S láskou, Pablo Ako sa ruskému agentovi Rubcovovi roky darilo hrať na novinára a zbaliť aj dcéru zavraždeného Nemcova

Agent ruskej vojenskej rozviedky GRU Pavel Rubcov žil pod identitou progresívneho baskického novinára Pabla Gonzáleza, čo po jeho zatknutí v Poľsku 28. februára 2022, vzhľadom na to, že Poľsko malo konzervatívnu a v Bruseli nepopulárnu vládu, viedlo k tomu, že sa na Rubcovovu obranu postavili také veličiny ako Európska komisia, Amnesty International, Reportéri bez hraníc aj poľskí protivládni aktivisti.

Poľská vláda sa ich márne snažila presvedčiť, že ide o ruského agenta dlhodobo sledovaného viacerými tajnými službami. Definitívne tomu uverili zrejme až vo chvíli, keď ho po vystúpení z lietadla objal Vladimir Putin.

Pavel mal na sebe tričko s obrázkom stormtroopera z Hviezdnych vojen so slovami „Impérium ťa potrebuje“. Jednu nohu má potetovanú Darthom Vaderom z Temnej strany, ku ktorému sa aj predtým často vzťahoval, ale okolie to považovalo za vtip.

Novinárka, aktivistka, špiónka?

K zatknutiu Pavla Rubcova alias Pabla Gonzáleza došlo v ranných hodinách len štyri dni po plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu. Mladý muž bol zatknutý v poľskom Przemyśli asi desať kilometrov od ukrajinských hraníc a tej istej noci bola zatknutá jeho milenka, poľská novinárka.

Rubcov, vysoký, svalnatý chlapík, mal u žien vždy úspech a udržoval početné milostné vzťahy napriek skutočnosti, že bol ženatý. Jeho poľská partnerka bola zadržaná a obvinená z trestného činu spoluúčasti na špionáži. Je stále obvinená, ale nie je stíhaná väzobne a môže sa teda voľne pohybovať.

Reportuje o dianí v poľskom parlamente a píše o situácii na poľsko-bieloruskej hranici. Volá sa Magdalena Chodownik a bola redaktorkou poľského Tygodnika Powszechného. Toto pôvodne katolícke médium sa postupne dostalo do ostrých sporov s poľskou katolíckou cirkvou v otázke názorov na sekulárny štát či homosexualitu.

Cirkev síce voľne pôsobiaci týždenník nemohla zakázať, ale opakovane mu znepríjemňovala život napríklad zákazmi verejného vystupovania niektorých duchovných, ktorí doň písali, alebo výpoveďami z priestorov vlastnených Krakovskou arcidiecézou.

Tygodnik Powszechny sa staval proti konzervatívnej vláde PiS a kritizoval ju napríklad v otázkach údajne neľudského prístupu k migrantom na poľsko-bieloruskej hranici. Ľudskoprávna agenda bola Chodownik všeobecne blízka, rovnako ako vojnové konflikty.

Spoločne s Pablom Gonzálezom napísala pre Tygodnik Powszechny článok o konflikte v Náhornom Karabachu. Okrem toho Chodownik pracovala aj ako freelancerka a publikovala v mnohých ďalších poľských aj zahraničných (The Guardian, New Eastern Europe, France 24) médiách.

Pablo zatiaľ písal pre niekoľko baskických a španielskych médií (Gara, Público, laSexta) a spolupracoval s Hlasom Ameriky a Deutsche Welle. Chodownik sa do neho zrejme zamilovala a výdatne mu pomáhala v jeho špionážnej činnosti. Nie je však zatiaľ jasné, nakoľko vedome.

González v jednom z odpočúvaných hovorov sucho konštatoval, že „uverila jeho legende“.

Foto: X/Fonsi Loaiza

Po zatknutí vykonala poľská Agentúra vnútornej bezpečnosti (ABW) prehliadku varšavského bytu dvojice. Bola to scéna ako z filmu: desiatka policajtov prehľadávala byt röntgenom a ultrafialovým svetlom. Agenti poľskej kontrarozviedky zaistili zariadenie a externé disky a našli kreditné karty na Gonzálezovo ruské meno Pavel Rubcov. Vo vreckách jeho bundy našli účtenky z Moskvy.

A to najbizarnejšie: na chladničke v kuchyni magnetka, ktorá menila obrázky a okrem dvoch neutrálnych tam preblikoval aj tretí a tým bol Vladimir Putin.

Časom prokuratúra objavila ďalšie dôkazy: materiály, ktoré González zhromaždil, keď špehoval Žannu Nemcovovú, dcéru zavraždeného opozičníka, s ktorou mal milostný pomer.

Po zatknutí bol Pablo González vzatý do väzby, bolo s ním zaobchádzané ako s nebezpečným väzňom a niekoľko prvých mesiacov bol izolovaný od ostatných zadržaných. Hrozil mu až doživotný trest.

Poľský súd, naopak, nesúhlasil s väzobným stíhaním Magdaleny. Bolo to preto, že obvinenia prokurátora boli príliš slabé? Takýto záver naznačil poľský spravodajský web Gazeta Wyborcza.

O tom, že Magdalena bola tiež zadržaná a je vyšetrovaná na slobode, vedela donedávna len hŕstka známych a niekoľko novinárov. Poľskí priatelia dvojice, ktorí navštevovali ich spoločný byt, boli vraj v šoku, keď sa dozvedeli, že bezstarostný a zábavný Pablo bol ruský špión.

Ale ja som Rus

Aby sme sa dostali na začiatok príbehu, musíme sa vrátiť skoro o sto rokov, do 30. rokov 20. storočia. Po porážke ľavicových síl v španielskej občianskej vojne odišiel červený Andrés González – Pablov starý otec – do ZSSR, vlasti medzinárodnej revolúcie.

Napriek čistkám, ktoré Stalin pravidelne organizoval proti neruským komunistom, sa Andrés v Sovietskom zväze úspešne usadil a založil si rodinu.

Na prelome 70. a 80. rokov sa jeho dcéra María Elena Gonzálezová zoznámila s Alexejom Rubcovom, v tom čase vedcom, neskôr v 90. rokoch aj šéfom ruskej mediálnej skupiny RBC. V roku 1982 sa im v Moskve narodil syn Pavel, z ktorého sa neskôr stal Pablo.

Keď mal Pavel deväť rokov, jeho rodičia sa rozviedli. Sovietsky zväz sa práve rozpadol a v nástupníckych štátoch zavládol chaos, bieda a násilie.

Mária so synom preto toho istého roku odišli do Španielska. Usadili sa v Baskicku a matka chlapca zapísala do občianskeho registra s kastílskym menom Pablo a priezviskom jeho starého otca Gonzáleza Yagüe. V Španielsku sa matka znovu vydala, rovnako tak urobil Pablov otec v Rusku.

Pablo však cítil, že v Španielsku nie je doma a že identita, ktorá mu bola pridelená, nie je tak úplne jeho. Pravidelne cestoval za svojím otcom do Ruska a jeho otec ho navštevoval v Španielsku.

Vrah z Tiergartenu aj Evan GershkovichPrečo veľká výmena zajatcov Ruska so Západom zanecháva zmiešané pocity

Christian Heitmann

V roku 2003, vo veku 21 rokov, Pablo na vlastnú žiadosť získal vnútorný ruský pas na meno Pavel Rubcov. Spomínal, že by rád do Ruska odišiel, a sťažoval sa, že nevie, ako získať pracovné vízum.

V Španielsku Pablo vyštudoval žurnalistiku a s perfektnou znalosťou ruštiny získal aj magisterský titul v odbore slavistika na univerzite v Barcelone. Po škole sa špecializoval na audiovizuálnu žurnalistiku v mediálnej skupine El Correo.

Jeden z jeho vtedajších kolegov povedal denníku El Independiente, že v tom čase bol „bitkár, veľmi chvastavý človek, ktorý dokonca tvrdil, že v mladosti nakrúcal porno“.

Bol fascinovaný technikou. „Vždy mal to najlepšie,“ hovorí zdroj, ktorý si prial zostať v anonymite. Súhlasí však s tým, čo povedal agentúre Associated Press holandský novinár Jaap Arriens, ktorý sa s Gonzálezom stretol vo Varšave. Podľa neho mal najnovší Mac Pro a najrôznejšie gadgety.

Na natáčanie používal drony, čo si môže dovoliť len máloktorý nezávislý novinár. Od otca z Moskvy dostával aj v dospelosti 350 eur mesačne, tie však prenechával svojej žene, ktorá to prezentovala ako pomoc s rodinnými výdavkami, pretože „človek na voľnej nohe nemá stály príjem“.

Nevieme, kedy a prostredníctvom koho vstúpil Pavel do GRU ani akým výcvikom prešiel, ale čiastočne vieme, aké úlohy dostával. GRU, ruská vojenská spravodajská služba, je známa svojimi rafinovanými špionážnymi hrami a je zodpovedná za najbrutálnejšie misie vykonávané v zahraničí: atentáty, sabotáže, dezinformácie, destabilizačné kampane, otravy a štátne prevraty.

Nezávislý reportér

González-Rubcov sa, samozrejme, svojou prácou pre GRU nechválil, namiesto toho cestoval po svete ako novinár a publikoval prevažne v španielskych periodikách.

Jeho častým spoločníkom na cestách bol fotograf Juan Teixeira – poznali sa od roku 2011 a od roku 2018 spolu prevádzkovali webovú stránku Eulixa, kde publikovali reportáže a články z konfliktných oblastí. Zhodou okolností medzi tieto oblasti patrili hlavne horúce miesta, kde má záujmy Ruská federácia: Blízky východ, Donbas a bývalé sovietske republiky.

Portál prevádzkovaný oboma Španielmi bol spustený po tom, čo Pablo podnikol cestu z Moskvy do Petrohradu a späť. González v júni 2017 cestoval oboma smermi rovnakým letom ako dôstojník GRU Sergej Turbin. Poznali sa navzájom? Zdá sa to isté: letenky oboch mužov boli zaplatené z rovnakého účtu v rámci rovnakej transakcie.

Turbin nie je v GRU žiadnou bezvýznamnou postavou – ako odhalil Christo Grozev z The Insider, je napojený na Piate oddelenie, ktoré riadi program „ilegálov“. Ten zahŕňa ruských agentov pôsobiacich na Západe pod vymyslenými identitami.

Rusko buduje a udržuje sieť ilegálov pomocou ľudí s geograficky rozptýleným pôvodom a dokonalou znalosťou viacerých kultúr a jazykov. Zatiaľ čo „exotický“ pôvod bol pre agenta skôr príťažou, dnes sa GRU snaží budovať sieť svojich agentov práve s dôrazom na čo najväčšiu diverzitu skúseností.

Jazykové znalosti a priateľské vystupovanie často otvárajú dvere a uľahčujú nadväzovanie kontaktov. Krycia identita španielskeho nezávislého pracovníka a vlastníctvo novinárskeho preukazu umožnili Pablovi Gonzálezovi voľne cestovať do vojnových oblastí, dokumentovať tamojšie udalosti a robiť fotografie a nahrávky.

Novinársky preukaz Pabla Gonzáleza

Čo GRU z týchto ciest získava? González si postupne vybudoval kontakty v novinárskych kruhoch a zhromažďoval informácie, ktoré mohli byť užitočné pre ruskú rozviedku.

To bol však len jeden z cieľov: pre ruské služby je okrem tradičnej špionáže kľúčové ovplyvňovanie západnej verejnej mienky. Novinárove publikácie a príspevky na sociálnych sieťach, ktoré González písal v španielčine a angličtine, však nevyvolávali žiadne podozrenie.

Bol to španielsky ľavičiar s pozitívnym vzťahom k progresívnym kauzám ako práva žien alebo migrantov, zároveň nenápadne pôsobil na ovplyvňovaní názorov publika na rôzne menej prepierané vojnové konflikty. Treba si uvedomiť, že Rubcov bol zatknutý už štyri dni po plnohodnotnej ruskej invázii, tú tak pokrývať nestihol a ostatné konflikty – vrátane vojny v Donbase, v ktorej sa ani Ukrajina nesprávala príkladne – boli západným publikom prijímané oveľa menej jednoznačne.

Ambície GRU však presahujú obyčajnú prezentáciu ilegálov ako novinárov. Žanna Nemcovová utiekla z Ruska do Nemecka a od roku 2015 v krajine vedie nadáciu pomenovanú po svojom otcovi (Nadácia Borisa Nemcova za slobodu). Okolo roku 2016 do jej života vstupuje Pablo González – je očarujúci, priateľský a vie nadväzovať blízke vzťahy.

Nemcovová neskôr pomáhala poľským vyšetrovateľom a odmietla médiám poskytnúť informácie o detailoch pre dohodu o mlčanlivosti. Zo španielskych médií však vyplýva, že Nemcovová udržiavala s Rubcovom nejaký čas „intímny vzťah“.

Blízkosť k Nemcovovej bola pre GRU významným úspechom, pretože to umožnilo Putinovým službám infiltrovať sa do ruských opozičných kruhov. V júni 2017 sa González objavil v Bonne na slávnostnom odovzdávaní Ceny Borisa Nemcova.

Tam zároveň požiadal jedného z účastníkov akcie, aby mu pomohol sprostredkovať rozhovor s opozičným novinárom Vladimirom Karom-Murzom (rozhovor potom vyšiel v basickom ľavicovom liste Gara), ktorý sa zotavoval po otrave ruskými službami.

González-Rubcov (v druhom rade) pri stretnutí s Putinom. Foto: Profimedia

O sedem rokov neskôr sa Kara-Murza stal jedným z politických väzňov, ktorých Rusko vymenilo za Gonzáleza. Pablo sa okolo roku 2016 zúčastnil aj na verejných podujatiach s ruským opozičníkom Iľjom Jašinom. Jašin, ďalší z väzňov prepustených v rámci výmeny väzňov za špiónov, sa neskôr na svojom kanáli na Youtube podelil o podozrenie, že González o jeho aktivitách informoval Kremeľ.

V správach, ktoré Pablo vypracoval pre svojich nadriadených, sa nachádzal detailný opis jeho kontaktov (od Jašina ku Karovi-Murzovi alebo Nemcovovej), vyhodnotenie výdavkov a žiadosť o ich zaplatenie a plány do budúcnosti.

Dokonca uvádzal, aké víno kupuje, aby si získal priazeň kontaktu, a ako a kedy ho dodáva. Vďaka svojej špecializácii na postsovietsky priestor sa Rubcov akreditoval ako člen Asociácie politických vied a manažmentu a oslovil think-tank Európske centrum pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorý ho v roku 2016 pozval na moderovanie okrúhleho stola v Madride, kde sa stretol práve s Jašinom, s ktorým si potom zašli na futbalový zápas a na nákupy.

Rubcovovi sa podarilo získať aj akreditáciu na Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a do mnohých ďalších inštitúcií.

V Poľsku

Na jeseň roku 2019 už bol González-Rubcov usadený vo Varšave a pôsobil v Poľsku ako novinár pre baskické a španielske médiá, ako aj pre Hlas Ameriky a Deutsche Welle.

V poľskom hlavnom meste to dobre poznal, počas štúdií tu bol na Erasme. Nadviazal tu tiež vzťah s už spomínanou poľskou novinárkou Magdalenou (nie je jasné, kedy presne sa zoznámili).

Prenajali si vo Varšave byt a spoločne cestovali, často do vojnových oblastí.

Magdalena Chodownik takisto roky jazdila do Donbasu a na Ukrajinu, navštívila však aj poľsko-bieloruskú hranicu, Náhorný Karabach, Senegal a Západný breh Jordánu.

Nevieme, koľko ciest podnikli spoločne ako pár, ale občas spolupracovali na spoločných témach a publikovali spolu články.

Ihneď po príchode do Poľska začal González v spoločnosti vo Varšave vytvárať okolo svojej osoby akúsi legendu – alebo skôr auru. To mu umožnilo preniknúť do kruhov poľských novinárov aj zahraničných spravodajcov a tráviť čas s fotoreportérmi a ľavicovými aktivistami.

Podľa jedného zo zdrojov v poľských tajných službách sa však pokúšal nadviazať vzťahy aj s pravicovými podnikateľskými kruhmi.

V roku 2019 sa zúčastnil na panelovej diskusii na Karpaczskom fóre. Téma? Dlhý tieň propagandy – ruská informačná vojna s Ukrajinou a so Západom. González v paneli tvrdil, že je potrebné posilniť dialóg s Ruskom a že sankcie sú zbytočné.

V roku 2019 González-Rubcov navštívil Sýriu. Po návrate z cesty organizovanej ruskou vládou zverejnil povzbudivý článok o sýrsko-ruských vzťahoch.

Poznali všetkých a všetci poznali ich. Priatelia, vrátane tých z mediálneho sveta, často navštevovali Magdalenin a Pablov varšavský byt. Často sa hovorilo po anglicky.

Zastavovali sa u nich spravodajcovia a ľavicoví aktivisti. Jeden zo známych, ktorý si takisto praje zostať v anonymite, rozpráva:

„Keď sa na to teraz pozerám spätne, vidím to inak, ale občas sa niekomu vybil telefón alebo notebook. Na pracovných cestách toho bolo vždy veľa, požičiavali sme si nabíjačky, powerbanky. Teraz si hovorím, či od nás napríklad nesťahoval dáta alebo niekoho nesledoval.“

González sa rád zúčastňoval aj na fotografických súťažiach a festivaloch. Na internete je možné nájsť jeho fotografie z FotoCampu (2020), kde nosil odznak VIP. Zaujímal sa o dokumentárnu fotografiu.

„Vďaka vzťahu s Magdalenou mal prístup k rôznym kontaktom, chodil na pohárik s korešpondentmi, budoval si vzťahy a získaval dôveru,“ spomína spoločný známy.

„Milý, s nekonečnou toleranciou alkoholu a ľavicovými názormi,“ charakterizuje ho ďalší.

Iný známy spomína: „Občas nakrúcal videá, rozhovory, fotil, hovoril, že je to pre španielske médiá. Neviem, čo nakoniec zverejnil, nevenovali sme tomu pozornosť.“

Pablo je fanúšikom Hviezdnych vojen a obdivovateľom Impéria. „Temná strana Sily bojovala za poriadok v Galaxii,“ tvrdil. Mnohí to však považovali za vtip – veď Pablo bol slobodomyseľný ľavičiar, podporoval progresívnu agendu a netajil sa otvoreným vzťahom k sexu.

Nikto si nevšímal znepokojivé signály, hoci to, čo González napísal počas svojho pobytu v Poľsku, bolo celkom zaujímavé.

V roku 2019 písal pre Eulixa o sklamaní Ukrajincov z Majdanu, o voľbách na Ukrajine (spomínal možné volebné podvody) a o rozdelení a nepokoji v spoločnosti. Analyzoval voľby v Poľsku a Španielsku a kritizoval schôdze normandského formátu (rokovania, v ktorých Francúzsko s Nemeckom sprostredkovávali rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom).

V roku 2020 publikoval článok spochybňujúci históriu druhej svetovej vojny spôsobom, ktorý bol v súlade s kremeľským naratívom, a tvrdil, že Poľsko prispelo k vojne tým, že vykonávalo agresívnu politiku voči ZSSR. Článok sa dokonca končil citátom Stalina.

Biden, Scholz, Abramovič aj CarlsonAko vyzeralo zákulisie najväčšej výmeny väzňov od čias studenej vojny

Michal Lukáč

Publikoval aj vlastnú analýzu Navaľného otravy, v ktorej ešte pred zverejnením dôkazov o zapojení ruských tajných služieb vyslovil hypotézu, že za ňou nestoja Rusi.

V rozhovore pre španielsky spravodajský web bagatelizoval slávnu reportáž Navaľného nadácie o Putinovom paláci, považoval ju za „detinský zážitok pre naivné publikum“: „Nepochybujem o tom, že ruský prezident má mnoho bohatých známych – ale bol tento palác platený z verejných peňazí? Nie, kúpili ho súkromné ​​osoby za vlastné peniaze, ktoré si zarobili, hoci s priazňou Kremľa.“

V tom istom rozhovore hovoril o nacistických sentimentoch a silnom neonacistickom hnutí na Ukrajine a o tom, že Poľsko nechce silnú Ukrajinu, pretože sníva o „Poľsku od mora k moru“.

González bol efektívny, vedel klásť slová, dokonca sa mu podarilo publikovať článok v prestížnom poľskom časopise. V októbri 2020 publikoval na Eulixe reportáž o sýrskych utečencoch v Náhornom Karabachu a v rovnakom čase na rovnakú tému vyšiel článok v Tygodniku Powszechnom, už spomínanom poľskom periodiku, v liberálnych kruhoch vysoko hodnotenom.

Situácia v Náhornom Karabachu sa vtedy vyhrocovala a na arménskych hraniciach sa radili ruské jednotky. Jeden z korešpondentov, ktorý sa s Pablom stretol v Stepanakerte, spomína: „Bol milý, ale správal sa odťažito. Prišiel čoskoro a ukázal nám krčmy, pretože bolo ťažké tam zohnať jedlo. V Stepanakerte pracoval asi tri dni a potom sa na moje prekvapenie vydal na rozhovor s arménskym premiérom. Bolo to zvláštne, pretože situácia bola napätá a bolo ťažké si s kýmkoľvek dohodnúť schôdzku.“ González zverejnil svoj rozhovor s Nikolom Pašinjanom v španielskom denníku EFA.

V roku 2021 pokračoval v informovaní o vojne v Karabachu a demonštráciách v Kazachstane. Vydal sa aj na poľsko-bieloruskú hranicu, informoval o utečeneckej kríze a protestoch poľských žien proti zákazu potratov a vystúpil v spoločenskom paneli na Karpaczskom fóre (už druhýkrát).

Na stope

Na prelome rokov 2021 a 2022 to začínalo byť okolo Gonzáleza-Rubcova napäté. Španielske služby už o jeho aktivitách vedeli; britská MI6 a poľská ABW tiež. Sieť sa ešte viac napla, keď už na začiatku februára 2022, krátko pred vojnou, Gonzáleza zadržala neďaleko Donbasu ukrajinská SBU pri natáčaní videa, ktoré bolo údajne určené na priamy televízny prenos – kamera bola nastavená tak, aby v zábere bola vojenská technika a ukrajinskí vojaci.

SBU mu následne odobrala pas a telefón a nariadila mu, aby sa z frontovej línie dostavil do Kyjeva na výsluch. Tam González-Rubcov dostal jednosmerný cestovný lístok so zákazom vstupu a bolo mu povedané, aby okamžite opustil krajinu.

Existujú dobré dôvody domnievať sa, že ešte pred začatím ruskej invázie v plnom rozsahu začala mať Magdalena podozrenie, či jej partner nespolupracuje s ruskými spravodajskými službami.

Od zatknutia dvojice v noci 28. februára 2022 je Magdalena naďalej obvinená ako spolupáchateľka špionáže, hoci sa prípad zatiaľ nedostal na súd.

Zmení na tom niečo návrat Pabla Gonzáleza-Rubcova do Moskvy?

Hovorca poľskej prokuratúry poskytol stručnú odpoveď: „Čelí obvineniam zo spolupáchateľstva podľa článku 130 ods. 1 trestného zákonníka. Konanie v tejto veci normálne pokračuje.“ (Na otázku, čo sa formálne stane s vyšetrovaním Gonzáleza po jeho výmene, prokuratúra odmietla odpovedať.)

Rubcovova poľská partnerka Magdalena Chodownik. Foto: X

Piotr Kładoczny z Poľskej helsinskej nadácie pre ľudské práva zdôrazňuje, že pojem spolupáchateľstvo možno v poľskom práve vykladať široko:

„Ustanovenia trestného zákona by mali byť jasné, ale tu sú hranice veľmi neostré. Za spolupáchateľstvo možno považovať čokoľvek – osoba, ktorá olizla a nalepila známky na list obsahujúci hanlivý anonym, bola odsúdená za spolupáchateľstvo a dostala pokutu 5 000 zlotých (cca 1150 eur). Pri troche dobrej vôle možno za spolupáchateľstvo považovať čokoľvek, čo napomáha špionáži, pokiaľ si je pomocník vedomý toho, komu pomáha a že jeho konanie slúži špionáži.“

Inými slovami, poľskí prokurátori by mohli Magdalenu obviniť z tohto typu trestného činu iba v prípade, ak by zhromaždili dôkazy o tom, že si bola plne vedomá toho, že pomáha špiónovi nepriateľských tajných služieb, pretože tento trestný čin nemožno spáchať nevedome.

Okrem známych páru, ktorí sa domnievajú, že sa stala obeťou nešťastnej lásky, o vyšetrovaní nikto nepočul. Po Gonzálezovom zatknutí Magdalena v neformálnych rozhovoroch svojho partnera obhajovala, bagatelizovala zistenia prokurátora a zariadila, aby mu do väzenia posielali knihy.

Podľa španielskeho denníka El Independiente Magdalena až do Pablovho zatknutia nevedela, že nie je rozvedený a že jeho „bývalá“ manželka, s ktorou má tri deti, je stále právne jeho manželkou.

Spočiatku Magdalena údajne organizovala finančné zbierky na Gonzálezových právnikov. Až v posledných mesiacoch sa od Gonzáleza začala dištancovať, povedalo niekoľko jej priateľov.

V zime roku 2022 už bola Magdalena opäť v prvej línii spravodajstva. O obvineniach proti svojej osobe sa nikdy verejne nezmienila, hoci sa zúčastnila na verejných debatách na dôležitých akciách.

Bola prítomná kvôli reportážam v poľskom sejme, informovala o situácii na poľsko-bieloruskej hranici, zúčastnila sa na konferencii NATO a pre zahraničné médiá diskutovala o aktuálnej politickej situácii v Poľsku. Nič nenasvedčuje tomu, že by redaktori, s ktorými spolupracovala v rôznych zahraničných médiách, vedeli o obvineniach vznesených proti nej v rámci špionážneho škandálu.

Free Pablo

Pablova doterajšia manželka a matka jeho troch detí Oiana Goiriena pôsobila po jeho zatknutí ako jeho hovorca pre španielske médiá. Najala pre neho aj advokáta Gonzala Boya, ktorý v Španielsku obhajuje napríklad Carlesa Puigdemonta.

Oiana odsúdila manželovo uväznenie a trvala na jeho nevine. Stala sa tiež tvárou kampane na získanie finančných prostriedkov na Pablovo oslobodenie.

Aj Pablovi poľskí známi pochybovali o jeho vine – najmä protivládni aktivisti, ktorí sa zameriavali na počínanie poľskej prokuratúry pod vedením ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra.

Pochybnosti priživovala skutočnosť, že sa vyšetrovanie preťahovalo; ani po dvoch rokoch sa prípad stále nedostal na súd. Niektorým aktivistom a západným novinárskym organizáciám sa zapáčil naratív o „klérofašistickou vládou“ nespravodlivo uväznenom „španielskom reportérovi“.

Krátko po zatknutí sa na internete rozbehla kampaň #FreePablo: vznikol web a účty na sociálnych sieťach, kde sa objavovali správy o údajne neoprávnenom Gonzálezovom zatknutí. Cieľom tejto dezinformačnej operácie bolo „očistiť“ obraz tajného dôstojníka GRU na Západe, medzi novinármi a intelektuálmi, z ktorých mnohí podpísali list na jeho obranu, a vyvolať zmätok a neistotu.

Kampaň za „Pabla Gonzáleza“. Foto: Profimedia

Kampaň bola účinná. Španielske médiá o nej hojne informovali a organizácie obhajujúce práva novinárov na čele s Reportérmi bez hraníc (RSF) vydali ostro formulované vyhlásenia. Katalánsky parlament ovládaný secesionistami požadoval Gonzálezovo prepustenie, zatiaľ čo politici zo španielskej krajnej ľavice sa ho pravidelne zastávali. Pablo mal aj vlastný úsek v reporte Európskej komisie.

Španielsky minister zahraničia sa dlho vyhýbal komentárom o tejto záležitosti, ale nakoniec konštatoval, že obvinenia proti Gonzálezovi sú skutočne veľmi závažné – čo vyvolalo ďalšie útoky zo strany Gonzálezových obhajcov a katalánskych a baskických secesionistov.

Kampaň #FreePablo viedol Juan Teixeira, Gonzálezov priateľ, spoločník na cestách do Donbasu a spolutvorca portálu Eulixa. Spolupracoval s organizáciou, ktorá zbierala peniaze a podpisy pod petície na Gonzálezovu obranu. V Teixeirových príspevkoch na sociálnych sieťach sa pravidelne objavovali protiamerické, protiizraelské, propalestínske a krajne ľavicové revolučné názory.

Na rozdiel od Gonzáleza bol však Teixera zrejme len obyčajný španielsky ľavičiar.

Pôvodný text: S láskou, Pablo. Agenta Rubcova ženy milovaly, on je špehoval. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.