Problémy NASA s Boeingom Trochu predĺžená služobná cesta alebo Keď vládu namiesto inžiniera prevezme manažér

Dvaja americkí astronauti, ktorí momentálne bývajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), si trochu predĺžia svoj plánovaný pobyt – a to až do februára budúceho roka. 

NASA totiž rozhodla, že Boeing Starliner, kozmická loď, ktorá ich tam vyniesla, je príliš nebezpečná na to, aby sa jej dalo veriť aj pri návrate.

Návrat na Zem je o niečo nebezpečnejší manéver ako vzlet z nej, a to hlavne preto, že pri ňom „brzdíte o atmosféru“ – loď sa skrátka nasmeruje takmer plnou obežnou rýchlosťou (cca 28 000 km/h, áno, je to nepredstaviteľné) do vrchných vrstiev atmosféry.

Tie sú síce extrémne riedke, ale voči predmetu letiacemu takou šialenou rýchlosťou zase také riedke nie sú a účinne ho zabrzdia takmer na nulu bez toho, aby ste pritom spotrebovávali nejaké palivo.

Háčik je hlavne v tom, že toto brzdenie vyvoláva okolo lode úplné inferno. Vzniká pri ňom plazmatická vrstva rozpálená na teplotu vysokej pece, ak nie viac, cez ktorú sa plavidlo musí prebojovať pomocou takzvaného tepelného štítu, a to vo veľmi presnom uhle, od ktorého sa nesmie odchýliť. Akékoľvek zlyhanie znamená, že loď aj s posádkou padnú za obeť plameňom.

Krátky záber z Apolla 11 brzdiaceho o atmosféru. Pojem „pekelná pec“ je úplne na mieste, teplota plazmy prekračuje 2 000 stupňov Celzia. 
Mať niečo také meter a pol od seba? Nič príjemné.

Presne to sa stalo v roku 2003 v prípade raketoplánu Columbia, na ktorom bol tepelný štít pri vzlete poškodený odletujúcim kusom izolačnej peny. Pri návrate viedlo toto poškodenie k usmrteniu všetkých siedmich ľudí na palube a v NASA nemajú vôbec žiadnu chuť si tento katastrofálny incident zopakovať.

Keď teda Starliner, pripojený momentálne k ISS, vykázal rad technických problémov, vedenie kozmickej agentúry rozhodlo, že návrat s jeho pomocou nepripadá do úvahy.

Oboch vesmírnych stroskotancov tak začiatkom budúceho roka odvezie domov už osvedčený model SpaceX Dragon, jediná súčasná americká kozmická loď schválená na prevádzku s ľudskou posádkou. Pôvodne pritom mali byť „tam hore“ iba osem dní, nie osem mesiacov.

Jediným riešením je už len SpaceX

Toto nie je ani tak vina NASA samotnej ako skôr príšerná hanba Boeingu, firmy, ktorá v akomsi minulom živote – cca do 90. rokov 20. storočia – stála na samotnej špičke technologického vývoja a bývala synonymom kvality a pokroku.

Dnešný Boeing je, naopak, synonymom veľkých problémov: padajúce lietadlá a nefunkčná kozmická loď, ktorej vývoj sa pritom značne pretiahol a zhltol cca 4 miliardy dolárov. Z toho však musel 1,6 miliardy dolárov navýšených nákladov pokryť sám Boeing, pretože zmluva bola tentoraz tvrdšia ako obvykle a navýšené náklady už nepokrývala.

NASA bola ochotná Boeingu vyjsť v mnohom v ústrety nielen kvôli „starým známostiam“, ale aj pre to, že súčasná situácia je pre ňu nepríjemná. Jediná skutočne úspešná súkromná kozmická firma SpaceX má teraz faktický monopol na dopravu amerických astronautov do vesmíru a zároveň extrémne silné trhové postavenie v nákladných letoch, do čoho treba počítať aj ďalší monopol v podobe jedinej znovupoužiteľnej rakety na svete.

Iste, na jednej strane môžu byť v NASA radi, že aspoň niekto (niečo) funguje, ako má. Na druhej strane je závislosť od jedinej firmy takzvaný single point of failure a žiadna rozumná organizácia takéto kritické body nemá rada. A to ani nemusíme zachádzať do zložitej otázky, ako veľmi sa majiteľ SpaceX, istý Elon Musk, má rád so súčasným federálnym establishmentom. (Nemá. Vôbec. Ani trochu.)

SpaceX Dragon 1 C112 sa približuje k medzinárodnej kozmickej stanici (2020). Zdroj: Wikipedia

Lenže prototyp Boeing Starlineru sa javí byť pekným nepodarkom aj napriek tomu, že jeho vývoj zabral dobrých desať rokov, pričom celé to obdobie zhltol približne 25 miliónov českých korún denne, každý boží deň vrátane sviatkov a nedelí.

Pôvodne bol prvý štart s posádkou naplánovaný na rok 2017, nakoniec sa uskutočnil o sedem rokov neskôr. Medzičasom sa na lodi zistilo značné množstvo sporných dizajnových rozhodnutí (napr. použitie horľavých materiálov ako izolácií – podobný prístup stál kedysi pri testovaní životy celej posádky Apolla 1) a chýb: poruchy počítačov, zaseknuté trysky, úniky všetkých možných kvapalín a plynov.

To, že vôbec došlo ku skúškam so živou posádkou, bolo samo osebe celkom riskantné a pri pristávacom manévri zlyhalo hneď niekoľko pomocných motorčekov, ktoré mali loď k ISS jemne dotlačiť.

Problémová loď sa teraz od ISS automaticky odpojí a pokúsi sa vrátiť bez ľudí na palube. Ak sa počas cesty dole stane niečo závažné, bude to pre Boeing ďalšia PR katastrofa, ktorú len tak nevyžehlí.

Boeing už skoro nedokáže ani predávať lietadlá

Kde sú počiatky problému? Údajne v 90. rokoch, v ktorých Boeing so súhlasom americkej vlády pohltil krachujúcu firmu McDonnell Douglas (MDD). Vtedy malo ísť hlavne o zachovanie príslušného technologického know-how v USA, ale stala sa ešte iná vec.

Boeing bol veľmi „inžinierskou“ firmou, zatiaľ čo MDD bol vedený ľuďmi, ktorí boli odborne nemožní (preto aj skrachovali), ale perfektne ovládali kancelársku politiku. Tak sa stalo, že bývalý manažment MDD, presne ten, ktorý tú firmu potopil, sa po akvizícii ocitol na čele spojenej firmy.

Od tej chvíle vraj pozícia inžinierov v Boeingu začala upadať a rozhodujúcu úlohu dostali dve veci: maximálna kvartálna ziskovosť a šmajchlovanie s americkou vládou, ktorá je najvýznamnejším zákazníkom firmy. Jedným z prejavov toho maximálneho tlaku na úspory bol masívny outsourcing, odovzdávanie dôležitých činností do iných firiem, aby sa realizovali o niečo lacnejšie.

Už v roku 2001 jeden z vrchných technikov Boeingu v internom dokumente varoval pred tým, že takéto úspory za každú cenu sa môžu sakramentsky nevyplatiť, pretože firma zároveň stratí kontrolu nad kvalitou a procesmi u subdodávateľov.

Nie je bez zaujímavosti, že firma SpaceX, ktorá teraz nad Boeingom tak vyčnieva, sa snaží o pravý opak a maximálne množstvo komponentov sa usiluje vyrábať sama, interne.

Bolo mu to platné ako mŕtvole zimník.

Desiatky problémov BoeinguPrečo sa vyšetruje jeden z najstarších výrobcov lietadiel na svete

Christian Heitmann

O jednu generáciu neskôr sa firma, ktorá predtým žala obdiv celého sveta, ocitla v pozícii odstrašujúceho príkladu. Má síce pekný program pre diverzitu a inklúziu, ale zároveň si u niektorých predajcov leteniek môžete pri hľadaní spojenia vyfiltrovať typ lietadla, aby ste sa vyhli tým novším, problémovým modelom od Boeingu, čo by ešte pred dvadsiatimi rokmi bolo úplne nemysliteľné.

Na súkromnom trhu je teraz povesť Boeingu taká neslávna, že skoro nedokáže predávať lietadlá – staré zmluvy bežia, ale nových je veľmi málo. Oproti minulému roku sa Boeingu tržby prepadli o 70 percent a jediné, čo jeho manažérov môže trochu upokojovať, je skutočnosť, že ich hlavný konkurent, európsky Airbus, jednoducho nemá dosť výrobných kapacít na to, aby im zobral úplne všetkých zákazníkov.

Aj tak prežívajú v Airbuse zlaté časy. Na prelome rokov mali svetové aerolinky pri Airbuse objednaných fantastických 8 598 lietadiel, pričom celkový počet sa asi o 2 000 kúskov nafúkol.

Dokáže takú firmu dať ešte niekto dohromady? Americký štát by o takého dôležitého dodávateľa určite nerád prišiel, ale formálne je to súkromná firma a kompletnú výmenu vedenia jej môžu nadiktovať len akcionári, nikto iný.

A bude vôbec stačiť kompletná výmena vedenia, keď sa celá firma máča v marazme krátkozrakého uvažovania dobré štvrťstoročie? Jej najlepší inžinieri sú dávno inde, prípadne na dôchodku. Ako ich asi naláka späť?

Pôvodný text: Poněkud prodloužená služební cesta, aneb když místo inženýra zavládne manažer. Uverejnené so súhlasom autora.