Kaplnka u prezidenta Kisku je plná zaujímavých darov, ale sväté omše sa v nej zvyčajne neslúžia. Na Úrade vlády pôsobí kaplnka síce stroho, avšak pravidelne sa v nej konajú bohoslužby pre verejnosť. V Primaciálnom paláci sa zase dá do kaplnky nazrieť z biskupského balkóna.

Kaplnku v Prezidentskom paláci zdobí oltár jednorukého umelca

Málokto vie, že cestou po Štefánikovej ulici smerom na Hlavnú stanicu v Bratislave kráča či vezie sa iba pár metrov od barokovej kaplnky. Kedysi samostatne stojaca stavba je dnes súčasťou Prezidentského paláca.

Kaplnku zasvätenú mučenici sv. Barbore dal gróf Anton Grasalkovič postaviť v roku 1768 v blízkosti svojho letného sídla. Veriaci sem pravidelne prichádzali na sväté omše, no dnes je verejnosti prístupná iba počas Dňa otvorených dverí.

Pozrite si celú fotogalériu:
Kaplnky našich politikov Zdieľať

Kaplnka patrí pod farský úrad Svätého Martina. Sväté omše sa tu konávajú iba príležitostne pre zamestnancov. Aj pravidelné novoročné bohoslužby hlavy štátu a zástupcov cirkví s ekumenickou modlitbou za Slovensko v kaplnke sú už minulosťou.

V období Slovenského štátu bol palác rezidenciou prezidenta Jozefa Tisa. „Nie je vylúčené, že on sám slúžieval v kaplnke sväté omše. Historicky dokázať to však nevieme,“ povedala pre Postoj Eva Ivanová z Kancelárie prezidenta.

Interiéru dominuje obraz mučenia svätej Barbory.  

Počas komunizmu slúžil palác ako dom pionierov, pričom z kaplnky sa stal sklad nepotrebných vecí. Aj vďaka tomu sa zachovali vzácne rokokové a klasicistické fresky viedenského maliara Josefa von Pichlera.

Odhalili ich počas rozsiahlej rekonštrukcie v roku 1995, keď kaplnka získala súčasnú podobu. V tom čase sa rozhodlo, že práve Grasalkovičov palác sa stane sídlom prezidenta samostatnej Slovenskej republiky.

Interiér kaplnky s dominantným obrazom mučenia sv. Barbory dotvárajú vzácne dary. Drevený reliéf Krista dostal bývalý prezident Rudolf Schuster od mesta Rožňava. Na stene visí pozlátený a mozaikový obraz Madony, ktorý hlave štátu daroval pápež Ján Pavol II. v roku 2001 počas jeho návštevy vo Vatikáne.

Ďalším pozoruhodným darom je vyrezávaný drevený oltár. Počas Dňa otvorených dverí v roku 2001 ho neznámy rezbár, ktorý mal iba jednu ruku, daroval prezidentovi Schusterovi.

Vľavo: Počas komunizmu slúžila kaplnka ako sklad, aj vďaka tomu sa zachovali vzácne fresky. Vpravo: Drevený oltár daroval neznámy jednoruký rezbár prezidentovi Schusterovi. 

Do kaplnky na Úrade vlády sa dá vojsť aj z Pellegriniho kancelárie

Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádza v západnom krídle historickej budovy Úradu vlády na Námestí slobody v Bratislave. Sakrálny priestor bol od výstavby okolo roku 1614 súčasťou letného arcibiskupského paláca.

V októbri 2010 ho premiérka Iveta Radičová sprístupnila verejnosti. Na rozdiel od kaplnky u prezidenta, tu sa každý týždeň v stredu o 16.00 konajú pobožnosti. Evanjelické bohoslužby sa striedajú s rímskokatolíckymi a gréckokatolíckymi svätými omšami, vysvetľuje nám tlačový tajomník Úradu vlády Mirko Hroch. 

Rozpis na každý mesiac sa nachádza na stránke Úradu vlády. Okrem verejnosti sa na bohoslužbách zúčastňujú aj zamestnanci Úradu vlády, nie však ministri a premiér.

Najbližšie do kaplnky má pritom podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini. Z jeho kancelárie totiž vedie vchod priamo na malý chór. Tieto dvere sa ale nepoužívajú.

Oltár navrhol rakúsky sochár Georg Rafael Donner v dielni priamo v areáli arcibiskupského paláca. 

Maximálna kapacita barokovej kaplnky s prvkami renesančného slohu je 50 osôb. Dominantný oltár navrhol rakúsky sochár Georg Rafael Donner vo svojej dielni priamo v areáli arcibiskupského paláca. Maľba v prednej časti nad oltárom symbolizuje Ducha Svätého.

Fresky na stenách namaľoval taliansky majster Antonio Galli-Bibiena. Výzdoba na klenbe nad chórom sa nazýva „Anjelská hudba“ a znázorňuje zbor anjelských hudobníkov hrajúcich na harfu, violončelo, mandolínu a flautu. Interiér dotvára obraz Božieho milosrdenstva.

Koncom 19. storočia ostrihomské arcibiskupstvo budovu predalo a z letného paláca sa postupne stal vojenský špitál, sídlo ministerstva zahraničných vecí a Zboru povereníkov. Predsedom bol Gustáv Husák a práve jemu pripisujú zásluhy za zachovanie oltára, ktorý v búrlivých časoch ukryli v kostole v Dúbravke.

Komunisti chceli odstrániť aj nástenné maľby s cirkevnými motívmi. Tie zachránil pre zmenu Pamiatkový úrad v Bratislave. V polovici 80. rokov kaplnku zrekonštruovali, pretože sa mala premeniť na hudobný salón štátnej reprezentácie. Po zmene režimu do nej vrátili pôvodný oltár a 30. októbra 1991 ju znovu vysvätili.


 

Vľavo: Dvere na chór vedú do kancelárie vicepremiéra Petra Pellegriniho. Vpravo: Kapacita kaplnky je 50 osôb.   

V kaplnke Primaciálneho paláca slúžili omše aj za komunizmu

Honosné sídlo primátora mesta Bratislavy ukrýva okrem mimoriadne vzácnych gobelínov aj zaujímavý sakrálny priestor. Zvonku je nenápadný, no dnes sa tam konajú aj sobáše.

Prvá zmienka o Kaplnke sv. Ladislava pochádza z polovice 14. storočia. Pôvodne stála samostatne blízko arcibiskupského sídla. Na rovnakom mieste ju dal nanovo vybudovať biskup Jozef Baťán v roku 1780. Jej vtedajšia podoba zostala dodnes zachovaná.

Kaplnka je situovaná do zadného krídla Primaciálneho paláca a bez vežičky na streche takmer vôbec nie je badateľná v pôdoryse budovy. Zvonka na ňu upozorňuje iba mramorový reliéf nad vstupom.

Sakrálny priestor spravuje farnosť svätého Martina. Veriaci sem prichádzajú na rímskokatolícke sväté omše každú nedeľu o 8.30. O desiatej sa konajú pravoslávne bohoslužby pre bulharskú menšinu. Interiér si môžu pozrieť vopred objednané skupiny a z výšky biskupského oratória aj návštevníci galérie Primaciálneho paláca. V kaplnke sa tiež konajú cirkevné sobáše.

Pohľad na kaplnku z výklenku, kde kedysi počas omší sedával biskup.

Šperkom interiéru je podľa riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok Iva Štassela súsošie Kalvárie. Bronzový korpus Krista na kríži z polovice 17. storočia je najvzácnejším kúskom výzdoby. Kamenné sochy Panny Márie a sv. Jána dodali ku krížu, keď ho spolu s ním priviezli do novej kaplnky.

Hlavný oltár s obrazom apoteózy sv. Ladislava a dva bočné oltáre dopĺňa vzácna stropná maľba znázorňujúca zázrak sv. Ladislava. Uhorský kráľ z rodu Arpádovcov podľa legendy udrel kopijou do skaly, odkiaľ vytryskol prameň vody a zahasil smäd jeho vojska.

V roku 1903 kúpilo mesto Bratislava od arcibiskupa kaplnku s palácom, ktorý premenilo na sídlo magistrátu. V kaplnke sa naďalej slúžili verejné sväté omše, dokonca aj počas komunizmu. Pri príležitosti oficiálnych podujatí alebo mestských slávností, ako je napríklad požehnanie mladého vína, ju navštevuje aj primátor.

Vľavo: Podoba kaplnky z roku 1780 zostala dodnes zachovaná. Vpravo: V kaplnke bývajú rímskokatolícke omše aj pravoslávne bohoslužby.  

Všetky tri barokové kaplnky ukrývajú vzácne umelecké diela. Je dobré, že nezostali zabudnuté a dodnes slúžia svojmu účelu. Každá má osobité čaro a vlastnú atmosféru, ktorú si viac ako politici vychutnáva verejnosť a pospolitý veriaci ľud. 

Titulná foto: Kaplnka sv. Barbory: Drevený reliéf Krista dostal exprezident Schuster od mesta Rožňava.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo