni celej EÚ – teda všetkých členských štátov – bola zjednotené definícia rodovo podmieneného násilia. V tomto kontexte vyzýva, aby bolo zaradené nielen medzi trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy, ale aby sa považovali za závažné trestné činy.

Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby zaradila rodovo podmienené násilie medzi nové oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ spolu s ďalšími zločinmi, proti ktorým je potrebné bojovať na spoločnom základe, ako sú obchodovanie s ľuďmi, drogami a zbraňami, počítačová kriminalita a terorizmus.

Európsky parlament „zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie online aj offline je obzvlášť závažným trestným činom a rozšírenou formou porušovania základných práv a slobôd v Únii, ktoré je potrebné účinnejšie a rozhodnejšie riešiť na spoločnom základe; zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie je výsledkom spoločenských a systémových štrukturálnych rodových rozdielov, ktoré majú cezhraničný rozmer; poukazuje najmä na nárast hnutí proti rodovej rovnosti a LGBTIQ+ a antifeministických hnutí, ktoré sú dobre organizované a majú cezhraničnú povahu“.

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová počas stredajšieho vystúpenia o stave EÚ oznámila, že do konca roka eurokomisia navrhne zákon na boj proti násiliu páchanému na ženách, ktorý bude zahŕňať prevenciu, ochranu a účinné stíhanie takýchto prípadov na internete aj v skutočnom prostredí.

Konzervatívny výber Europarlament žiada, aby sme homosexuálom uznali manželstvá aj právo na deti

Erik Potocký

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Lexmann: Som proti násiliu, no ideologický dokument podporiť nemôžem

Európsky parlament schválil uznesenie veľkou väčšinou 427 hlasov, proti bolo 119 poslancov, 140 sa zdržalo.

Spomedzi slovenských zástupcov za uznesenie hlasovali Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Miroslav Číž, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Šimečka a Michal Wiezik. Proti boli Miriam Lexmann, Ivan Štefanec, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík. Eugen Jurzyca a Peter Pollák sa zdržali.

Miriam Lexmann z KDH, ktorá hlasovala proti, považuje otázku boja proti násiliu za zásadnú. Odsudzuje každú jeho formu bez ohľadu na to, na kom je páchané. A treba podľa nej prijať efektívne nástroje, ktoré budú násilie nielen trestať, ale najmä pôsobiť preventívne.

„Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Téma boja proti násiliu nie je pole, na ktorom by si jednotlivé politické prúdy mali dokazovať svoju taktickú silu, ale je to príležitosť, ako sa spojiť a priniesť účinné riešenia. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť,“ povedala po hlasovaní Miriam Lexmann.

Boj proti násiliu musí byť podľa nej založený na jasných údajoch aj s ohľadom na následky, ktoré priniesla pandémia a lockdowny. Takisto sa musí pristúpiť ku školeniu policajtov, prokurátorov a sudcov, aby s obeťami násilia zaobchádzali zvlášť citlivo. Tieto školenia však podľa Lexmann nesmú podliehať ideologickým cieľom.