Povolebný chaos vo francúzskej politike Lepenovcov vyblokovali z vedenia parlamentu, neistá nová vláda vznikne až po olympiáde

Od predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku už prešli viac ako dva týždne, ale namiesto vzniku aspoň krehkej väčšiny je možné pozorovať absolútny chaos. Hlasovania v parlamente prechádzajú rôznorodými väčšinami a mnohokrát úplne náhodou. 

Takáto situácia nastala v súčasnej 5. francúzskej republike po prvýkrát a ide presne o situáciu, ktorej sa de Gaulle chcel za každú cenu pri tvorbe súčasného ústavného zriadenia vyhnúť. Ako zároveň ukazuje súčasná situácia, de Gaullova ústava ponúka v súčasnej situácii mnohé sporné a nedokonalé riešenia.

Chaos v parlamente a nejasné väčšiny boli znakom tretej a štvrtej francúzskej republiky. Tie boli parlamentné, pričom Francúzsko malo už od stredoveku zväčša tradíciu silných lídrov. Tretia a štvrtá francúzska republika boli charakteristické neustálym odvolávaním ministrov a potrebou veľkých pravo-ľavých koalícií, ktoré sa nedokázali na ničom dohodnúť. 

Keď generál de Gaulle menil v roku 1958 ústavu, rozhodol sa teda pre prezidentský systém, v ktorom bude popritom hrať významnú rolu aj premiér a parlament.

Nikto nemá väčšinu

Už v minulosti sa niekoľkokrát stalo, že prezident nezískal vlastnú väčšinu v parlamente, v týchto prípadoch však v parlamente existovala aspoň nejaká absolútna väčšina. To je aj prípad pravicového prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý musel päť rokov „trpieť“ socialistického premiéra Lionela Jospina a museli si deliť jednotlivé funkcie.

Problémom súčasnej situácie je, že absolútnu väčšinu nemá nikto a neexistuje teda ani väčšina na zloženie novej vlády. Ľavicová koalícia zložená z Nepoddajného Francúzska, socialistov, zelených a komunistov síce prekvapivo vyhrala parlamentné voľby a okamžite si teda nárokovala najdôležitejšie posty, ale k absolútnej väčšine má veľmi ďaleko. 

Táto koalícia má iba 193 poslancov z potrebných 289. Pokiaľ by aj teda získala post premiéra, bude kedykoľvek čeliť odvolávaniu zo strany zvyšku parlamentu.

Dohoda na obsadení postu premiéra a jednotlivých ministrov je však stále veľmi ďaleko a počas posledného týždňa sa ukázalo, že v parlamente teraz budú prebiehať tvrdé pozičné boje za použitia rôznych kľúčových procedurálnych parlamentných pravidiel, ktoré sa asi najbližšie dajú prirovnať k tým v seriáli House of Cards.

Sporná voľba predsedu parlamentu

Prvé kľúčové hlasovanie nového parlamentu bolo o poste predsedu parlamentu. Tento post si okamžite nárokovala ľavicová koalícia a navrhla svojho kandidáta, komunistu Andrého Chassaigna. 

Proti nemu stál spočiatku rozdrobený Macronov tábor, ktorého jednotlivé frakcie navrhli až dvoch kandidátov, predsedníčku predchádzajúceho parlamentu Yaël Braunovú-Pivetovú a Naïmu Moutchouovú. Svojho kandidáta postavilo aj Národné združenie a konzervatívni Republikáni, rovnako ako centristi.

Ako uviedli jednotliví poslanci, výsledok hlasovania bol až do poslednej minúty absolútne nejasný. V prvom kole hlasovania vyhral André Chassaigne, avšak bez absolútnej väčšiny. Pred druhým kolom sa stiahol kandidát konzervatívnych Republikánov a Naïma Moutchouová. 

Hlasovanie smerovalo do druhého kola, ktoré znovu vyhral André Chassaigne, ale opäť bez absolútnej väčšiny. Prišlo kľúčové tretie kolo, do ktorého sa Macronov tábor chcel dostať, pretože na zvolenie v ňom už treba iba relatívnu väčšinu.

Pred tretím kolom prišlo ku kľúčovej dohode medzi Republikánmi a Macronovým táborom. Republikáni sa rozhodli hlasovať za zvolenie Yaël Braunovej-Pivetovej výmenou za dva posty viceprezidentov parlamentu a pozíciu kvestora. Práve toto zabezpečilo Pivetovej víťazstvo a na čele parlamentu tak bude znovu jedna z najbližších Macronových spolupracovníčok.

Toto Macronovo víťazstvo však bolo iba krátkodobé. Voľba súčasnej predsedníčky parlamentu je totiž ústavne sporná a Francúzsko sa nachádza v neprebádaných politických vodách. Macron totiž prijal demisiu 17 ministrov, ktorí sa stali v posledných voľbách členmi parlamentu. 

Týchto 17 ministrov hlasovalo za Yaël Braunovú-Pivetovú, ktorá však vyhrala iba o 13 hlasov. Keby títo ministri nehlasovali, zvolený by bol komunista Chassaigne. Ústavní právnici sú rozdelení v názoroch, či ministri v demisii mali právo hlasovať, a Nepoddajné Francúzsko už podalo sťažnosť na Ústavný súd, ktorý môže celé hlasovanie anulovať.

Jean-Luc MélenchonPlebejský promoslimský ľavičiar, vinou ktorého sa Francúzsku nedá vládnuť

Martin Leidenfrost

Spali a dovolenkovali, keď sa volilo

Macron však utŕžil aj potupnú politickú prehru, ktorá bola spôsobená iba nepozornosťou jeho poslancov. Macronov tábor mohol byť spokojný s voľbou viceprezidentov, pretože dve kreslá získal pre seba, dve kreslá získali Republikáni a dve kreslá ľavicová koalícia. Tri pozície kvestorov si rozdelili Republikáni, Macronov tábor a socialisti.

Najvyšší orgán parlamentu však tvorí až 22 členov, z ktorých je 12 takzvaných „sekretárov“. Macronov tábor rátal s podporou Republikánov, a keďže sa snažil dostať do tretieho kola hlasovania, mnoho poslancov odišlo z parlamentu počas prvých dvoch kôl. Mnohí si išli jednoducho po dlhom týždni pospať alebo dokonca na krátku dovolenku. 

To však použila vo svoj prospech ľavicová koalícia, ktorá s podporou niekoľkých nezaradených poslancov a pomocou procedurálnych pravidiel dokázala využiť neprítomnosť Macronovho tábora a získať až 9 sekretárov. Získala tak absolútnu väčšinu v najvyššom orgáne parlamentu a bude mať rozhodujúce slovo pri mnohých organizačných záležitostiach.

Národné združenie vyblokovali

V súčasnom parlamente nebudú zastávať žiadne pozície poslanci Národného združenia Marine Le Penovej. Aj napriek tomu, že ako samostatná strana majú najvyšší počet poslancov, nebudú mať prakticky žiadny vplyv na chod parlamentu. 

Toto nastavenie je spôsobené ľavicovou koalíciou, ktorá chce vytlačiť Národné združenie z akejkoľvek diskusie. 

Z demokratického pohľadu je to veľmi sporné, keďže vzhľadom na počet hlasov Národné združenie voľby vyhralo. Získalo 11 miliónov hlasov voličov, ktorí tak nebudú mať žiadne slovo vo fungovaní parlamentu.

Neschopnosť ľavice dohodnúť sa na premiérovi

Zatiaľ čo v parlamente prebiehajú chaotické hlasovania, ešte väčší chaos vládne v ľavicovej koalícii pri rokovaniach o spoločnom kandidátovi na premiéra. Najtvrdšie diskusie prebiehajú medzi Nepoddajným Francúzskom a socialistami, pričom obidve strany si tento post nárokujú.

Nepoddajné Francúzsko navrhlo ako prvú kandidátku Huguette Bellovú, ktorá je predsedníčkou regionálnej vlády na ostrove Réunion. Túto dlhoročnú političku však odmietli socialisti. Tí následne navrhli za premiérku Laurence Tubianovú, ktorá je súčasnou predsedníčkou nadácie European Climate Foundation a je hlavnou architektkou Parížskej klimatickej dohody.

Tubianová však bola Nepoddajným Francúzskom považovaná za príliš umiernenú a málo ľavicovú, a tak sa rozhodli tento návrh zablokovať. V radoch ľavicovej koalície začalo narastať napätie a vzájomné obviňovanie v médiách. 

Ich poslednou spoločnou kandidátkou, na ktorej sa ako-tak dokázali dohodnúť, je úplne neznáma Lucie Castetsová, ktorá je vedúcou pracovníčkou na finančnom oddelení parížskej radnice. Tá ponuku prijala, avšak post premiérky nemá vôbec zaručený.

Víťazstvo ľavice vo FrancúzskuAko prišlo k neočakávanému volebnému obratu a čo teraz čaká Francúzsko?

Ján Cipár 

Klesá dôvera v demokraciu

Macron totiž podľa ústavy nemá žiadnu povinnosť vymenovať premiéra z víťazného tábora a už vôbec nie z tábora, ktorý nezískal absolútnu väčšinu. 

Nominácia premiéra je právom prezidenta a ten môže pokojne menovať kohokoľvek zo svojho tábora alebo úradnícku vládu. Tento premiér však môže čeliť odvolávaniu v parlamente, na čo je potrebná absolútna väčšina hlasov. 

Macron by mal teda menovať niekoho, kto nebude neustále čeliť odvolávaniu. Aj preto momentálne vyzýva socialistov a Republikánov, aby spoločne zložili väčšinu na štýl veľkých koalícií v Nemecku. Obidve strany to však razantne odmietajú.

Prezident už vyhlásil, že nového premiéra vymenuje až po olympijských hrách, teda najskôr v polovici augusta. Zároveň odmietol nárok ľavicovej koalície na post premiéra, pretože podľa neho tieto voľby „nevyhral nikto“.

Vo Francúzsku tak ďalej rastie napätie. Macron už nemá žiadnu demokratickú legitimitu, keďže v krátkom čase utŕžil jasné prehry v európskych aj národných voľbách. 

Udržanie ním vybraného premiéra a odďaľovanie vymenovania nového teda síce je v jeho v právomoci, ale z pohľadu dôvery v demokraciu ide o nesprávny krok. 

Začína prevládať pocit, že voľby nemajú zmysel, keďže po nich všetko zostáva po starom. Najväčšie odbory zároveň z dôvodu doterajšieho nevymenovania ľavicového premiéra chystajú masívne protesty, ktoré môžu Francúzsko paralyzovať.